Farebné premeny v čase Márie Kovalčíkovej – Vilčekovej

M. Kovalčíková, Prienik, olej na plátne Mária Kovalčíková, Prienik, olej na plátne

BRATISLAVA/ADMIN – V polovici mája (16. 5. 2023) bola v bratislavskej knižnici Ružinov – pobočka Na úvrati 52, otvorená a verejnosti sprístupnená výstava obrazov výtvarníčky a teoretičky umenia Márie Kovalčíkovej – Vilčekovej. Výstava potrvá do 14. 7. 2023.

Mária Kovalčíková, Po daždi, olej, 2011

Autorka zúčastnených návštevníkov oboznámila so svojou umeleckou filozofiou a predstavila im jednotlivé etapy svojho umeleckého života. Už 23 rokov pracuje a žije v Ružinove, preto aj všetky vystavené obrazy vznikali už na ružinovskej pôde. Citujeme z jej slov:

Tu ma inšpiroval génius loci, ticho a pokoj ranného vstávania so švitorením nezbedných vrabcov, dnes však aj toto je iba minulosťou (keďže rastúce tempo civilizačného vývoja už značne poznačilo aj túto bratislavskú lokalitu). Zaujala ma príroda s jej farebnými a tvarovými premenami, zvukmi a šumením stromov. Preto vstúpila aj do mojich farebných meditácií (Prienik, olej na plátne).

Mária Kovalčíková, Legenda o stratenom meste, olej, 2011

Neoddeliteľnou súčasťou mojej inšpirácie je samozrejme moje rodné mesto Bratislava. Jeho historické jadro ma láka množstvom rôznorodých architektonických aj štrukturálnych detailov (Katedrála, Po daždi, olej na plátne). Prostredie starobylého Devína zasa prispieva k inšpirácii svojou dávnou veľkomoravskou atmosférou a vzbudzuje mnohé zaujímavé tvorivé reminiscencie. Ja som ich pretransformovala do portrétov veľkomoravských kniežat a dejateľov. Na tejto výstave prezentujem obraz sv. Cyrila a Metoda (olej na plátne), v ktorom som sa snažila skĺbiť súčasné s historickým a hlavne prejaviť svoj vnútorný pocit z dávnych čias.

V maľbách na drevo vychádzala Mária Kovalčíková z inšpirácie obdobia renesancie. Vytvárala svoje vlastné vnútorné reminiscencie spojené s inšpiráciami starých majstrov L. da Vinciho, S. Botticelliho aj A. Dūrera a R. van der Weydena.

Súčasťou výstavy sú aj návrhy na ilustrácie k Maríne Andreja Sládkoviča, ktoré boli aj súčasťou Máriinej maturitnej práce na Strednej škole umeleckého priemyslu (odbor grafika) v Bratislave. Sú tu aj novodobejšie ilustrácie ku knihám a prežitým príbehom bývalého redaktora Slovenského rozhlasu Ivana Lehotského (Rozhovory nielen pri mikrofóne, Keď odídem prídem, Mlyn u dArtagnana) a poetky Judity Kaššovicovej (Som len kvet, Päť o anjeloch), autorky s citom pre zachytenie najvnútornejších duchovných poryvov a krehkých okamihov vzájomných stretnutí.

M. Kovalčíková, František Kele, olej na plátne

Mária Kovalčíková, František Kele, olej na plátne

Autorka výstavy namaľovala aj niekoľko portrétov prof. Františka Keleho, z ktorých si jeden vvbral aj on sám. Je tam znázornený hneď po výstupe na jeho obľúbenú horu vo Vysokých Tatrách, na Gánok.

Ako uvádza Mária Kovalčíková, – František Kele bol nielen horolezec, ale aj dobrý pedagóg s veľkou dávkou predstavivosti, ktorú nám, svojim študentom, vedel výborne obrazne aj teoreticky sprostredkovávať.

V roku 2015 dostala výtvarníčka Mária Kovalčíková v ružinovskej knižnici ocenenie Rytier dobrej knihy, za jej činnosť v oblasti kultúry a za teoretickú aj výtvarnú ilustrátorskú aktivitu.

Niektoré postrehy zo života si  autorka aj písomne spracovávala, ako napríklad úvahu:

Mária Kovalčíková Premeny vody, olej, 2012

Kolobeh alebo pominuteľnosť chvíle

 Sme ako pierka krehkí a nestáli…sme deti vesmíru a lásky prírody…a k prírode.

