Martin Juraj Oscitý maľuje predovšetkým krásu

BRATISLAVA/ADMIN – V budmerickom kaštieli bola 7. 7. 2023 slávnostne otvorená výstava obrazov umelca svetového formátu, budmerického rodáka, Martina Juraja Oscitého. Veľkú časť svojej mladosti prežil na Slovensku. Neskôr, od svojich stredoškolských štúdií žil so svojou rodinou v zahraničí (tu absolvoval strednú aj vysokú školu) a dnes je jeho druhým domovom nemecký Mníchov.

Výstava v budmerickom kaštieli bola skoncipovaná hlavne k príležitosti oslavy jeho 70 tich rokov. Usporiadateľmi výstavy boli Obecné služby Budmerice v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Budmericiach. Podujatie otvoril slávnosným príhovorom starosta obce Budmerice Jozef Savkuljak. Za Maticu slovenskú privítala hosťa M. J. Oscitého redaktorka Budmerických zvestí Mgr. Alena Kadlečíková a tiež kastelánka budmerického kaštieľa Mgr. Petra Hamzová. Na vernisáži zahral na vzácnych husliach Stradivárkach z roku 1730 svoje skladby („Benátsku skicu I. a II.“), husľový virtuóz Mgr. Rastislav Šipoš, ktorý je tiež budmerickým rodákom a ktorého predkovia hrávali grófom Pálffyovcom na hrade Červený kameň a samozrejme aj v Budmerickom kaštieli. Celkovú atmosféru spestrili a oživili aj spevácke sóla vystavujúceho umelca a autora výstavy M. J. Oscitého  (slovenské aj talianske populárne piesne) a tiež ľudová hudba a spev Mariána Oscitého (akordeón). 

Niekoľko postrehov k tvorbe Martina Juraja Oscitého

Martin Oscitý maľuje predovšetkým krásu. Krásu pozemskú aj krásu neviditeľnú, nebeskú. „Nebeský harfista“ v podobe polo leva, polo človeka prepája všetky sféry: nebeskú – vzduch, pozemskú – zem, vodnú – moria. Aj on sám symbolizuje ďalší živel – nekonečnú duchovnú silu, energiu a oheň tvorivého zápalu.

„Štyri elementy (Vzduch, Zem, Oheň, Voda)“, sú štyri samostatné obrazy. Každý z nich znázorňuje jeden živel. Všetky však navzájom súvisia a vzájomne sa prelínajú.

Energia farebného prúdenia prestupuje harmonicky a plynulo z jedného diela do druhého, až nadobúdame dojem, že ide o jeden veľký celistvý vesmír, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Tento krásny, vzletný, radostný svet naplnený nekonečnou vesmírnou energiou, láskou a víziami v dobro, bdie nad naším uponáhľaným svetom – bytím. Nad rýchlosťou reálneho vzduchu (univerza), v ktorom sa častokrát utápame v malichernostiach alebo aj civilizáciou vykonštruovaných, zbytočných problémoch.

Napriek radostnej eufórii, vitálnej dynamickej farebnosti a vírivému kompozičnému nepokoju, ktoré príštia z obrazov M. J. Oscitého, sú jeho diela hlboko filozofické a nepostrádajú ani silnú spirituálnu duchovnú dimenziu: hĺbku, ktorá nás oslovuje nevšednou pravdivosťou o kolektívnej pamäti ľudstva (Spirituálna špirála, Genesis).  Ako majster detailov, do najmenších  miniatúrnych podrobností vykresľuje scénu z fantazijného scenára, v ktorom dominuje symbol kruhu obklopený tajuplnými jaštermi, leguánmi a drakmi. Do nich umelec implantuje a zveruje im svoje vízie a predtuchy, aj silu vnútornej viery v uchovanie života na zemi (Strážcovia minulosti). On sám sa v tomto mystickom kruhu znázorňuje ako vyspelé ľudské embryo a pozorovateľské oko vidiace do budúcnosti.

