Výstava slovenských výtvarníkov Svetlo v pohybe

Dušan Sekela, A čo, 100 x 70, akryl, 2013

BRATISLAVA/ADMIN – V týchto dňoch sa môžete kultúrne vyžiť na výstave Spoločnosti voľných výtvarných umelcov (SVVU) pod názvom Svetlo v pohybe v Galérii slovenského rozhlasu v Bratislave.

Svetlo je neodmysliteľnou súčasťou ľudského života a všetkého živého na našej planéte Zem. Obveseľuje nás, dodáva nám životodarnú energiu, podnecuje optimizmus a umeleckú inšpiráciu. Oživuje aj neživé predmety a veci okolo nás.

Igor Piačka, Osvietenie, akryl na plátne, 200 x 100 cm, 2018

Už v dávnej minulosti skúmali fenomén svetla mnohí učenci (od Aristotela zo Stageiry – prapôvodca teórie éteru, v ktorom sa šíria svetelné vlny, cez Euklidesa z Alexandrie – svetlo sa šíri v rovných líniách, Galéna z Pergama – orgán vnímania svetla je šošovka, Alhazena, učenca arabského pôvodupokusy s camerou obscurou, Leonarda da Vinciho – zdokonalil štúdium vlastností svetla, Johannesa Keplera – objavil mechanizmus videnia, Descartesa – farba je vlastnosťou samotného svetla, Galilea Galileiho – sklo má schopnosť lomiť svetlo, Francesca Grimaldiho– svetlo je substancia aj vlna – vlnová teória svetla, až po Isaaca Newtona – farby nie sú premenou svetla, ktorá sa odohráva pri lome alebo odraze, ale sú prvotnými, vrodenými vlastnosťami svetla). V 16. stor. sa optika (veda o videní) zmenila na učenie o svetle. Človek si začal svetlo predstavovať ako dej, ktorý svojím pôsobením umožňuje videnie.

V dejinách výtvarného umenia má svetlo prioritné poslanie. V stredoveku bolo prítomné v podobe duchovného mystického zážitku, znázornené ako zlaté pozadie, alebo aureola svätcov a svetíc.

Jiří Strachota, Neznáma tvár XII, kombinovaná technika na papieri, 70 x 50 cm, 2018

V období renesancie,  manierizmu a baroka zosilnela jeho vizuálna stránka v podobe nových maliarskych poznatkov: šerosvitu, chiaroscura alebo tenebrizmu. Hru svetla a tieňa využíval na zdôraznenie kontrastov a objemov pri modelovaní trojrozmerných objektov a postáv Leonardo Merissi Caravaggio (16. stor.). Vznikli živé, dynamické kompozície, plné žiarivého svetla, ale aj temných protipólov. Leonardo da Vinci (15 -16. stor.) využíval sfumato, v ktorom sa tvary rozplývali do mäkkých farebných nuáns, poltónov a lazúrnych plôch. Svetlo sa stávalo priehľadným závojom, jemnou hmlovitou zmesou, ktorá dodávala obrazu pokojnú a pôvabom nasýtenú ideálnu atmosféru a gracióznosť.

V 19. storočí prišli so znázornením časového okamihu impresionisti. Zachytávali prchavosť svetelných premien v rôznych atmosférických podmienkach, čím zafixovali dojem, chvíľu, moment, okamihy stretnutí strávených v prírode, ale aj v interiéroch, prechádzky pri mori, v obrazoch využívajúcich široké spektrum farieb, ktoré im poskytovalo dané prostredie. Svetelnou, farebne nasýtenou vibráciou, dosiahli vo svojich dielach  vyjadrenie prvotného emotívneho dojmu z daného prostredia, deja  momentálnej situácie či scenérie.

Zuzana Augustínová – Boteková, Svetlo okolo nás a v nás, akryl 100 x 100 cm, 2021

Na výstave Svetlo v pohybe sme opäť svedkami stretnutia rôznorodých umeleckých prístupov od figuratívnych diel až po abstraktné, nepredmetné kompozície. V každom prípade tu evidujeme tri základné prístupy k stvárneniu a zachyteniu svetla v obraze, soche a reliéfnom objekte: emotívny, pocitovo- expresívny, psychologicko-filozofický a vedecko-konštruktívny, skúmajúci zdroj a farebné spektrum svetla.

V týchto troch dimenziách si môžu diváci výstavy užiť pohyb svetla prítomný v jednotlivých umeleckých obrazoch aj sochách, či vystavených reliéfoch.

