Zachránila viaceré skvosty národného a svetového kultúrneho dedičstva

BRATISLAVA/ADMIN – Po 50-tich rokoch dlhoročného pôsobenia v oblasti reštaurovania umeleckých pamiatok vydala akad. maliarka Mária Bidelnicová v spolupráci s vydavateľstvom Slovart veľkolepo koncipovanú publikáciu, ktorá je súhrnom jej celoživotného diela. Knihu s názvom Reštaurovanie (Restoration) slávnostne uviedli do života 14. 2. 2023 v Kostole Povýšenia sv. Kríža – v  Klariskách v Bratislave. 

Pri tejto príležitosti sa uskutočnila aj výstava fotografií reštaurovaných obrazov a maliarskych kópií M. Bidelnicovej, ktorú uviedla historička umenia PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD. Tvorivú činnosť a osobnosť M. Bidelnicovej priblížil vo svojom príhovore aj  maestro tenor Peter Dvorský a rusovecký farár ThDr. Július Marián Prachár. Hudobnými hosťami podujatia bolo husľové duo Petra a Adama Uličných a tiež klavírista Daniel Šimonovič. Celý slávnostný večer komentovala moderátorka Alena Heribanová.

Na odbornej platforme dáva autorka diela zainteresovanému  čitateľovi, ale aj laickej verejnosti do pozornosti celoživotný príbeh svojej reštaurátorskej tvorby. Je zjavné, že máme pred sebou skúsenú reštaurátorskú osobnosť a pokračovateľku reštaurátorskej tradície na Slovensku. Svojím obdivuhodným empatickým prístupom rieši M. Bidelnicová technologické zmeny minulých storočí, citlivo vníma ich výpovednú hodnotu a svojim špecifickým autorským prístupom dodáva reštaurovaným dielam fluidum neobyčajnej dôstojnosti a umeleckého vyžarovania.

Akad. mal. Mária Bidelnicová vyrastala v umelecky založenej rodine, kde obidvaja rodičia boli umeleckí fotografi. Matka Mária Skoumalová – Speváková, otec Karol Skoumal, ktorý pochádzal z rodiny Schmögnerovcov. S grafikom, maliarom, ilustrátorom, sochárom  a hlavne s bratrancom Walterom Schmögnerom Mária doposiaľ udržuje aktívny kontakt a majú si čo povedať. Práve on ju zoznámil aj so špecifickým a nezabudnuteľným, všestranne umelecky orientovaným rakúskym umelcom Friedensreichom Hundertwasserom. Všetky tieto umelecké impulzy boli pre Máriu veľmi inšpiratívne a ovplyvnili celú jej umeleckú dráhu.

Už v detskom veku bola obklopená umením, a preto akosi prirodzene aj ona začala pokračovať v rodinnej tradícii. Prejavila sa ako maliarka. Rada robila kópie starých majstrov, najmä z obdobia renesancie, kde ju inšpirovali Leonardo da Vinci, ale predovšetkým Sandro Boticelli, ktorý sa stal jej celoživotným vzorom. Na Ľudovej škole umenia bola za svoju detskú tvorbu ocenená známym slovenským umelcom, maestrom Jánom Mudrochom.

Postupne sa na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave na oddelení aranžérstva – propagačného výstavníctva  pod vedením umelca Rudolfa Filu zoznamovala s rôznymi maliarskymi technikami a pokračovala v tvorbe kópií starých majstrov, ale aj umelcov z obdobia impresionizmu hlavne Vincenta van Gogha, Paula Gaguina, Clauda Moneta. Už vtedy si uvedomila, že sa bude venovať reštaurátorskej práci. Neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre reštaurovania maľby, umeleckých a historických pamiatok  (pod vedením reštaurátorov, doc. Jozefa Poruboviča a doc. Iriny Meszárošzovej – Krukovskej) pokračovala v tvorbe kópií významných svetových aj slovenských maliarov. Táto práca ju neskôr doviedla aj k tvorbe portrétnych kópií pre Prezidentský palác, kde zrealizovala viacero olejomalieb známych slovenských dejateľov a národovcov, ale aj spisovateľov a štátnikov: Mateja Bela, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika.

Okrem toho namaľovala M. Bidelnicová pre rôzne muzeálne inštitúcie kópie mnohých národovcov,  napr. Jána Kollára, Pavla Jozefa Šafárika, Jána Hollého, Dušana Makovického…

 

Najväčší rozmach svojej reštaurátorskej činnosti sa jej podarilo uskutočniť v Slovenskej národnej galérii. Tam pracovala v reštaurátorských ateliéroch, kde mala možnosť bližšie spoznávať kultúrne dedičstvo našich predkov. V SNG zreštaurovala viacero časom veľmi poškodených, ale celoeurópsky dôležitých tabuľových malieb z obdobia gotiky a tiež olejových obrazov z neskorších historických období.

