Kresba ceruzkou je pre Miroslava Matuščina spojením vonkajšieho sveta s vnútorným pocitom a vnímaním

BRATISLAVA/ADMIN – Na západnej terase bratislavského hradu bola 23. 8. 2024 otvorená výstava obrazov – kresieb umelca Miroslava Matuščina. Názov výstavy „Strechy sveta“ evokuje široké spektrum rôznorodých krajinných destinácií, miest alebo dedín po celom svete. Divákov však určite vizuálne a hlavne obsahovo prekvapí a osloví práve opak tejto evokatívnej slovnej ilúzie. V Matuščinových obrazoch – kresbách ide totiž o strechy našich starobylých ľudových dreveníc a teda o strechy nášho slovenského domova.

Výstava M. Matuščina bola zrealizovaná na podnet Ľubice Laššákovej, ktorá zároveň podporila aj vytvorenie ochrannej známky pre jeho nezvyčajný a dlhodobo realizovaný umelecký projekt s názvom „expedícia TRAGARE“.

Zľava: Teoretička a výtvarníčka Mária Kovalčíková, husľový virtuóz Rastislav Šipoš, a výtvarník Matúš Matuščin.

Zľava: Výstavu otvorila teoretička a výtvarníčka Mária Kovalčíková, husľový virtuóz Rastislav Šipoš, a výtvarník Matúš Matuščin.

Vernisáž „Strechy sveta“ uviedla teoretička a výtvarníčka Mária Kovalčíková, ktorá oboznámila prítomných so štruktúrou umelcovho diela aj s procesom a poslaním kresebného  projektu„expedícia TRAGARE“.  Kultúrny program na vernisáži výstavy spríjemnil hudobný hosť, husľový virtuóz Rastislav Šipoš, ktorý s úprimným citovým nasadením zahral niekoľko vlastných autentických autorských skladieb inšpirovaných krásami slovenskej prírody a súčasným výtvarným umením. Na záver prehovoril o poslaní umeleckého výtvarného diela, písaného slova  a hudby aj umelecký kolega Frank Jalšovský.

Zľava: Svetoznámy umelec Frank Jalšovský, husľový virtuóz Rastislav Šipoš, teoretička Mária Kovalčíková, excelentný kresliar umeleckých diel Miroslav Matuščin a Renka Jalšovská.

Dielo Miroslava Matuščina nesie názov Strechy sveta.

Dielo Miroslava Matuščina nesie názov Strechy sveta.

Umelec, kresliar Miroslav Matuščin chodí po svete nielen s otvorenými očami, ale hlavne a predovšetkým s otvoreným srdcom, mysľou a neutíchajúcou, kreatívne orientovanou intuíciou. Hlboko v intímnych sieňach jeho tvorivého záujmu drieme osobité ľudské a kreatívne umelecké posolstvo o človeku, jeho duchovnej sile a schopnosti pretvárať prírodu a svet do fantazijnejšej a vizuálne atraktívnejšej podoby. Vytvárať a vdychovať neživým predmetom a prvkom nový autentický charakter, myšlienku a obsah.

         

Už od mladých liet sa zaoberal súvislosťami medzi reálne existujúcim svetom a vlastnými spôsobmi vnútorného videnia, vnímania a chápania života. Predstavu o tvorivom kresliarskom prístupe a o vlastnej kreativite získaval postupne v ateliéri Magdalény Strompachovej a predovšetkým u veľmajstra grafického umenia Albína Brunovského, ktorý ho očaril bohatým repertoárom námetov, jedinečnou fantazijnou vynaliezavosťou, neopakovateľnou eruptívnou kreativitou a prirodzenou, virtuózne zvládnutou kresliarskou zručnosťou. Z podporovateľov jeho kreatívnej zanietenosti treba spomenúť ešte akad. mal. Štefana Porubäna, Pavla Bleya ale tiež súčasníka, svetovo uznávaného umelca Franka (Františka) Jalšovského.

     

Miroslav Matuščin na svojej umeleckej dráhe a vo svojej osobitej imaginatívno – fantazijnej predstavivosti dal prednosť výlučne čistej kresbe (autor ju považuje za jediné umelecké médium, ktoré sa nedá skopírovať). Postupne sa v tejto umeleckej disciplíne stal virtuózom par excellence.

