Miesta, kde vládnu farby

BRATISLAVA/ADMIN – V Galérii Sála Lampy v Culture & club & coffee na Černyševského ulici č. 42 v Petržalke (Bratislava), vystavuje pod názvom Miesta, kde vládnu farby (od 1. 4. do 30. 4. 2026) svoje obrazy inšpirované prírodou, originálnu odevnú tvorbu, plstené kompozície a šperky výtvarníčka Jana Fitošová.

Vernisáž výstavy sa uskutočnila 10. 4. 2026 v Galérii Sála Lampy. Slávnostnú atmosféru zahájila galeristka a majiteľka Culture & club & coffee Andrea Reichová. Odbornou kurátorkou výstavy bola Mgr. Mária Kovalčíková.

Vzťah Jany Fitošovej k prírode je podstatnou diagnózou jej umeleckého prejavu. Svoju predstavivosť a fantáziu usmerňuje vytrvalo, s trpezlivosťou a citlivou pokorou prostredníctvom spletitých úvah a tichých vnútorných meditácií.

Po skončení Strednej grafickej priemyslovky si začala postupne vytvárať svoj vlastný vnútorný umelecký názor a svet, ktorý chcela vyjadriť cez farby, tvary, štruktúry a rôzne textilné materiály. Šila, háčkovala, štrikovala rôzne druhy oblečenia, kde uplatňovala svoju výtvarnú kreativitu, nápady a fantazijné motívy. Počas existencie svojej krajčírskej dielne vytvorila mnoho zaujímavých textílií a korálkových šperkov. Pracovala s fimo hmotou, využívala techniku plstenia nielen ako drobnú šperkársku kreativitu, ale týmto spôsobom postupne vytvárala aj väčšie obrazové kompozície.

Počas ciest po Slovensku, ale často tiež po zahraničných, aj exotických lokalitách načerpala nezvyčajnú chuť k realizácii olejových obrazov. Preto sa podujala aj na intenzívnejšie umelecké školenie v kurzoch maľovania u akademickej maliarky Jarmily Veľkej. Kreatívne cvičenia a umelecké pokusy priniesli napokon aj svoje ovocie.

Ešte kdesi na začiatku svojej maliarskej etapy vytvorila niekoľko krajinných scenérií zo svojho okolia, ale aj zo vzdialenejších lokalík, napr. z Grand Kaňonu v USA. Zaujíma ju nevšedná všednosť, ktorú vytvára naša každodenná realita. Starý rozpadnutý huncokársky dom so zlomenou strechou pôsobí pôvabne a takmer veselo, vyžaruje z neho história a bohaté životné príbehy.V husto zalesnenej krajine pôsobí dojmom odkvitajúceho lúčneho kvetu. Aj vo svojich najnovších obrazoch prejavuje záujem o starobylú architektúru, napr. v obrazoch talianskeho mesta Pistoia. V trilógii obrazov venovanej jednej historickej uličke naznačuje pohyb svojich krokov postupujúcich stále hlbšie a hlbšie do kľukatých útrob labyrintu kamenných stien mesta.

Pod vplyvom umeleckých školení, sa dostáva k vlastnému  minuciózne riešenému maliarskemu rukopisu. Vytvára jemné línie, prepletajúce sa vo vzájomnom dotyku ako zhluky nekonečných myšlienok plynúcich pri maľovaní. Už nejde o vyjadrenie celkového prostredia, ale o určitý detail, výsek, alebo prírodný artefakt, ktorý sa stáva stredobodom jej umeleckého záujmu. Hranica medzi svetlom a tieňom je rovnocenne vyvážená, takže sa zdá, že obraz je celistvým svetom kde silueta konkrétneho tvaru prirodzene preniká do abstraktnejších teritórií podnecujúcich fantáziu a obrazotvornosť recipienta. Autorka premieňa jeden veľký celok na menšie a podrobnejšie vymaľované celky. V ich farebnej gradácii a tvarovej multiplikácii vzniká optický dynamizmus obrazu.

   

Prostredníctvom výrazných farebných kontrastov (napr. ružová a modrá, biela a čierna) vytvára vizuálny útok na zmysly pozorovateľa, vzbudzuje v ňom zvedavosť a záujem prenikať hlbšie do podstaty naznačeného deja. Jej realistické miniaturizovanie tak nadobúda harmonické partnerstvo so štylizovaným tvarom a farebne zjednodušeným prostredím, čím vyniká objem a plasticita jednotlivých detailov, hlavne lineárnych pletencov navodzujúcich pocit tajomstva.

Očarujú ju štíhle tiene pod hustým stromoradím. Ich zvlnené krivky sa spätne zakrádajú do koreňov stromov a prezentujú silný emocionálny stav nekončiaceho kolobehu života a prírodných premien („Tak vypi všetky stromoradia až kým sa neobjaví lúč vedomého svetla, ktorý nahradí túžbu.“- báseň Sídlisková od poétky J. Kaššovicovej). Ticho lesných porastov strieda burácanie morských vĺn trieštiacich sa na ostrých skalách. Morské motívy sú ďalším vďačným motívom Fitošovej tvoivého potenciálu…(„A povedal buď morom, buď oceánom naplneným smaragdovou vodou. Buď šumením. Buď burácaním túžby, príbojom rozbíjanej o pobrežné útesy“…z básne V Tramore od J. K.)

Jana Fitošová maľuje svoje obrazy tak ako cíti a vníma svoju ženskú podstatu: krehko a zároveň suverénne, bez prehnaného rojčenia a prikrášľovania toho, čo vidí a prežíva. Postupuje ako čipkárka, s citom pre dobre odvedenú prácu, tak, aby sa ňou mohla včleniť a vcítiť do vkusu svojich divákov a aby jej umelecké výpovede sadli presne na mieru k ich ľudskému aj estetickému prežívaniu sveta a života.

   

Je v tom ukrytá aj viera vo svoju vlastnú identitu, ale aj v identitu iných ľudí, pretože verí, že svojimi výtvormi obohatí okolitý svet a ako dar dostane za toto úsilie pochopenie pre svoju jemnú umeleckú spiritualitu.

        

Názvy diel:

Odtiene talianskeho mesta Pistoia, olej, 50 x 30 cm, 2025
Neviditeľný vietor v kroví, olej, 70 x 50 cm, 2026
Šepkajúci potok, olej, 70 x 50 cm, 2026
Novembrové ticho, olej, 70 x 50 cm, 2026
Jana Fitošová na vernisáži spolu s manželom
Jana Fitošová
Ručne vyšívaný a šitý kabátik a pulóver
Plstené a korálikmi vyšívané šperky

Výstava v Galérii Sála Lampy na Černyševského ulici č. 42 v Petržalke potrvá do 30. 4. 2026.

(Zdroj: Mária Kovalčíková; Foto: Archív autorky; Pripravila: Valéria Nagyová)