 

Keďže pochádzala z fotografickej rodiny, aj ona začala fotografovať jednotlivé etapy svojej reštaurátorskej práce. Budúcnosť ukázala, že takto sa jej podarilo zachytiť nezabudnuteľné okamihy prerodu poškodených diel na znovuzrodené umelecké artefakty, ktoré by zapadli bez jej reštaurátorského zásahu do zabudnutia. Svoju aktívnu činnosť v tejto oblasti dokázala aj pedagogicky zúročiť pri odovzdávaní svojich poznatkov ako odborná asistentka na VŠVU.

 

Po rokoch precíznej a maximálne sústredenej až mravčej práce na reštaurovaní starších umeleckých diel sa dostala Mária Bidelnicová aj k vlastnej voľnej umeleckej tvorbe. V nej využíva možnosť maliarskej voľnosti a preferuje štrukturálnu abstraktne riešenú kompozíciu. Toto svoje vyjadrovanie považuje za relaxáciu voči sústredenej detailnej práci, ktorá je dôležitou súčasťou reštaurátorských postupov. Mnohé zo svojich maliarskych diel preto pomenovala výstižne a jednoducho ako „Relax“.

Tvorivý dialóg, ktorý Mária viedla už v detstve so svojimi rodičmi pokračoval aj v jej ďalšom životnom období, kedy už mala po svojom boku manžela, tiež známeho umelca Daniela Bidelnicu. S ním precestovala veľa zaujímavých krajín, videla mnohé umelecké diela, inšpirovala sa špecifickou faunou a flórou, aj typmi ľudí a ich farebnosťou, ktoré neskôr prenášala do svojich vlastných malieb.

       

Každý reštaurátor má svoje obľúbené diela, na ktorých pracuje, prepája sa s ich osudmi a obsahom, aj so spôsobom ich prevedenia. Aj umelkyňa Bidelnicová sa počas svojej 45-ročnej reštaurátorskej činnosti stretla s niektorými dielami, ktoré jej prirástli k srdcu. Obdivovala a precítila ich autenticitu do najmenších podrobností jednak fyzickou prácou na ich záchrane, ale aj svojou vnútornou ľudskou empatiou: obsahovo, myšlienkovo a emotívne. K takýmto patrila aj jej doktorandská práca, tabuľový oltár z rímsko – katolíckeho kostola sv. Františka v Hervartove, ikona sv. Mikuláša Divotvorcu, biskupa z Myry z obce Rovné (okr. Svidník), ikona Pantokratora v zbierkach Slovenskej národnej galérie, séria terčov zo Západoslovenského múzea v Trnave, ale aj diela talianskych umelcov, napr. obrazy zo zbierok SNG: obraz sv. Cecílie, a zvláštny obraz Dávida s Goliášom, ktorý reštaurátorka dlhodobejšie skúmala aj z hľadiska jeho autorstva. Obraz vzbudil diskusiu o rukopise Michelangela Merisi da Caravaggia, a tiež úvahu o maliarovi z jeho okruhu, ktorému bol obraz nakoniec aj pripísaný – Giovannimu Baglionemu. Napriek tomuto tvrdeniu sa ešte doposiaľ nepodarilo presne definovať, alebo vyvrátiť Carravagiovu účasť na maľovaní tohto diela.

Vzhľadom na  Carravagiov často frekventovaný motív Dávida a Goliáša a exaltovane až afektovane vystihnutý pohyb chlapčenskej postavy, ale aj použitie takmer identickej technickej a rukopisnej štruktúry diela, všetky predpoklady smerujú k tomuto autorovi. Časom sa snáď odhalí definitívna verzia predpokladaného Carravagiovho autorstva, aj keď tak zvláštne situovaného na slovenskom území… 

Obsahová štruktúra a význam knižnej publikácie Reštaurovanie (Restoration)

Reprezentačná obrazová publikácia Reštaurovanie prezentuje  prostredníctvom odborných textov z pera skúsených reštaurátorov aj historikov umenia, či expertov na fyzikálne a chemické deštrukcie obnovovaných materiálov, dielo poprednej slovenskej reštaurátorky akademickej maliarky Márie Bidelnicovej (nar. 19. júla 1954 v Bratislave).

V úvode publikácie analyzuje historička umenia PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská Ph.D reštaurátorské umenie a v skratke mapuje vývoj tejto umeleckej disciplíny na území Slovenska. Do celkového diania zapája aj osobnosť reštaurátorky Márie Bidelnicovej, ktorá sa už počas štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Katedre reštaurovania maľby, umeleckých a historických pamiatok aktívne zúčastňovala svojou reštaurátorskou tvorbou na záchrane národného a svetového kultúrneho dedičstva.

V publikácii môžu milovníci umenia prostredníctvom podrobnej fotografickej dokumentácie nazrieť do tajomného zákulisia neuveriteľne náročnej alchýmie kreatívnej reštaurátorskej práce. Kniha predstavuje nielen jednotlivé technologické premeny obrazu počas jeho reštaurovania, ale aj konkrétnu osobnosť ženy, umelkyne a reštaurátorky všetkých zložitých poškodení, ktoré čas a podmienky spôsobili na umeleckom diele v minulosti, ale niekedy aj na súčasných umeleckých artefaktoch.

