To, ako sme spokojní so svojím zovňajškom, ovplyvňuje aj naše zdravie

BRATISLAVA/ADMIN – To, ako hodnotíme svoje telo, môže mať vplyv na naše psychické aj fyzické zdravie, tvrdí Centrum Chuť žiť, ktoré pomáha ľuďom s ťažkosťami vo vzťahu k jedlu a sebaprijatiu. Spoločenský tlak, sociálne siete či nerealistické ideály krásy spôsobujú, že mnoho ľudí bojuje s negatívnym sebaobrazom. dm drogerie markt sa preto rozhodla upriamiť pozornosť na tému zdravého „body image“ a podporila projekt „Priestor pre seba“ od Centra Chuť žiť. Túto aktivitu dopĺňa aj najnovší reprezentatívny prieskum Health/Beauty Balance Index, ktorý pre dm vypracovali agentúry Mark United a Focus. Ukázal napríklad, že ženy a muži vidia svoju atraktivitu úplne odlišne.

„dm drogerie markt dlhodobo podporuje ženy aj mužov v budovaní sebadôvery a vyzdvihuje jedinečnosť každého z nás. K zdravému životnému štýlu patrí jednoznačne aj pozitívny prístup k vlastnému telu. Pomáhame vytvárať prostredie, ktoré nie je zamerané primárne na fyzickú krásu alebo hmotnosť, ale na oslavu rôznorodosti,“ uviedla Nicol Noseková, manažérka marketingu dm drogerie markt.

Telo a výzor pod tlakom sociálnych sietí

Môže spokojnosť so zovňajškom ovplyvňovať zdravie? Podľa Valentíny Sedilekovej z Centra Chuť žiť, jednoznačne áno. Od vnímania vlastného tela sa totiž odvíja naša sebadôvera a tiež to, či vedieme zdravý životný štýl.

„Keď máme k sebe a svojmu telu pozitívny, alebo aspoň neutrálny vzťah, žije sa nám jednoduchšie. Prvým krokom je teda vymeniť kritické hodnotenie seba a svojho vzhľadu za obyčajné pozorovanie. Namiesto – je to hrozné – sa zastaviť len pri tom, že toto na sebe vidím a takto sa cítim. Bez hodnotenia. Zároveň je podporné zamerať sa na funkčnosť a bytie v našom tele a hľadať, za čo sme vďační a čo vďaka telu dokážeme. Sú to práve každodenné drobné zmeny, ktoré malými krokmi pomôžu zlepšovať náš vzťah k samým sebe,“  tvrdí Valentína Sedileková z Centra Chuť žiť, ktoré sa venuje poruchám príjmu potravy a narušenému vzťahu k jedlu.

Pozitívny „body image“ je podľa odborníčky faktorom znižujúcim riziko vzniku porúch príjmu potravy. Nejde pritom o nereálnu predstavu, že človek musí byť absolútne spokojný s každou časťou svojho tela, ale o schopnosť prijať ho ako celok.

„Nespokojnosť so vzhľadom býva úzko spojená s nízkym sebavedomím a pocitmi neistoty. Tento fenomén sa síce najčastejšie spája s dievčatami, ktoré sú od útleho veku učené posudzovať svoju hodnotu na základe výzoru, no nevyhýba sa ani chlapcom a mužom. U nich sa zase spoločensky zdôrazňuje funkčnosť ich tela, ktoré by malo symbolizovať silu, moc a kontrolu,“ upozorňuje.

Situáciu podľa nej zhoršujú aj sociálne siete preplnené obsahom propagujúcim nielen extrémnu štíhlosť, ale aj nezdravé vzorce stravovania – od virálnych výziev v jedení až po neodborne zostavené diétne jedálničky.

Prieskum odhalil priepasť medzi pohlaviami

Zaujímavé zistenia o tom, ako vnímame krásu a atraktivitu, priniesol najnovší prieskum dm Health/Beauty Balance Index*. Ukázalo sa, že za atraktívnych sa považuje len 36 % žien a 31 % mužov. Najatraktívnejšie sa cítia mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov.

