Úcta k Eucharistii v umeleckom diele Dariny Gladišovej
Ružomberok/Admin – Vo vydavateľstve Katolíckej univerzity Verbum v Ružomberku vyšla publikácia teológa a rímskokatolíckeho kňaza Jána Zoričáka, ktorý v monografickom diele prezentuje tvorbu a myšlienky akademickej maliarky Dariny Gladišovej.
Monografia o spirituálnej, nábožensky orientovanej tvorbe akademickej maliarky Dariny Gladišovej je rozdelená na tri základné časti.
V prvej časti (Život a tvorba Dariny Gladišovej) prezentuje autor publikácie podstatné životopisné udalosti a s nimi súvisiace fakty zdôrazňujúce náboženský kontext maliarky, ktorý sa v jej tvorbe rozvíja v obsahovej koncepcii jednotlivých obrazov. V tejto kapitole je zachytená jej tvorivá aktivita od začiatkov po ukončení štúdií na VŠVU v Bratislave v roku 1980 (na oddelení krajinárskeho a figurálneho maliarstva prof. Jána Želibského) do obdobia okolo roku 1994 (str. 15 – 57).
V druhej časti knihy (Spiritualita života a tvorby Dariny Gladišovej) sa autor zameriava na duchovný svet D. Gladišovej a jeho prepojenie na maliarsku tvorbu a evanjelizáciu. Vymenováva teologické akcenty v jej živote a diele (str. 69 – 96).
V tretej časti (Teologická interpretácia šiestich veľkoplošných kompozícií s názvom Corpus Christi) prezentuje autor knihy na príklade cyklu šiestich obrazov Corpus Christi syntézu teologických akcentov a maliarkinej výtvarnej umeleckej tvorby so zameraním na úctu k sv. Eucharistii (str. 109 – 150).
Význam a prínos publikácie
Odborná práca autora tejto publikácie teológa, rímskokatolíckeho kňaza Jána Zoričáka si zaslúži obdiv a hlbokú úctu. Jeho prístup k výtvarnej tvorbe maliarky Dariny Gladišovej je z hľadiska teologického náhľadu na umenie vzácne ojedinelý. Napriek svojmu kňazskému poslaniu a povinnostiam vytrvalo a precízne spracovával všetky dôležité etapy a podrobnosti z jej života a diela.
Vzácnym prínosom je predovšetkým jeho odborný teologický a obsahový rozbor šiestich veľkorozmerných obrazov Corpus Christi umiestnených v refektári františkánskeho kostola v Bratislave. Na základe osobných stretnutí a rozhovorov s umelkyňou v období rokov 2018 – 2019 prenikol (aj vďaka svojmu osobnému záujmu o výtvarné umenie), do podstaty jej tvorivého charakteru prepojeného so sviatosťou sv. Eucharistie. Cez jednotlivé diela skúma a analyzuje vývoj jej viery od tradičného poňatia až k živému stretnutiu s Kristom prostredníctvom prijímania sviatosti svätej Eucharistie.
Autorka sama o sv. eucharistii povedala: „Eucharistia je tým najúžasnejším umeleckým dielom. Jej prostredníctvom vstupujem do tajomstva živého Boha. Milosťou lásky sám Boh odkrýva vo mne hlbšie vrstvy duše, umožňuje mi tak sústrediť všetky moje myšlienky a vnímať jeho krásu už nie zmyslovým zrakom. Ale povznáša duchovný zrak ku kontemplácii. Moja tvorba sa tak stáva odrazom tohto stavu, jeho interpretáciou a oslavou Boha Stvoriteľa“ (vyjadrila sa o sv. Eucharistii autorka – str. 90).
Začiatky umeleckého pôsobenia Dariny Gladišovej
V prvej fáze svojho výskumu venuje Ján Zoričák rozsiahlu pozornosť všetkým článkom a hlavne odborným teoretickým rozborom maliarkiných ranných a nasledujúcich tvorivých prejavov. Mapuje jej účasť na výstavách, na medzinárodných sympóziách, na bienálnych aj trienálnych prehliadkach umeleckej tvorby na Slovensku aj v zahraničí. Ako vyplýva z množstva recenzií a výstavných katalógov z daného obdobia, bola umelecká činnosť maliarky veľmi bohatá a dynamická. Už na začiatku jej tvorivej dráhy sa inšpirovala krásnou slovenskou prírodou hlavne z okolia Novej Bane.
