Zažite jedinečnosť spirituality v priestoroch u františkánov v Bratislave

BRATISLAVA/ADMIN – Pápež Lev XIV. ustanovil osobitný jubilejný Rok 2026 svätého Františka z Assisi (od 10. 1. 2026 do 10. 1. 2027) na pamiatku 800. výročia  prechodu sv. Františka do večnosti. Pri tejto príležitosti sa vo františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave uskutočnila slávnostná omša, ktorú celebroval rímskokatolícky kapucínsky biskup a biskup ordinariátu Pavol Šajgalík.

Svätej omši predchádzala diskusia medzi troma predstavenými františkánskych rádov na Slovensku (františkáni – provinciálny minister Juraj Andrej Mihály, kapucíni – Miroslav Kulich a minoriti – kustód Martin Mária Kollár), ktorú moderoval zástupca šéfredaktora denníka Postoj Imrich Gazda.

Diskusia sa konala v Sále Corpus Christi františkánskeho kostola, ktorá slúži ako kultúrno – evanjelizačné centrum. V týchto priestoroch sú umiestnené aj obrazové kompozície cyklu Corpus Christi – Telo Kristovo (2003 – 2010), od akademickej maliarky Dariny Gladišovej, ktoré venovala životu a dielu sv. Františka z Assisi. Kľúčom pre pochopenie maliarskeho cyklu Corpus Christi umelkyne Dariny Gladišovej sú Listy sv. Františka z Assisi ako aj ostatné spisy z tzv. Františkánskych prameňov a bibliografia o Eucharistii od sv. Jána Pavla II.

V cykle šiestich veľkorozmerných obrazov sú ukryté tri podstatné božie tajomstvá, ktoré si ctil sv. František: vtelenie, utrpenie a zmŕtvychvstanie. Gladišová ich podáva v podobe krehkých, étericky pôsobivých postáv sústredených na spirituálne spojenie so žiarivou energiou nebeského svetla prenikajúceho v podobe lúčov cez kamenné murivo stredovekého kláštorného priestoru. Vytvára vzácne napätie ticha a kontemplatívneho pokoja pôsobiaceho na súčasného človeka živou optimistickou energiou navodzujúcou harmonickú lásku, nehu, chlácholivé, vnútornou skúsenosťou naplnené pochopenie aj radostné oslobodenie ducha od hmoty (Porciunkula, Sv. František v San Damiane, Stigmatizácia sv. Františka, Sv. Klára v San Damiane, Eucharistické srdce Ježišovo, Panna Mária kráľovná eucharistických duší).

V duchovne nasýtenej sále Corpus Christi sa rozpútala zaujímavá debata o živote a diele sv. Františka. Jednotliví kňazi sa na začiatku debaty podelili s tým, ako sa dostali k františkánskej spiritualite. Každý z nich prešiel osobitú cestu a vnútorné obrátenie, rozdielne cesty, ale všetci majú jeden spoločný cieľ, slúžiť Bohu.

Františkáni analyzovali nielen z teologického, ale aj z ľudského hľadiska vzťah sv. Kláry a sv. Františka, ktorí vtedy ovplyvňovali stredoveké spoločenské pravidlá a vtedajšia dobová situácia. Ich vzájomný priateľský vzťah vnímali rovnocenne a tiež ako čisté duchovné prepojenie medzi mužom a ženou.

Na záver svojho života, asi dva roky pred svojou smrťou, napísal v San Damiane blízko Assisi sv. František báseň Pieseň brata slnka (Chválospev stvorenia). Táto pieseň, ktorú teoreticky aj obsahovo rozoberali aj františkáni vo svojej diskusii, nie je iba oslavou všetkého stvorenstva, ale hlavne kozmickou liturgiou, veľkou vesmírnou výzvou k chvále Stvoriteľa. Konštatovali, že táto pieseň je akousi eucharistiou sv. Františka. Vzdávanie vďaky už teraz a tu. Nielen za svet, ktorý raz bude, ale i za svet, ktorý je a aký je.