Jarmila Veľká, Bližšie k slnku, 90 x 80, akryl, 2017

Z abstraktných diel vyviera svetlo expresívne, alebo stíšenou intenzitou, tajomne, z vnútra obrazu: napr. v dielach M. Bidelnicovej, V. Bázlik-Královej,  M. Vanka,  T. Sládekovej, V. Petríka, B. Mikusa, J. Veľkej,  S. Harangozóa, S. Kollárika aj J. Strachotu a S. Kolesárovej. Niekedy je svetlo „roztrúsené“ po celej ploche obrazu, napr. v obrazoch M. Tvrdoňa, Z. Augustínovej-Botekovej, kde pôsobí hravo a radostne. Dynamickú pohybovú extázu dosahuje vo fotografických „Trajektóriách“ A. Molnára.

Róbert (Viktor) Němeček, Druhý kvadrant, olej na platne 80 x 80, 2021

Býva aj ostro ohraničené a pôsobí intenzívnou silou vymedzeného čisto bieleho priestoru, napr. u R. V. Němečka a L. Lebišovej, tiež v expresívnejšom farebnom prelínaní v dynamických pasteloch S. Harangozóa.

„Piano a forte“ K. Fulierovej sa tentoraz premiestnilo z hudby do exteriéru mesta a prírody, kde sa intenzívne slnečné svetlo priamo dotýka siluety autorkinho tieňa…súhra a kontrasty svetla a tmy evokujú spätne dynamiku hudby, pohybu, vytvárajú napätie a zvyšujú aj dynamiku obsahu.

Violeta Králová, Predstava, akryl na platne, 110 x 95 cm, 2008

Vo figuratívnych dielach je svetlo rozložené rovnomernejšie, vyviera z vnútra obrazu a expanduje aj po celej jeho ploche. Stáva sa súčasťou širšieho farebného deja, kontaktu  historicko – mytologického, aj súčasného prostredia so zobrazenou postavou: v dielach I. Piačku,  J. Piačkovej,  C. Muchovej,  M. Krála,  P. Žanonyho,  A. Boteka.  J. Srnu.

Pravidelné rozloženie farebného svetla vyjadrujú pôsobivé op-art obrazy v podaní D. Bidelnicu a D. Sekelu. Presne vymedzeným (vypočítaným) striedaním geometrických tvarov a zhustených rôznofarebných línií dosahujú (každý svojím spôsobom),  opticky pohyblivú ilúziu svetelného vyžarovania.

Drahomír Prihel, Hlava Inka, kobaltové sklo, fúkané do formy a modelované, výška 47 cm, 1990

V priehľadnej portrétnej soche z kobaltového skla od D. Prihela vzniká prostredníctvom striedania modrého a priezračného skla imaginárne pôsobivý  holografický priestorový efekt. Do priestoru súčasného sveta a svetla sa tvaruje zo sklenej hmoty hlava indiána Inka.

Plastické účinky vyžarujú aj reliéfne kompozície L. Gajdoša. Svetelným tieňovaním vytvára na štruktúrovaných povrchoch dojem chvejivého vlnivého pohybu. Vkladaním zrkadiel sa tvorí interaktívna reakcia medzi dielom a divákom.

Konkávny a konvexný princíp ľudského kontrapostu dáva vyjadreniu svetelných ilúzií nekonečné možnosti v klasicky poňatej skulptúre A. Drahoša. Svetlo tu v prenesenom filozofickom zmysle môže byť aj kalichom nádeje, očakávaní a prísľubov.

Svetlo je dušou sveta a života, je všade okolo nás a je aj hlboko v nás. Preto v ňom, s ním môžeme tvoriť, vnímať, snívať, realizovať sa a existovať. V prenesenom slova zmysle je pochodňou, ktorú si odovzdávame z generácie na generáciu, z minulosti do súčasnosti a budúcnosti.

Milan Tvrdoň, Krajina motýľov, olej na platne 80 x 80 cm, 2020

Svetlo (téma Svetlo v pohybe) je obhajobou rozumu, vedy, humanizmu a celej ľudskej kultúry. Ideálov, ktoré je dôležité brániť a presadzovať, aby sme mohli zabezpečiť pokrok, napredovať a vyvíjať sa k dokonalejšiemu stavu spoločnosti.

Výstava je otvorená v Galérii slovenského rozhlasu v Bratislave, Mýtna 1 od 7. októbra do 5. novembra 2021,  v pracovné dni od 12.00 hod. do 17.00 hod.

 

(Zdroj: Mária Kovalčíková; Pripravila: red.)

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*