Všetko nás zraňuje a nesmierne bolí…ľúbime, nenávidíme a strádame…sme deti detí a tvorcovia citov…prebúdzame v sebe to čo chceme, aby nás zdokonaľovalo a robilo blízkymi prírode, sile vesmíru…sme hviezdami na nočnej oblohe…komunikujeme s nimi a túžime sa ich dotknúť…vo chvíli, keď tak urobíme, sme spokojní a tento pokoj nám vydrží dlho…no nie tak dlho ako chceme, preto sa opäť potrebujeme dotýkať svojich snov.

Mária Kovalčíková, Katedrála, olej, 2011

Mária Kovalčíková, Katedrála, olej, 2011

Mgr. Mária Kovalčíková  (rod. Vilčeková)

Výtvarné vzdelanie získavala postupne na Ľudovej škole umenia pod vedením akad. maliarov F. Juríka, Z. Ruskovej, F. Trepáča.
V rokoch 1970-74 študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave v oddelení grafiky pod vedením akad. mal. G. Štrbu a M. Fikariho. Po maturite na ŠUPke študovala na FFUK v Bratislave odbor Veda o výtvarnom umení pod vedením prof. B. Bachratého, K. Kahouna a J. Kostku.

Po skončení vysokoškolského štúdia bola zamestnaná v Slovenskej národnej galérii ako odborná pracovníčka (1980 – 84), neskôr pôsobila ako odborná redaktorka v časopise Výtvarný život (1984 – 1992) a vedúca výstavného oddelenia v Národnom osvetovom centre, aj ako galeristka v súkromnej galérii dizajnu a architektúry K.F.A. v Bratislave.

Počas svojej praxe sa snažila využiť získané vedomosti z oblasti teórie výtvarného umenia, ale aj z priamej umeleckej činnosti.  Ako kurátorka pripravila viacero kolektívnych aj individuálnych výstav slovenskej výtvarnej tvorby. Ilustrovala niektoré časopisy, ako napríklad Čítanie o správnej výžive, Rodina a škola a knižné publikácie Keď odídem prídem, Mlyn u D´Artagnana, Klasy bez zrna, Stretnutia nielen pri mikrofóne (I. Lehotský), básnické publikácie Som len kvet, Dokonalá modrá, Päť o anjeloch (poézia J. Kaššovicová).

Mária Kovalčíková, Modrá madona, pastel

Mária Kovalčíková, Modrá madona, pastel

Obraz Modrá madona, ktorý zrealizovala pastelovou technikou, inšpiroval husľového virtuóza Rastislava Šipoša k vytvoreniu skladby Modrý obraz. Táto skladba bola  uvedená aj na viacerých vernisážach slovenského výtvarného umenia. Okrem umeleckej činnosti Mária Kovalčíková prispievala a prispieva do slovenských aj českých časopisov a denníkov napr. Tvorba, Výtvarný život, Antigue (cz), Kultura (cz), Goodwill, Literárny týždenník, Slovenská hudba, Národná osveta, Slovensko, Katolícke noviny, Ružinovské echo a pod.

Je členkou Umeleckej besedy slovenskej (UBS), Spoločnosti voľných výtvarných umelcov (SVVU), Združenia historikov moderného umenia (ZHMVU) a Spoločnosti tvorivej fantázie (SPOROFA).

V roku 2015 bola ocenená v ružinovskej knižnici za kurátorskú a publicistickú činnosť v oblasti výtvarného umenia, aj za ilustrácie ku knihám slovenských autorov cenou Rytier Dobrej knihy. Od roku 2019 je uvedená v publikácií Osobnosti českej a slovenskej republiky.

Výstavu hudobne podporil a celý večer spríjemnil husľový virtuóz Mgr. Rastislav Šipoš, ktorý na vzácnych husliach Stradivárkach zahral vlastné skladby znejúce počas vernisážového podujatia.

Bližšie info o výstave: https://kniznica-ruzinov.sk/portfolio-item/vernisaz-vystavy-obrazov-farebne-premeny-v-case/

Mária Kovalčíková, rod. Vilčeková: http://www. portrety-maja.sk

(Zdroj: MK; red.)

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*