Kresba ceruzkou znamená pre neho spojenie vonkajšieho sveta s vnútorným pocitom a vnímaním. Keď vznikne finálny obraz –  kresba, rád ju ponúkne divákovi ako artefakt hovoriaci o skutočnej histórii ozvláštnenej špecifickým inovátorským videním a cítením (Rozprávkový príbeh – Domov, Rozprávkový príbeh – Schody).

Vo svojich kresbách uprednostňuje určitý výsek, azda skôr vybraný detail videnej skutočnosti. Z neho rozvíja do priestoru množstvo pletencov a zvláštnych útvarov, tajomných zákutí, dedinských dvorov a priedomí, alebo hravo rozšantených stromových vlásočníc evokujúcich biologické kapilárky živej bytosti.

Rozprávkový príbeh – Schody.

Rozprávkový príbeh – Schody.

„Expedícia TRAGARE“ – nová obsahovotvorná transformácia, inovatívna forma a reinterpretácia námetu

Tento neobyčajný, energický tvorivý rytmus preniesol umelec aj do kresbového cyklu ľudovej dedinskej architektúry, do dreveníc, drevených kostolíkov, zvoníc, studní, aj drevených vodných mlynov. Cyklus nesie názov „expedícia TRAGARE“ (nárečový názov nosných stropných trámov v dreveniciach). Celkovo bude obsahovať 500 kusov originálnych autorských kresieb a tématicky bude prezentovať najvýznamnejšie skvosty slovenskej ľudovej drevenej architektúry. Počíta sa aj z ich špeciálnou tlačenou podobou v knižnom vydaní. Momentálne je vytlačená prvá kniha na špeciálnom bavlnenom papieri s názvom „TRAGARE start“.Všetky knihy majú byť vytlačené na špeciálnom bavlnenom papieri z kolekcie Fine Art Collection spoločnosti Hahnemühle ošetrenom aj cerifikátom originality. Realizáciu projektu aktívne podporila firma Mercedes Benz – Motor – car, z Banskej Bystrice, ktorá umelcovi zapožičala na jeden rok špeciálne auto, v ktorom mohol precestovať viaceré regióny na Slovensku a zrealizovať svoje predstavy a vízie do súčasnej kresebnej podoby.

         

Tónovaním kresby zdôrazňuje objem, vytvára hĺbku a hmotu zobrazeného prvku, ktorú podčiarkuje zhlukom často nedefinovateľných tvarov. Niektoré kompozície pôsobia až priveľmi živo a intenzívne, čím nadväzujú priamy vizuálny a pocitovo haptický kontakt s divákom. Aj sentimentálny motív starobylej doby takto môže prostredníctvom umelcovej kresebnej nadsádzky nadobudnúť akčný dynamický charakter (Štvorylka).

Surrealistická poetika – medzi snom a skutočnosťou

V procese tvorby sa rodí množstvo myšlienok a nápadov. M. Matuščin však toto nekonečné spektrum podnetov starostlivo koriguje a ponecháva vyznieť iba tie súvislosti a tvarové konfigurácie, ktoré podporujú výraz dominantného detailu, rsp. znázorneného výseku krajiny, kľukatej uličky, drevenice či dedinského prostredia.

Getsemanská záhrada.

Getsemanská záhrada.

Akokoľvek by sa zdalo, že sa nachádzame v čiernobielom rozprávkovom svete, kde sa nemožné stáva možným, nebolo by to úplné, ale len čiastočné vysvetlenie autorových predstáv a zámerov. Jeho precízny, až minuciózne realistický kresliarsky rukopis, aj keď nepriamo, predsa len dôsledne nesie v sebe silnú moralizujúcu tendenciu kriticky účastnú na hodnotení človeka a jeho vzťahu k prírode, k tradíciám, k poctivému kresliarskemu kumštu aj k sebe samému.

Duch lesa - Strom zo stromov.

Duch lesa – Strom zo stromov.

V tvorbe Miroslava Matuščina sa zrkadlo času pootočilo k novej fantazijnej realite (Strechy sveta), alebo k sfantazijneniu starej známej reality. Ale aj táto, ním sprostredkovaná „nová realita“ ostáva vo vzťahu k opticko – logickej realite absolútne autentická. Aj naďalej tu dominuje známy konkrétny tvar, zoskupenie typických slovenských ľudových architektúr a prírodných scenérií: dreveníc, kopcov, stromov a spletitých koreňov siahajúcich od minulosti do súčasnosti. Inovatívnym umelcovým prístupom vzniká nový inšpiratívny a životaschopný vzťah k dávnym tradíciám (k trvalým kultúrnym hodnotám). Milan Bartoň, maliar a pedagóg, vymyslel pre tento umelecký štýl výstižný názov „folklórny surrealizmus“.

