Farebné impresie od Márie Kovalčíkovej – Vilčekovej

BRATISLAVA/ADMIN – Začiatkom marca bola na Západnej terase bratislavského hradu otvorená výstava obrazov výtvarníčky a výtvarnej teoretičky Mgr. Márie Kovalčíkovej-Vilčekovej (nar. 1956 v Bratislave). Kurátorkou výstavy bola výtvarníčka a animátorka kreslených filmov Mgr. Katarína Kubenková. Hudobný program naplnili dvaja skvelí hudobní umelci: operná speváčka, stála hosťka opery SND Mgr. art Karin Lukáčová ArtD a husľový virtuóz Mgr. Rastislav Šipoš, ktorý zahral vlastné skladby inšpirované súčasným slovenským výtvarným umením a tiež jedným z vystavených obrazov – skladbu „Modrý obraz“.

Výstava Farebné impresie je prierezom výtvarnej tvorby Márie Kovalčíkovej od roku 2005 do súčasnosti. Predstavuje všetky etapy života, ktoré vniesli do jej tvorivého potenciálu významné podnety a inšpirácie.

Po štúdiách na Strednej škole umeleckého priemyslu (SŠUP) a po absolvovaní FFUK – odboru Veda o výtvarnom umení, sa v životnej dráhe M. Kovalčíkovej začali odvíjať dva spôsoby umeleckého vyjadrovania. Teoretický – prejavoval sa v podobe článkov, esejí a recenzií umeleckých diel, a praktický – zameraný na tvorbu grafiky a maľby. Obidva sa postupne začali vzájomne dopĺňať. Pôvodnú  kresliarsku eufóriu, ktorú prežívala na strednej škole, si preniesla aj do nasledujúcej praxe, v ktorej sa realizovala ako teoretička umenia, odborná redaktorka, ale aj ilustrátorka pre rôzne tématicky orientované časopisy a neskôr aj knižné publikácie – prózu a poéziu. Niekoľko veľmi intenzívnych  pracovných rokov u nej prevládala teoretická aktivita, ktorá vyplývala z jej pôsobenia v Slovenskej národnej galérii, v redakcii Výtvarného života aj v iných podobne založených inštitúciách. Napokon ju  vyvážila voľná umelecká kreativita, ktorej sa začala venovať čoraz častejšie a sústredenejšie,- uviedla vo svojom príhovore  kurátorka výstavy Mgr. Katarína Kubenková.

Prvá etapa tvorby bola poznačená figurálnymi motívmi. Predstavovala ju kolekcia ženských postáv inšpirovaných antikou. Jednotlivé postavy vystupovali na obrazoch ako mytologické bohyne, čarodejnice, múzy, sirény, vládkyne, vizionárky a veštkyne. Znázornila ich v ohnisku ich tvorivo – magických úsilí, v radostiach, víťazstvách aj prehrách, tiež strádaniach, obavách, ale aj špecifických ženských túžbach. Za každou postavou stál fiktívny muž, hrdina, ktorý je vždy na blízku a je ochotný podať pomocnú ruku (cyklus obrazov Antické reminiscencie). V tomto období ju zaujala maliarska paleta slovenského výtvarného umelca Milana Laluhu. Dozvuky z tejto inšpirácie sa objavili aj v cykle obrazov veľkomoravských kniežat a osobností z obdobia Veľkej Moravy, ktoré stvárnila na drevených podkladoch, Odvtedy sa už pravidelne púšťala do nových maliarskych dobrodružstiev.

     

Inšpirovaná literatúrou klasikov svetovej literatúry (Dante Alighieri), ale aj  novodobejších  majstrov pera (napr. Gabriel Garcia Márques, neskôr aj J. R. R. Tolkien, Dan Brown, zo slovenských autorov napr. a A. Hykisch),  namaľovala aj väčšie maľby, ktoré ešte rozšírila o nové aktuálnejšie témy. Popri nich stvárňovala aj vlastné vnútorné inšpirácie, v ktorých mohla väčšmi uplatniť svoju imaginatívnosť aj fantáziu. Aj naďalej ju však zaujímala portrétna tématika –  maľovanie podľa živého modelu, ale aj podľa fotografií, rsp. podľa vlastnej fantázie.

     

Vo svojej tvorbe autorka často uplatňuje surrealistické videnie, v ktorom dominuje konkrétna tvár zachytená v určitom momente prekvapenia, sústredenia, či s úsmevom nedefinovateľnej euforickej radosti. Inšpirovali ju tiež surrealistické vízie Salvatora Dalího, ale hlavne poetického Reného Magritta, či imaginatívneho Marca Chagalla.

Realisticko – fantazijný obsah vytvárala expresívnym farebným rukopisom. Zaujíma sa o detail, ktorý povyšuje nad ostatné prvky, dotvárajúce celkovú kompozíciu. Veľkú inšpiračnú úlohu pripisuje prírode, jej krásnym farebným premenám a úžasnému nadčasovému pokoju, kde človek môže neustále meditovať, oddávať sa vesmírnemu tichu a všadeprítomnej prirodzenej čistote.

V poslednom období namaľovala cyklus obrazov štyroch ročných období. Venuje im svoju hlbokú úctu, zachytáva z nich však len veľmi skromné a súkromné zátišia, tak ako ich vníma svojimi vizuálno – senzitívnymi zmyslami. Inšpirácia sa pohybuje všade okolo nás, stačí si nájsť vhodnú chvíľu a zachytiť prchavý moment,  kresbou, maľbou či grafikou.

         

V maľbách z letných dní strávených pri Jadranskom mori vytvára atmosféru radostného farebného dňa a tajuplného večera, vyjadruje krásu južanskej krajiny, jej prírodnú intimitu, neopísateľnú svetelnú hravosť a tvarovú variablitu.

V oblasti grafického umenia vytvorila niekoľko litografických kompozícií zameraných na medziľudské vzťahy, celospoločenské témy aj príbehy z dávnej minulosti (Pax – Potopená katedrála, Telemachus – divadlo života, Kamenní ľudia).

Oslovila ju aj maľba na drevené dosky, do ktorých  vpísala rozprávkové deje, prírodné a historické motívy, miestami podfarbené aj ľudovým tvaroslovím. V jej tvorbe však prevládajú fantazijné motívy reagujúce na súčasný život a jeho dynamizmus. K ich stvárneniu využíva najčastejšie maľbu na plátno.

Cez maľbu uvažuje ako teoretička, ktorá túži vypovedať svoje myšlienkové pochody, a cez teóriu uvažuje ako maliarka, ktorá chce slovám dať pravdivú dynamiku a životnú existenciu, – v závere prejavu zhodnotila tvorbu výtvarníčky kurátorka výstavy.

(Zdroj: Mária Kovalčíková, Katarína Kubenková; Foto: Archív MK; Pripravila: Valéria Nagyová)