Vo figurálnych kompozíciách čerpala obsahy hlavne z byzantskej ikonografie. Všímala si emotívne vyžarovanie tvári svätcov a svätíc maľovaných v ikonách, decentne vyváženú, monochromaticky ladenú farebnosť a technický perfekcionizmus. Na prvej výstave po skončení VŠVU v roku 1984 v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave sa predstavila obrazmi inšpirovanými byzantskou ikonovou maľbou. Ponímala ju však v autenticite svojho maliarskeho prejavu: voľnou kompozičnou zostavou, s jemným náznakom znázornenej tváre, rúk, alebo charakteristických vecných atribútov.
Už v ranom období svojej tvorby získavala rôzne ocenenia za výnimočný umelecký prejav. Stávalo sa tak hlavne na medzinárodných podujatiach v zahraničí (str. 18).
Teológ Zoričák dokladá z tohto obdobia maliarkinej tvorby aj konkrétne články a recenzie z výstav od redaktorov výtvarných časopisov (Výtvarný život, Výtvarná kultura), žurnalistov pôsobiacich v iných tlačových médiách, historikov umenia, slovenských vedcov, veľvyslancov SR, pedagógov, riaditeľov galérií a múzeí, ale aj kňazov od r 1995 až do roku 2016 (Reakcie a ohlasy na výtvarnú tvorbu Dariny Gladišovej (str. 57 – 67).
Rozhodujúcim medzníkom v jej tvorbe sa stal veľkorozmerný kontemplatívny obraz s názvom Ichthus, ktorý vytvorila z úprimného záujmu o kresťanskú spiritualitu.
Obraz bol vystavený najprv v Kaplnke sv. Jána Evanjelistu vo františkánskom kostole, neskôr na výstave v Pálffyho paláci v Bratislave. V Sofii v Bulharsku na Trienále maľby získal aj cenu Medzinárodnej nadácie Cyrila a Metoda. Potom bol vystavený v Ríme, Krakove a v Paríži a následne opäť v Pálffyho paláci v Bratislave (str.72).
Cez tento obraz bola výtvarníčka Gladišová „pozvaná“ prostredníctvom sviatosti sv. Eucharistie do duchovného chrámu Ježiša Krista. „Vďaka milosti lásky sám Boh odkrýva vo mne hlbšie vrstvy duše. Pomáha mi takto sústrediť všetky moje myšlienky a prijímať krásu zrakom nadzmyslovým. Dvíha duchovný zrak ku kontemplácii. Moja tvorivosť sa stáva odrazom tohto stavu, jeho interpretáciou a slávením Boha – Stvoriteľa“ (D. Gladišová – str. 36).
Prostredníctvom sv. Eucharistie aj lepšie pochopila svoje umelecké poslanie. Uvedomila si, že dostala od Boha dar talentu, ktorý jej bol zverený do úschovy nielen na maľovanie, ale aj na hlásanie poslania a slávy božej. Na svojej duchovnej ceste začala intenzívnejšie komunikovať s duchovnou spiritualitou. Obraz Ichthus sa stal vstupným portálom, bránou do svetla krehkej duchovnej „záhrady“, do meditatívneho priestoru, kde mohla v pokoji rozjímať o Bohu a svojom poslaní.
Na základe vlastných kontemplatívnych skúseností v duchovnom splynutí s podobou vzkrieseného Krista, ktorého mystický dotyk pocítila pri prijímaní sv. Eucharistie (Mysterium Christi, Mysterium Eucharisticum, Mysterium Paschale). Prijala zložitú životnú úlohu a vybrala si úzku, tvorivou askézou poznačenú cestu (Úzka cesta).
Aj život v ústraní jej postupne však priniesol vzácnu odmenu v podobe ešte hlbšieho pochopenia a živého prežívania kontaktu s božou láskou. Cez ňu pocítila intenzívny prienik dobra a kontemplatívneho duchovného pokoja (Kontemplácia).