V  obrazoch M. J. Oscitého  sa ocitáme v oáze osvietenstva (osvieteného ducha) a všeobecne, po stáročia esteticky zaužívanej ideálnej klasickej krásy, kde sa stretávajú rôzne časovo neobmedzené svety: obdobie gotiky, renesancie, baroka, secesie aj súčasnosti (Triumf renesancie, Mysterium vitae). Rozoznávame umeleckých géniov minulosti (Majstra Pavla z Levoče, Michelangela Buonarottiho, Leonarda da Vinciho, Raffaela Santiho, Sandra Botticelliho, Michelangela Caravaggia, Giovanniho A. Canala – Canaletta, Salvadora Dalího, Antonia Vivaldiho, Johana Sebastiana Bacha, Amadea Mozarta),  moreplavcov, cestovateľov, obchodníkov (Ameriga Vespucciho, Kryštofa Kolumbusa, Marca Pola), vedcov, dobrodruhov aj vynálezcov a učencov (Galilea Galileiho, Giordana Bruna).

Vedieme dialóg s dávnymi vynálezmi a stále inšpiratívnymi myšlienkami. Otvárame dvere histórie a nechávame prúdiť osvietenecké ideály, vízie a sny do dnešných vzťahov a súvislostí. Komunikujeme s ich „znovuzrodenými“ predstaviteľmi (postavy z levočského oltára od majstra Pavla z Levoče – obraz Levočská suita), so sochami z „Piety“, „Dávida“, či z iných mramorových súsoší od Michelangela Buonarottiho (Paloma blanca), s portrétnymi podobizňami Leonarda aj s jeho Monou Lízou, s portrétmi Michelangela, Raffaela, Canaletta aj Márie Terézie, Jozefa I., a ďalších významných panovníkov.

Majster M. J. Oscitý experimentuje s netradičnou kompozíciou, častokrát zatočenou do vírivej špirály evokujúcej dynamický pohyb, ktorý nikdy nekončí a stráca sa v hlbinách obrazu (Katarzia zeme, Isarská fantázia, Canaletto v Benátkach). Umelec používa nekonvenčné kombinácie farieb. Miešaním farebných tónov vytvára originálne perspektívne pohľady smerujúce zhora nadol, alebo opačne. Vytvára nekonečné priestorové diaľky, do ktorých zainteresováva aj pozorovateľa obrazu a zdôrazňuje jeho vplyv na usporiadaný systém dejov, reálií aj neurčitých abstraktných obrazcov. Vo svojich obrazoch dovolí divákovi, aby sa intergroval so zobrazeným dielom, do diela a aby spoluprežíval vždy nanovo významné okamihy a sekundy neobyčajných stretnutí. V ich objatí sa osobitá duchovná energia prenáša na pozorovateľa a odovzdáva mu nekonečnú radostnú eufóriu aj citové povznesenie.

Vzniká ilúzia paralelných realít, objektov, krajinných scenérií, postáv, ktoré existujú súčasne vedľa seba, akoby boli prítomné v jednom a tom istom čase (Triumf renesancie, Červená vôňa muziky). Tieto obrazy vyjadrujú univerzálne otázky o pôvode, zmysle a cieľoch života. Sú inšpirované hlbšou existenčnou a filozofickou tématikou. Odovzdávajú časom overené posolstvá budúcim tvorivým generáciám.

    

Od roku 2000 definuje M. J. Oscitý svoju tvorbu ako Visionart, s čím sú spojené aj tri dôležité pojmy: estetika formy, mystika a kvantová kozmológia.

Pri podrobnejšom štúdiu jeho diela nájdeme aj umelecky presvedčivé využitie týchto nezvyčajných pojmov. Objavíme ich hlavne v obsahovom posolstve obrazov, v kompozičnom rozložení tvarov, vecných detailov, postáv, aj vo farebnej symbolike zobrazených dejov a v ich vzájomných súvislostiach.

         

Svoju spiritualitu a vieru vyjadruje umelec aj prostredníctvom konkrétnych náboženských postáv – hlava Krista (Stvoriteľ), Kristus na kríži (Misia, Expanzia lásky), sv. Panna Mária a zbor anjelov (Mysterium vitae), Pieta v chráme sv. Petra v Ríme od Michelangella (Paloma blanca), postavy pápežov a biskupov (Apostoli Slavorum).

