Anjelské posolstvá Stanislava Kollárika v čase koronavírusu

BRATISLAVA/ADMIN – Žijeme vo vesmírnom priestore každá maličkosť, detail v prírode, živočíchy, kamene, stromy, rastliny a samozrejme ľudia, to všetko tvorí nekonečne hlboký vesmírny kozmos. V ňom sídlia nedozierne možnosti nielen pre naše hmotné telá, ale predovšetkým pre duchovné pôsobenie, ktoré vyžaruje každá živá bytosť.

Bratislavský výtvarník a pedagóg Stanislav Kollárik (1938), neustále uvažuje, medituje, porovnáva, premieňa, aktualizuje aj staršie myšlienky, nápady, ale vždy nadväzuje na svoju výtvarnú líniu, ktorá sa začala ešte na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a ďalej pokračovala na vysokej škole.

 

Vo svojej najnovšej tvorivej etape sa intenzívne zaoberá motívmi anjelov. Slovenské slovo „anjel“ pochádza z gréckeho „angelos“, čo znamená „posol“. V 19. storočí sa rozšírilo zobrazovanie osobného anjela strážcu – hlavne u detí. Majster Stanislav Kollárik ich vytvára v jednotnej štylizovanej podobe. Jeho anjeli majú telá, sú však anonymní, nemajú konkrétne črty tvárí. Letia na krídlach vo vesmírnom priestore, ktorý sa premieňa na červený, modrý, zlatý, zelený, fialový, ružový, žltý alebo rôznofarebný, abstraktne ponímaný kruh, alebo zhluk viacerých kružníc a farebných škvŕn.

Silným výrazovým faktorom je farba, ktorá zosilňuje expresívny pocit, kontempláciu (modrá), svetlo (žltá) a oheň (červená). V jednotlivých dielach  sa odráža biblická ikonografia, ale aj vlastné rukopisné autorské abstrakcie a názory.

    

 Ako vyzerajú  a aký význam majú anjeli v maľbách Stanislava Kollárika?

„Moji“ anjeli majú aj náznak fyzického tela, no nie je pravidlom, že anjel musí takto vyzerať. Namaľoval som im aj krídla, lebo sú to duchovné bytosti, ktoré sa vznášajú vo vzduchu, ale môžu byť znázornení kľudne aj bez krídiel.

Pre mňa sú anjeli tí, čo vychádzajú z monoteistického náboženstva, v ktorom je len jeden Boh a nie sú iní bohovia (kresťanstvo, moslimovia, judaizmus). Ak niekto chce, aby mu anjel splnil želanie, to je v mojom ponímaní  čisté pohanstvo, lebo anjeli sú len prostredníkmi.

Urobil som  „anjelský“ program

V tomto súčasnom období celosvetovo rozšíreného koronavírusu, kedy sme od seba izolovaní, som chcel posielať anjelov hlavne ľuďom, ktorí už majú moje diela a trochu poznajú moju tvorbu. Ľudia sú celkovo znepokojení v tomto zložitom období, ktoré prinesie určite aj viac psychických poškodení ako fyzických, lebo táto situácia nie je jednoduchá. Mnohí to možno úplne nezvládnu, a preto som chcel týchto anjelov urobiť čo najviac, aby som aspoň takto vniesol určité upokojenie a nádej do tejto situácie. Aby som odovzdal dobrú energiu.

Vytvoril som anjelov kresebnou technikou, (ako relaxačnú výtvarnú tvorbu), aby si ich ľudia mohli aj domaľovávať podľa seba a popritom môžu aj meditovať.

V budúcnosti chcem urobiť aj stretnutia s týmito ľuďmi, aby sme si upevnili vzájomné duchovné puto. Pripravujem prezentáciu obrazov aj pohľadníc s anjelskou tematikou a každý kto príde, dostane zadarmo ako darček jedného anjela.

    

Mnohým ľuďom, s ktorými som sa osobne stretol, som  namaľoval  anjelov. Nevytvoril som ich však iba pre známych. Namaľoval som osobného strážneho anjela aj takým, ktorých som nikdy nevidel, napr. lekárom, právnikom, redaktorom, hercom, spevákom, ktorých  poznám  z článkov, z televízie… Som presvedčený, že aj oni ich potrebujú.