Postupne vytvorila množstvo duchovne orientovaných obrazov, ktoré predstavujú jej vnútorný dialóg s božou existenciou. Tieto diela nie sú tvorené na žiadnu svetskú objednávku, podnet, alebo výzvu. Vychádzajú z vnútornej potreby autorky komunikovať s Ježišom.
Ján Zoričák rozoberá v knihe všetky ľudské faktory, spôsob prežívania a cítenia spirituálnej kontemplácie Dariny Gladišovej. Vyzdvihuje a hodnotí jej entuziastický prístup k ťažkým životným situáciám, a k jej zvereným úlohám. Zároveň s radosťou konštatuje, že v tejto skúške uspela a nepoddala sa zúfalstvu alebo sebaľútosti: „Gladišová sa snaží svoje obrazy s náboženskou tematikou maľovať v súlade so Svätým písmom“ (str. 37).
Duchovné stretnutie D. Gladišovej so sv. Františkom a sv. Klárou a so sv. Jánom Pavlom II. v encyklike Ecclesia de Eucharistika
V období kedy sa pri vystavení obrazu Ichthus vo františkánskej kaplnke umelkyňa zoznámila s františkánskou spiritualitou, začala rozvíjať svoju vieru v Boha a hlboko vnímať božiu existenciu.
Pri svojom úprimnom hľadaní sa zoznámila aj s literárnym dielom, s encyklikami a apoštolskými listami Jána Pavla II., ktorý v jej diele a živote zaujal trvalé a významné miesto. Pápež J. Pavol II. encyklikou Ecclesia de Eucharistia (str. 164) zameriava pozornosť na obdiv k Eucharistii a kontempluje v nej Kristovu tvár spolu s Máriou. Zdôrazňuje univerzálny a kozmický charakter Eucharistie spájajúcej nebo so zemou.
„Eucharistia je v plnom zmysle slova súčasťou lásky chápanej ako sebadarovanie – dar seba“ (Texty o Eucharistii v spisoch J. Pavla II. v rokoch 2001 – 2005, str. 161).
Vo svojej spirituálnej tvorbe nachádza umelkyňa hlbokú duchovnú silu aj v Matke Božej, ktorú považuje za svoj vzor. Obdivuje jej neochvejnú vieru a odovzdanosť do Božej vôle, jej trpezlivú lásku a pochopenie (Sedembolestná panna Mária).
Autor knihy tu tiež podporuje Gladišovej úsilie apelovať a prebúdzať cez obrazy charizmatické city vo vnímateľovi ako v potencionálnom šíriteľovi duchovnej radosti, ochotného podeliť sa o duchovné dary so svojim blížnym. Svojim vnútorným zanietením tak pripomína podstatu princípu božej lásky – schopnej viac rozdávať než prijímať.
Úvahy o poslaní umeleckej tvorby Dariny Gladišovej
Filozofia maliarskeho umenia Dariny Gladišovej má nadčasový charakter, ako vyplýva z priamych rozhovorov, ktoré urobil autor publikácie Ján Zoričák s maliarkou pri osobných stretnutiach.
Bližšie o jej názoroch na umenie, jeho pôsobenie a poslanie sa dozvedáme v kapitolách O posvätnosti umenia, Otázka zobrazovania dobra a zla v umení, Otázka úspechu a slobody, Úvaha o umení – Gladišová (str. 86 – 88). V nich umelkyňa teoreticky popisuje a preferuje pozitívne hodnoty umenia. Priznáva dar talentu ako dar Ducha svätého.
„Stretnutie s Kristom sa stáva momentom misie, poslania a akcie, ktoré nachádzajú svoj výraz v tvorbe autorky obrazov. Krása sa stáva prostriedkom a nástrojom ako sprostredkovať Božie veci“ ( J. Zoričák, str. 91).
Cyklus obrazov Corpus Christi
Ústredným motívom knihy je cyklus šiestich obrazov Corpus Christi (Porciunkula, Sv. František v San Damiane, Stigmatizácia sv. Františka, Sv. Klára v San Damiane, Eucharistické srdce Ježišovo, Panna Mária kráľovná eucharistických duší) umiestnený v refektári františkánskeho kostola v Bratislave. Tieto obrazy neboli pred umiestnením do františkánskeho refektára nikdy vystavené na žiadnej výstave. Z obsahu a spôsobu stvárnenia jednotlivých malieb cyklu vyplýva, že maliarka „chápe svoju tvorbu ako poslanie, apoštolát, evanjelizáciu prostredníctvom umenia“ (str. 97). V každej kompozícii cítime prenikavú prítomnosť čistého, jasne formulovaného svetla, ktoré vychádza z neviditeľného zdroja pôsobiaceho mimo obrazu.