Vyznanie viery nepriamo aplikuje cez starokresťanský symbol ryby (Ichthys). Z mnohých druhov rýb si umelec vyberá lososa. V ňom personifikuje progresívne ľudské vlastnosti: vytrvalosť, húževnatosť, stabilitu aj hlboké poznanie (Energetický kruh, Skok lososa, Výkričník). M. Oscitý cíti, vníma a vidí v tomto vodnom živočíchovi s výrazným  červenooranžovým sfarbením črty nekonečnej múdrosti a sily, ale aj utrpenia a skrytej bolesti, silnú túžbu po domove (návrat ku koreňom). Obraz Návrat lososov symbolizuje návrat do rodiska, snahu a odhodlanie vrátiť sa späť do svojej domoviny (rodného kraja) ako vyzretý, celistvý jedinec, posilnený životnými skúsenosťami, poznaním, obohatený láskou k ľuďom, k rodnej zemi a k životu.

V obraze Zlatá brána uvažuje nad odchodom ľudskej duše do nekonečnej vesmírnej dimenzie, do ktorej človek odchádza cez zlatú božiu bránu. Pozemská sila v podobe zlatého leva odchádza smerom von z obrazu. Opúšťa konkrétnu ľudskú podobu. V enigmatickom univerzálnom modrom priestore ostáva iba čistá láska, pokoj a mier. Zlatá brána je otvorená ako hrejivá náruč, do ktorej človek vchádza úplne nahý, bez všetkých predmetných prvkov a kamufláží. Tieto sa strácajú kdesi vo vesmíre (v podobe letiaceho kufríka) a vôbec už na nich nezáleží.

Hlboký vzťah k spiritualite potvrdzujú aj umelcove autentické slová v katalógu výstavy Visionart: „Ťažko dokázateľné súvislosti sa však umeleckým dielom stávajú viditeľné. Z chaosu sa pomaly vynára harmónia konceptu, farieb a foriem. Je to akord, ktorého súzvuk nie je zapríčinený len tvorivou silou vlastného intelektu, ale aj niekým, kto cez nás tvorí…“

Vo vizionárskych predstavách Martina J. Oscitého harmónia sfér a harmónia ľudského ducha spoločne „stolujú“ vo vybájenom fantazijnom raji, tak ako kedysi starogrécki bohovia na Olympe. Nekonečný tok večnej tvorivej energie pridáva dielam radostnú eufóriu, iniciuje nádej v lepšiu budúcnosť ľudstva, ktorému umelec vzdáva hlbokú poklonu a úctu. On tomuto ľudstvu bezhranične verí a zveruje mu svoje najtajnejšie vízie a najvnútornejšie múdrosti, predstavy, sny aj predurčenia nových možných perspektívnych pokračovaní, realizácií myšlienok a plánov. V podstate takto dáva divákovi do rúk svoje vlastné „know – how“ a teší sa súčasne s ním (nielen ako tvorca obrazov, ale tiež aj ako ich spolupozorovateľ) z dobre vykonanej, výsostne estetickej a obsahovo prínosnej maliarskej práce.

Zo života Martina J. Oscitého vyberáme 

Vyštudoval umeleckú priemyslovku vo švajčiarskom Berne (prof. Schwarzenbach). Okrem toho ho zaujímal aj grafický dizajn, ktorý rozvíjal pod vedením prof. Auchliho, Fluckigera, Andermatta. Neskôr dostal štipendium na štúdiá Akadémie výtvarných umení do Mníchova, kde absolvoval po 12 mesiacoch maliarstvo u prof. Reipku. Tu spoznal mnohé umelecké techniky a načerpal vedomosti aj z oblasti reštaurovania (prof. Schmidl). Od roku 1982 začal tvoriť ako slobodný umelec. 

M. J. Oscitý absolvoval viac ako 250 výstavných podujatí. Dostal nejedno ocenenie za svoju tvorbu. Posledné bolo v roku 2020, cena Fra Angelica, ktorú získal za celoživotné dielo a angažovanie sa za kresťanské hodnoty v umení. Cenu mu odovzdal otec biskup František Rábek v Bratislave.

M. J. Oscitý je členom viacerých umeleckých združení: Libellule  vo Francúzsku, skupiny BBK, Crossart, MGK – Münchner Künstlergenossenschaft v Nemecku aj KSP alebo Detvianskej umeleckej kolónie (DUK) na Slovensku.

(Zdroj: Mária Kovalčíková, Foto: Archív autora)