Prieskum taktiež odkryl výrazné rozdiely medzi ženským a mužským svetom. Ženy pri posudzovaní vlastnej príťažlivosti vyzdvihujú najmä inteligenciu (60 %), optimizmus (57 %), múdrosť a sebavedomie (obe 54 %). Na peknú postavu kladie prvoradý dôraz len 40 % a na peknú tvár len 38 % žien.

Pri pohľade mužov na ženy sú však priority odlišné. Na prvom mieste je pre nich pekná postava (54 %) a inteligencia (53 %). Zaujímavosťou je, že sebavedomé ženy obdivuje iba 28 % mužov.

Keď naopak ženy hodnotia príťažlivosť mužov, fyzický vzhľad ide do úzadia. Ženy najviac oceňujú mužskú inteligenciu (66 %), múdrosť (62 %), zmysel pre humor (61 %) a zmysel pre rodinu (57 %). Peknú tvár si na mužoch cení iba 23 % žien a ich celkový úspech len 28 %. Muži si však paradoxne o sebe myslia, že príťažlivými ich robí práve finančný úspech (34 %) či úspech ako taký (32 %).

Hodnota človeka nespočíva vo vzhľade

Prečo je dôležité nehodnotiť sa primárne na základe zovňajšku, vysvetľuje psychologička Veronika Strapková: „Výsledky prieskumu nám potvrdzujú, že atraktivita je oveľa komplexnejšia než samotný vzhľad. Hoci fyzická príťažlivosť môže zohrávať úlohu pri prvom dojme, psychologický výskum dlhodobo ukazuje, že pre kvalitu medziľudských a partnerských vzťahov sú často rozhodujúcejšie osobnostné vlastnosti, humor, empatia či schopnosť budovať blízke vzťahy. Aj preto by sme mali byť opatrní pri zjednodušovaní hodnoty človeka len na základe jeho postavy alebo výzoru. Bodyshaming, teda zosmiešňovane a kritika postavy či výzoru, neprispieva k zdravšej spoločnosti ani k motivácii ľudí starať sa o seba.  Naopak, takéto útoky môžu znižovať naše sebahodnotenie, zhoršovať psychické zdravie a podporovať nespokojnosť s vlastným telom.“

„Akékoľvek šikanovanie a urážky vo vzťahoch či verejnom priestore treba odsúdiť. Zahanbovanie vzhľadu druhého človeka, známe ako bodyshaming, je pomerne častým javom. Býva zľahčovaný ako norma či žartovanie, na čo treba upozorňovať. Slová totiž majú veľkú moc a môžu zanechať rany na duši aj po dlhé roky,” dodáva Valentína Sedileková.

Bezpečný „Priestor pre seba“ vďaka dm

S cieľom reálne pomôcť ľuďom, ktorí bojujú s narušeným sebaobrazom, sa dm rozhodla venovať sumu 5 000 eur pre Centrum Chuť žiť na projekt „Priestor pre seba“.

Prax totiž ukazuje, že v spoločnosti akútne chýba pomoc pre ľudí, ktorí síce nemajú oficiálne diagnostikovanú poruchu príjmu potravy, no dlhodobo prežívajú ťažkosti vo vzťahu k jedlu a vlastnému telu. Tento stav znižuje kvalitu ich života a zvyšuje riziko zhoršenia psychického fungovania. Ide najmä o ženy, matky, osoby s nadváhou a dospievajúce tínedžerky.

Projekt vytvorí bezpečný komunitný priestor v podobe podporných skupín vedených psychológmi a nutričnými špecialistami. Účasť v skupinách prispeje k posilneniu pocitu spolupatričnosti, zníženiu sociálnej izolácie a k rozvoju zdravších stratégií zvládania tlaku na vzhľad.

*Parametre prieskumu Health/Beauty Balance Index: kvantitatívny prieskum na vzorke 1 000 respondentov, populácia SR 18+, zber údajov v termíne 20. – 27. apríl 2026

(Zdroj: Andrej Ďuríček, event2all; Foto: Tibor Czitó, Martin Sirotný; Pripravila: Valéria Nagyová)