V cykle obrazov sú ukryté tri podstatné božie tajomstvá, ktoré si ctil sv. František: vtelenie, utrpenie a zmŕtvychvstanie. Gladišová ich podáva v podobe krehkých, étericky pôsobivých postáv sústredených na spirituálne spojenie so žiarivou energiou nebeského svetla prenikajúceho v podobe lúčov cez kamenné murivo stredovekého kláštorného priestoru. Vytvára vzácne napätie ticha a kontemplatívneho pokoja pôsobiaceho na súčasného človeka živou optimistickou energiou navodzujúcou harmonickú lásku, nehu, chlácholivé, vnútornou skúsenosťou naplnené pochopenie aj radostné oslobodenie ducha od hmoty.
„Sú inšpirované listami sv. Františka prepísanými do výtvarnej podoby! Bolo to jeho veľké prianie a veľká túžba, aby sa jeho listy šírili a dostali sa medzi ľudí!“ (str. 114). V umeleckých plánoch D. Gladišovej vznikla veľká túžba šíriť ich posolstvo ďalej medzi dnešných ľudí, ktorí si prídu tieto obrazy pozrieť a pookriať v ich harmonickej duchovnej istote a láskavom pochopení: vysvetľuje v knihe prostredníctvom jej slov autor publikácie J. Zoričák.
V „Rozšírených popisoch“ jednotlivých diel cyklu Corpus Christi (str. 124, 130, 135, 139, 143, 148) nazrie čitateľ aj do spôsobu a umeleckého myslenia maliarky. Gladišová v stručnosti opisuje stretnutie s krajinou, jej prírodou, kde žil sv. František a sv. Klára. V priamom dotyku s miestami, ktoré navštívila na púti do Assisi vznikla aj hlboká duchovná kontemplácia a silná vizuálna inšpirácia potrebná pre zachytenie autentického pocitu a výpovede o Františkovej spiritualite.
V ďalšej časti publikácie podáva Ján Zoričák kompletnú teologickú interpretáciu obrazového cyklu Corpus Christi vo svetle Františkánskych prameňov (listy sv. Františka a sv. Kláry), analyzuje jednotlivé obrazy tohto cyklu a dáva ich do súvislostí s autentickými spismi sv. Františka, ktoré sa zachovali. Takto vysvetľuje každý obraz samostatne, skúma príčiny jeho vzniku, obsahovú štruktúru a posolstvo každého z nich. Prikladá aj teologické texty sv. Jána Pavla II. súvisiace s Eucharistiou, s jej významom a pôsobením (str. 151 – 171).
Ján Zoričák hodnotí dielo výtvarníčky Dariny Gladišovej ako esteticky, hlboko duchovne a teologicky precítenú autentickú maliarsku výpoveď, ktorou sa jej podarilo vydať prostredníctvom obrazového cyklu Corpus Christi (Telo Kristovo) osobité svedectvo o Eucharistii ako o živej prítomnosti Boha na Zemi (str. 149).
Kniha Jána Zoričáka „Úcta k Eucharistii v umeleckom diele Dariny Gladišovej“ si zaslúži pozornosť nielen v umeleckých a laických kruhoch, ale hlavne z hľadiska teologickej interpretácie, rozboru a odbornej teologickej analýzy jednotlivých obrazov. Ján Zoričák v knihe presnými teologickými znalosťami a neobyčajnou duchovnou empatiou priblížil cestu živej kresťanskej viery prostredníctvom výtvarného umenia a jedinečného umeleckého talentu slovenskej maliarky Dariny Gladišovej.
Záver publikácie
V závere autor knihy konštatuje, že interpretačným kľúčom na pochopenie maliarskeho cyklu Corpus Christi umelkyne Dariny Gladišovej sú na jednej strane Listy sv. Františka z Asissi ako aj ostatné spisy z tzv. Františkánskych prameňov, na druhej strane bibliografia o Eucharistii od sv. Jána Pavla II.