Napokon sa dostali aj k téme stigmatizácie sv. Františka, ktorú definovali ako nevysvetliteľné dary od Boha. Všetci sa zhodli na tom, že sv. František považoval celý vesmír za sesterstvo a bratstvo, lebo všetci sme vzišli z ruky Najvyššieho a všetko hovorí o Bohu. On pristupoval k všetkému stvoreniu v pokore a úcte. V roku 1228 ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. Pokračovateľom sv. Františka bol sv. Bonaventúra, „druhý zakladateľ rádu“, ktorý jeho dielo teologicky spracoval a inštitucionálne ho stabilizoval. Františkovu charizmu pretavil do teologických diel a rehoľných pravidiel.

Na slávnostnej sv. omši vo františkánskom kostole sme si vypočuli úprimné slová Mons. P. Šajgalíka, ktorý nepriamo nadviazal na debatu, ktorá sa uskutočnila pred omšou v sále Corpus Christi. Mons. Šajgalík predstavil osobu sv. Františka ako živého človeka a dobrého kresťana. Vychádzal z listu františkánov bratov a sestier, ktorí napísali list s názvom Duchovné dedičstvo jedného kresťana. Na základe tohoto konštatovania zdôraznil Františkovu duchovnú spätosť s Ježišom Kristom. Jeho jednoduchosť a úprimnú lásku k Bohu. Položil otázku: čo nám priniesol sv. František?

Zdôraznil význam inšpirácie, jej veľkú silu ovplyvniť naše súčasné životy a pokračovať v diele, ktoré začal tento známy a obľúbený svätec, ktorý si získal srdcia ľudí. Priblížil myšlienku konverzie sv. Františka, pretože jeho obrátenie sa neudialo iba jeden jedinýkrát, ale stalo sa permanentným stavom jeho osobnosti. Sv. František chcel, aby Boh vstúpil do jeho vnútra. Obdivoval jeho službu blížnemu, jeho pokoru, keď v podobe malého dieťaťa zostúpil k nám ľuďom, aby nás vykúpil. Konštatoval, že život znamená zachovávanie sv. evanjelia. Tak, ako sv. František žil evanjelium, aby sa mohol priblížiť k Bohu čo najbližšie.

„Blahoslavený, ktorý sa nepovyšuje nad dobro, ktoré skrze neho koná Boh“…v tejto citácii Mons. Pavol Šajgalík vysvetlil, aká dôležitá bola pre sv. Františka sloboda. On bol nezávislý na akejkoľvek ideológii, lebo žil evanjelium absolútne naplno. Byť slobodný, aby sme mohli rozvíjať svoje talenty. Sloboda znamená sústredenie sa na svoje vnútorné pocity a srdce, na pravdu a lásku, ktorou môžeme pôsobiť na svoje okolie a rozdávať radostnú inšpiráciu aj tým, ktorí vidia iba hmotné veci. Opísal nezištnú lásku, ktorá nečaká odmenu, a ako to sv. František uskutočňoval? Vytvoril bratstvo, ktoré nemalo hierarchiu, prišiel s myšlienkou rovného bratstva, čo na vtedajšie časy bolo niečím nezvyčajným.

Na záver hovoril Mons. Šajgalík o vízii sv. Františka. Zdôraznil dar pokoja, ale tiež podotkol, že nejde o pasívny pokoj, ale o aktivitu ducha, pretože pokoj je rozhodnutie, je tým čo nosíme v sebe, vo svojom vnútri. Pokoj zakotvený vo vízii. Pokoj ako vízia božieho kráľovstva. Pokoj a dobro ako motto františkánskych rodín. My všetci môžeme aj v súčasnosti pokračovať v ceste sv. Františka z Assisi tak, aby sme dokázali po sebe zanechať  duchovné dedičstvo. Preto nechal svoju kázeň otvorenú a nedopovedanú, aby nás vyzval k úvahám a premýšľaniu o tom, čo bolo už povedané a čo môžeme svojou vierou a láskou upevniť, oživovať a šíriť okolo seba.

Po slávnostnej omši spojenej so spevom a hraním skupiny VoKali band pod vedením Veroniky Štubňovej zhasli kostolné svetlá, rozsvietili sa sviečky veriacich a pred hlavným oltárom františkánskeho kostola ostal osvetlený len obraz sv. Františka od akad. mal. Dariny Gladišovej. Obraz má názov Svätý František z Assisi premenený božou láskou (sv. Bonaventúra), olejomaľba, 130 cm x 110 cm, 2026. Po jeho vysvätení sa veriaci mali možnosť pred obrazom pomodliť a vyjadriť svoje želania a modlitby k sv. Františkovi.