Príroda a človek vo fantazijnom objatí a súzvuku

Obsahovo voľnejší a imaginatívnejší spôsob umeleckej realizácie a myslenia uplatňuje vo svojej voľnej výtvarnej a obsahovo fantazijnejšej  alebo fantastickejšej tvorbe (Spájanie živlov). V nej dominuje spojenie človeka s prírodou. Pravidlá tónovania kresby ostávajú však aj tu úplne identické. Intenzívne sýte tmavé tóny sa striedajú s jemne nanesenými šrafúrami. Častý je symbol morskej ulity. V spojení so ženským torzom pôsobí záhadne, romanticky a nežne. Rozbúrené more ju kolíše na vlnách vonkajšieho sveta a v jej útrobách sa rozlieha pieseň, tichá melódia o krásne a splynutí s univerzom. Tajomná harfa vyludzuje tóny a celý vesmír načúva tejto nezvyčajnej harmónii (Koráb vášne).

Umelec Miroslav Matuščin svojimi prepracovanými, fantazijne ladenými kresbami inšpiruje nejedného diváka k zamysleniu sa nad kultúrnymi a historickými hodnotami, ktoré máme u nás doma na Slovensku a ktoré si častokrát ani neuvedomujeme, rsp. ich prehliadame a bagatelizujeme, alebo nevnímame ich krásu a nadčasové pôsobenie.

Dedinka Hruštín.

Dedinka Hruštín.

Cez spletité koruny aj korene stromov preniká svetlo ako dôležitý modelačný aj filozofický a spirituálny faktor Matuščinových kresieb. Nadobúda v nich až akýsi zvláštny biologický účinok. Zohráva nemalú úlohu v prekonávaní rozporu medzi živou a neživou hmotou, až po hladinu vnútorného zduchovnenia. Aj preto nadobúdajú kresby Miroslava Matuščinca nevídane aktuálny obsahovotvorný rozmer a emocionálne silný vizuálny trojdimenzionálny interaktívny účinok.

O autorovi diel:

Miroslav Matuščin je slovenský umelec, výtvarník, ktorý sa narodil 23. júna 1958 v Trenčianskych Tepliciach a spolu s manželkou Jarkou žije v obci Králiky pri Banskej Bystrici. Vyštudoval strojnícku priemyslovku, ale vzhľadom na to, že bol od predškolského veku vedený k umeleckým prejavom pod vedením akademickej maliarky Magdalény Štrompachovej (a jej manžela Ľudovíta Štrompacha), zostal tomuto verný až dodnes. Na strednej škole podpísal Chartu 77, a to mu znemožnilo štúdium na VŠVU a zároveň mal umelecký dištanc. Pracoval teda v pôvodnom odbore a po roku 1989 sa začal naplno venovať umeleckej tvorbe, a to kresbe ľudovej architektúry, dedinských dreveníc, ale tiež vodných drevených mlynov, drevených kostolíkov, zvoníc, studní a pod..

Mal šťastie, že sa osobne spoznal aj s majstrom grafického umenia, neobyčajne talentovaným a tvorivým Albínom Brunovským, ktorého niekoľkokrát navštívil, a ktorý mu bol veľkou oporou a vzorom pri rozvoji jeho talentu.

Posledným jeho učiteľom bol akademický maliar a sochár Pavol Bley. Jeho tvorivú iniciatívu podporovali aj akad. mal. Štefan Porubän a zo súčasných umelcov majster klasických grafických techník Frank Jalšovský. V súčasnosti sa M. Matuščin venuje realizácii kresbového cyklu „expedícia TRAGARE“, kvôli ktorému precestoval všetky regióny na Slovensku, aby zmapoval ešte existujúce drevené stavby slovenskej ľudovej architektúry.

Výstava je predajná a potrvá do 8. septembra. Galéria je otvorená denne (okrem pondelka) od 13:00 do 18:00 hod.

(Zdroj: Mária Kovalčíková; Foto: Archív autora; Pripravila: Valéria Nagyová)

 

 

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*