V jednotlivých statiach predstavuje (na str. 151, 157 a 160) aj Texty o Eucharistii v spisoch sv. Jána Pavla II. z rokov 1978 – 1990, 1991 – 2000, 2001 -2005. Katechézy sv. Otca J. Pavla II., kde sv. Otec nazýva Eucharistiu „korunováciou duchovného života“ (str. 157). Vysvetľuje charakteristiku a význam encykliky J. Pavla II. Ecclesia de Eucharistia (2003), na str. 164 -167.
V závere hodnotí prístup D. Gladišovej k sviatosti sv. Eucharistie prostredníctvom obrazového cyklu Corpus Christi. Vyzdvihuje jej vzťah k učeniu J. Pavla II. ako aj vzťah k mystike sv. Františka z Assisi. „Obidve tieto osobnosti dejín Cirkvi vstúpili do srdca maliarky a do jej umeleckých diel. „Maliarka Darina Gladišová citlivo vníma impulzy obidvoch týchto osobností Cirkvi, snaží sa ich interpretovať do svojho života a tvorby a následne šíriť ďalej“ (J. Zoričák str. 174).
Rozhovory autora monografie s akademickou maliarkou D. Gladišovou sa odohrali v období rokov 2018 – 2019.
K textovej časti je priložená precízna dokumentácia o tvorivej ceste D. Gladišovej. Obsahuje zoznam použitej literatúry, zoznam katalógov z výstav, internetové zdroje aj zoznam výstav D. Gladišovej (str. 177-187), menný a vecný register (str. 188 – 193), resumé v štyroch jazykoch: slovenčina, angličtina, poľština, nemčina (str. 194 – 201) a prílohy: výber z výstav D. Gladišovej, filmové projekty, zastúpenie v zbierkach a zoznam obrázkov použitých v texte (str. 202- 208).
Autor knihy „Úcta k Eucharistii v umeleckom diele Dariny Gladišovej“
P. ThLic. Ján Zoričák (1980) je rímskokatolícky kňaz pochádzajúci zo Ždiaru. Od roku 2004 je členom Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa v Provincii Bratislava – Praha. Katolícku teológiu vyštudoval na Universität Insbruck v roku 2009, v tom istom roku bol vysvätený za kňaza. V roku 2020 získal titul ThLic. na Univerzite Karlovej v Prahe v oblasti dogmatickej a spirituálnej teológie. V roku 2021 absolvoval doktorandský študijný pobyt na Universität Heidelberg so zameraním na dejiny umenia a nemecký jazyk. Pastoračne pôsobí v Bratislave a venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Je aj členom Rady biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru.
Popis obrazov
Obálka knihy v úvode
Anjelský chlieb, kombinovaná technika, 70 x 80 cm,2012
Krížik z veľkomoravského obdobia, komb. tech., 80 x 70 cm, 2012
Ichthus, komb. tech., 200 x 200 cm, 1994
Úzka cesta, komb.tech., 200 x 200 cm, 2008
Mysterium Christi, komb. tech., 200 x 200 cm, 2000
Sedembolestná panna Mária, komb. tech., 200 x 200 cm, 2000
František v San Damiane, komb. tech., 220 x 170 cm, 2003-2010
Stigmatizácia sv. Františka, komb.tech., 220 x 170 cm, 2003 – 2010
Panna Mária, kráľovná eucharistických duší, komb. tech., 220 x 170 cm, 2003 – 2010
Eucharistické srdce Ježišovo, komb. tech., 220 x 170 cm, 2003 – 2010
Sv. Klára v San Damiane, komb. tech., 220 x 170 cm, 2003 – 2010
Porciunkula, komb. tech., 220 x 170 cm, 2003 – 2010
Kristogram, komb.tech., 100 x 100 cm, 2014
Pelikán, komb.tech., 100 x 100 cm, 2014
Knihu možno kúpiť online na internetovom obchode “Zaex” a vo vydavateľstve Zachej.
https://www.zachej.sk/produkt/42339/ucta-k-eucharistii-v-umeleckom-diele-dariny-gladisovej/
(Zdroj: Mária Kovalčíková; Pripravila: Valéria Nagyová)
Zanechajte nám Váš dotaz