Veľa sa hovorilo a hovorí o duchovnej obnove, ale pokoj a dobro sa rodia hlavne v srdciach a vychádzajú z vnútra. A takto by sme mali pristupovať k nášmu životu a kresťanskému poslaniu, aby sa naša viera rodila vždy nanovo a neustále v radosti a nádeji na vzkriesenie a vieru vo večný život.

Misie k Jubilejnému roku sv. Františka ukončili v Bratislave v nedeľu 15. 2. vo františkánskom kostole Zvestovania Pána slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval rímskokatolícky pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy  Jozef Haľko. Svätú omšu spríjemňoval hudobný vokálno-inštrumentálny súbor Františkánskej schóly.

Jubilejné misie budú pokračovať aj v ďalších slovenských mestách vo františkánskych kostoloch aj s vysväteným obrazom sv. Františka od akad. maliarky Dariny Gladišovej.

Dielo vyjadruje posolstvo pokoja a pozýva nás k vlastnej sebareflexii. Prijať seba, ale aj iných ľudí objektívne, s pochopením a láskavosťou, tak ako to robil aj sv. František z Assisi. Svätec nám ukazuje svoje stigmatizované ruky, aby nám neustále pripomínali naše kresťanské poslanie: prijímať do svojho srdca bez predsudkov každého človeka, pretože ani sám veľký Boh nikoho nevylučuje zo svojej lásky, nerobí výber určitých ľudí, a neudeľuje žiadne výnimky.

Popis obrazu sv. Františka vystaveného vo františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave

Centrálnu časť kompozície tvorí znak Kríža (Mk 8, 34 – Mt 16-24, porov. Lk 9, 23). V tejto Ježišovej výzve zlatý kríž postupne prechádza na obraze do celého tela sv. Františka a prelína sa do znaku TAU. (porov. Ez 9, 5-6)

Podľa tohto pripodobnenia môžeme vnímať sv. Františka v troch pozíciách: František ako kajúcnik, ako ohlasovateľ spásy-verný Boží služobník Krista až do smrti a nakoniec milosrdný záchranca-predstaviteľ novej duchovnej obnovy v Duchu Svätom.
Svetlo, za ktorým sv. František kráča znamená viac ako slnko.

Ohnivé krídla sv. Serafína obklopujú sv. Františka a otvárajú sa do tajomstva Svetla Svätej Trojice-Otca i Syna i Ducha Svätého, ktoré preniká do celého sveta. Františkovo bratstvo zahŕňa do svojho srdca celé Božie stvorenstvo.

Pravá ruka sv. Františka žehná celému stvorenstvu, vyjadruje aj voľbu chudoby, ktorá je verná Kristovi a poslušnosti k nemu, ale aj solidárnosti k najslabším. Táto silná a naliehavá prosba sv. Františka je vyjadrená v samom centre jeho milujúceho a pokorného srdca.

Ľavá ruka sv. Františka naznačuje, že Pokoj-PAX, môžeme šíriť srdcom, ak do jeho centra umiestnime Ježiša Krista.
Sv. František kázal Pokoj a pozýva nás k vlastnej sebareflexii. Prijať seba, ale aj iných objektívne, no s pochopením a láskavosťou tak,  ako to robí on sám.

Ukazuje nám svoje stigmatizované ruky, ktoré nám pripomínajú, že máme prijímať do svojho srdca každého bez predsudkov, pretože Boh nevylučuje zo svojej lásky nikoho!

Biela holubica na obraze je symbolom Ducha svätého. Zelená vetvička vyjadruje nádej, pokoj a zmierenie pre všetky národy sveta. Tri lúče, ktoré vychádzajú z jeho srdca-sú tri rády založené sv. Františkom.
Symbolika farieb – hnedá znamená pokoru, pokánie, chudobu. Biela znamená čistotu, nevinnosť. Žltá je svetlo. Zlatá znamená blaženosť. Zelená vyjadruje nádej a pokoj. Červená symbolizuje oheň Ducha svätého.

(Zdroj: Mária Kovalčíková; Foto: Archív autorky, www.frantiskani.sk; Pripravila: Valéria Nagyová)