Rozdelenie obrazovej časti publikácie na temperu, olejomaľbu, ikonovú maľbu, kresbu, grafiku, maľbu na kameni, skle, kove, kosti a prácu s kópiami, je svedectvom o jej dlhodobých reštaurátorských a maliarskych schopnostiach, o citlivom prístupe k špecifikám jednotlivých umelecko – historických exponátov, ktoré pod autorkiným odborným zásahom ožívajú a nadobúdajú svoj pôvodný vzhľad a predovšetkým odhaľujú podstatu ich estetického, náboženského, mytologického, alegorického a spoločensky významného kultúrneho  pôsobenia.

V  kapitole pod názvom Priesečníky  umenia a reštaurovania sa čitateľ podrobnejšie zoznámi aj s druhým pólom tvorby M. Bidelnicovej: s voľnou výtvarnou tvorbou, ktorá je autorkiným vnútorným relaxom, meditáciou a vyjadrením jej vlastných pocitov, názorov, snov aj predstáv, ktoré v obraze nadobúdajú voľný myšlienkový aj farebný  priebeh a sú opakom jej dôsledne sústredenej reštaurátorskej činnosti. No napriek tomu z nej niekedy vychádzajú.

Čitateľa nepochybne zaujmú aj odborné príspevky renomovaných reštaurátorov, napríklad od Ivana Galamboša – O vývoji papiera a jeho reštaurovania. Autor I. Galamboš spomína na Máriu Bidelnicovú v súvislosti s reštaurovaním kresieb významného slovenského maliara Ladislava Mednyanszkeho a poukazuje na jej mimoriadny cit a zmysel pre definitívne dokončenie tejto krehkej a precíznej detailnej práce aj žánrových výjavov.

O podrobnejšom význame umeleckých kópií pojednáva v publikácii odborný text PhDr. Petra Jurkoviča (Dokument niekedy nenahraditeľný), ktorý vyzdvihuje Máriinu záslužnú prácu na kopírovaní portrétov významných osobností. Z ich obrazov bola usporiadaná aj výstava v prezidentskom paláci v Bratislave.

Ak je reštaurátor dôsledný vo svojej práci, tak aj diela po zreštaurovaní vyzerajú nepoškvrnene, akoby na čas na ňom nezanechal žiadne stopy. Akoby sa ich vôbec nedotýkali všetky fyzikálne aj chemické zmeny, vplyvy atmosferickej vlhkosti, oxidačné poškodenia, enzýmová deštrukcia, hniloba alebo popraskanie. O týchto procesoch podrobnejšie hovorí odborník na ikony Doc. Dr. Jozef Pavlovič, PhD. – Niekoľko poznámok o ikone.

Okrem odborných teoretických hodnotení je k poškodeniam drevených ikonových dosiek pripojený aj Protokol o výsledkoch anatomickej analýzy dreva od Dr. Vladimíra Nečesaného.

V závere publikácie je priložená podrobná biografia Márie Bidelnicovej – Životná cesta a medzníky: roky štúdií, rodinné zázemie, pobyty na štúdiách v zahraničí  (L Istituto Centrale del Il Restauro v Ríme, pobyt v Štátnom archíve vo Viedni), zoznam najdôležitejších výstavných prezentácií, fotografie z reštaurátorských pobytov, aj osobné fotografie pri reštaurovaní jednotlivých umeleckých diel, fotografie s kolegami – reštaurátormi: Dorotou Filovou, Ivanom Galambošom, fotografie so známymi osobnosťami slovenskej aj svetovej kultúrnej scény – Friedrich Hundertwasser, Walter Schmögner, Peter Dvorský, Karel Gott, Helena Vondráčková, Bolek Polívka,  Alena Heribanová, Milan Lasica, Lucie Bíla, Jana Kocianová, Pavol Dubček, Štefan Bučko, Adriana Bartošová a ďalší zaujímaví ľudia z oblasti kultúry.

Pri zostavovaní publikácie spolupracovala akademická maliarka s vyše 20 kultúrnymi inštitúciami na Slovensku, tiež s Ústredným inštitútom reštaurovania a so Slovenským kultúrnym inštitútom v Ríme, ako aj so slovenským kultúrnym inštitútom vo Viedni a s reštaurátorskými ateliérmi Národnej galérie v Prahe. Súčasťou tejto publikácie je aj kompletný zoznam jednotlivých kultúrnych múzejníckych aj galerijných inštitúcií.

Reprezentačná obrazová publikácia Reštaurovanie (vyšla na 443 stranách) prináša nový pohľad  na umenie, ktoré počas storočí stratilo už svoju aktuálnosť. V autorkinej interpretácii vizuálne ožívajú starobylé, dobovo zašlé artefakty, ktoré po ich dôkladnom zreštaurovaní vyznievajú ako nadčasová hodnota slovenského aj svetového kultúrneho dedičstva.  Poskytujú poučenie a inšpiráciu aj ďalším generáciám reštaurátorov a umelcov, ale aj laickým milovníkom starého majstrovského umenia.

(Zdroj: Mária Kovalčíková, Foto: Archív Mária Bidelnicová; Pripravila: Valéria Nagyová)