Aj mestá, obce, štáty, farnosti, domy, miesta majú svojich anjelov. Chcem ich namaľovať celkovo do 100 kusov, aby ich dostalo čo najviac ľudí.

Cítim sa byť svojím spôsobom akýmsi sprostredkovateľom priaznivej energie, pocitu, tak ako aj anjeli sú sprostredkovateľmi Boha, sú neviditeľní, ale pomáhajú človeku na jeho cestách životom.

Výtvarník tvorí anjelov v podobe pohľadnicových formátov, zvyčajne vo formáte A5. Ďalšou fázou sú anjeli na dokreslenie, rsp. na meditáciu, ktorú môže každý individuálne zažiť pri domaľovávaní svojho predkresleného anjela. A nakoniec maľuje anjelov aj v abstraktne riešených obrazoch. Možno je paradoxné, že majú aj telá a krídla a sú aj konkrétnymi letiacimi postavami. A práve v kontraste abstraktného a konkrétneho tvaru, v zhluku farieb a tvarov vzniká silné vnútorné napätie, stimul na zamyslenie aj relaxáciu.

Ako preciťuje prítomnosť anjelov umelec pri tvorbe diela?

Mne nejde o hierarchické triedenie anjelov a o ich funkcie, ktoré im prisudzujú rôzne teórie a vedy o anjeloch, angelológia , respektíve povesti alebo mýty.

Anjelov chápem ako nehmotných a nehmatateľných poslov a služobníkov božích, ktorí nám sprostredkujú kontakt s vesmírom a božskou podstatou, (ukazujú cestu životom), častokrát sprítomnenou v jednej jedinej tichej chvíli, v momente akéhosi vnútorného pokoja a osvietenia, v sekundách nášho duchovného precitnutia.

Anjel strážny nemôže vplývať priamo na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Pôsobí nepriamo, vonkajšími znameniami a v našej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a následne myšlienky vedúce k pozitívnym skutkom.

Svojimi maľovanými anjelmi S. Kollárik oslovuje široké spektrum ľudí, ktorí si jeho anjelov radi vystavia ako malý farebný šperk prinášajúci do bytového interiéru duchovné pohladenie a moment spirituálneho dotyku s vesmírnymi sférami.

O autorovi:

Slovenský maliar a básnik Stanislav Kollárik (nar. 25. 7.1938 v Seredi). Jeho otec Anton maľoval, bola to rodinná tradícia, ktorú prevzal tiež od svojho otca. Mali kníhkupectvo a toto prostredie ho nasmerovalo k poézii, literatúre a umeniu.
Študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave (ŠUPka), kde bol spolužiakom Juraja Jakubiska, Milana Sládka,  Ela Havetu a ďalších zaujímavých umelcov. Počas školy hrali spolu aj bábkové divadlo a viacerí z nich ostali priatelia dodnes, pravidelne sa stretávajú a odovzdávajú si umelecké skúsenosti.
Na Vysokej škole pedagogickej absolvoval výtvarný a literárny odbor, ktorý ukončil u Eugena Lehotského. Jeho vzorom mu boli maliar Ľudovít Fulla a v literatúre Milan Rúfus.
Citlivosť jemu vlastná bola už v prvých vážnejších pokusoch v literatúre pretkaná osobnou filozofiou postupne tvorenou v priateľstve s Vojtechom Kondrótom, Marianom Kováčikom a Jánom Šimonovičom, s ktorými uverejňoval svoje prvé verše v Mladej tvorbe a na literárnych večierkoch v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.
Okrem mnohých samostatných výstav sa zúčastňuje na kolektívnych prehliadkach výtvarnej tvorby, je členom Spoločnosti voľných výtvarných umelcov (SVVU) pri Slovenskej výtvarnej únii v Bratislave. Vedie Klub výtvarníkov ARTES, má vlastnú virtuálnu galériu, ktorú mu pomáha realizovať jeho syn.
Prešiel umeleckým vývojom od realistických krajín, po štylizovanejšie obrazy až k abstraktným polohám, v ktorých našiel význam umeleckého vyjadrenia. Venuje sa tématike vesmíru a anjelov, pričom vychádza aj z náboženskej literatúry a presvedčenia.

Viac na: www.artesgalery.wbl.sk

 (Zdroj: Mária Kovalčíková; Foto: Stanislav Kollárik; Pripravila: red.)