Veľa tragédií začína vysokým cholesterolom

Bratislava, Admin – Predpokladá sa, že minimálne jedna tretina obyvateľstva v SR má zvýšené hladiny cholesterolu. Veľmi znepokojujúci je fakt, že viac ako 80 percent ľudí, ktorí patria do vysoko rizikových skupín populácie – (sú hypertonici, diabetici alebo prekonali srdcovocievnu príhodu), nedosahuje normálne hodnoty cholesterolu. Normálne hodnoty cholesterolu má teda menej ako jedna pätina tejto rizikovej populácie!

Vysoká hladina krvných tukov, najmä “zlého” LDL cholesterolu je pritom najzávažnejším rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení. A hoci vyšetrenie hladiny cholesterolu je jednoduché a na Slovensku máme dostupnú efektívnu liečbu, mnoho ľudí nie je diagnostikovaných a nelieči sa!

Nedostatočná diagnostika a liečba je vážnym problémom aj u pacientov s častým genetickým ochorením – familiárnou hypercholesterolémiou (FH). Ľudia s FH majú od narodenia zvýšené hladiny cholesterolu. Na Slovensku je diagnostikovaných asi 10 % pacientov s FH z predpokladaných 10 900 pacientov, avšak sa ukazuje, že výskyt FH môže byť až dvojnásobný. Je to všetko vďaka aktivite programu – projektu MED-PED FH (Mage Early Diagnosis Prevent Early Death), na ktorom aktívne a z vlastnej iniciatívy, bez podpory štátu, participuje 20 pracovísk po celom Slovensku.

Vysoký cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak, je veľmi zákerný. Zvýšený cholesterol nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií. Preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Ak sa to nedarí, je potrebná farmakologická liečba.

Porucha metabolizmu cholesterolu sa nazýva dyslipidémia – konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta. Celkové kardiovaskulárne riziko znamená pravdepodobnosť rozvoja prvej smrteľnej aterosklerotickej srdcovocievnej príhody v 10-ročnom časovom horizonte u osôb starších ako 40 rokov. Dá sa veľmi jednoducho vypočítať na základe zadania týchto údajov: pohlavie, vek, fajčenie, hodnota celkového cholesterolu a hodnota systolického krvného tlaku. Na základe celkového kardiovaskulárneho rizika sa určuje postup pri liečbe vysokých hladín cholesterolu.

„Napriek tomu, že stanovanie hladiny krvných tukov (lipidov) je hradené zo zákona zdravotnými poisťovňami, pomerne vysoký počet ľudí zostáva nediagnostikovaných alebo „zle diagnostikovaných“. Najdôležitejšie je stanovenie hladiny „zlého“ cholesterolu LDL cholesterolu, pretože práve hladinu tohto cholesterolu treba upraviť liečbou. Naopak, hodnota celkového cholesterolu nemusí zodpovedať skutočnému kardiovaskulárnemu riziku. Skrýva totiž v sebe aj dobrý a zlý cholesterol a tie môžu byť v rôznom vzájomnom pomere – čiže pacient s vysokým celkovým cholesterolom nemusí mať vysoký „zlý“ LDL cholesterol a naopak pacient s normálnym celkovým cholesterolom môže mať vysoký „zlý“ cholesterol,“ vysvetľuje kardiológ a dekan Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice v Košiciach Prof. MUDr. Daniel Pella (na obr. č. 1, 2, 3).

Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l), čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi, napríklad cholesterolu alebo cukru. Zdravá hladina celkového cholesterolu by podľa najnovších poznatkov mala byť menej ako 5,0 mmol/l a hladina LDL cholesterolu pod 3,0 mmol/l. Rizikovými faktormi pre vysoký cholesterol je v rôznom pomere dedičnosť a vonkajšie faktory. Údaje hovoria o tom, že genetika sa na vysokej hladine cholesterolu podieľa približne 60 percentami a vonkajšie faktory tvoria asi 40 percent. Rozhodnutie o potrebe liečby vysokého cholesterolu nezávisí len od jeho výšky, ale aj od celkového kardiovaskulárneho rizika. Z dvoch hlavných rizikových faktorov – dedičnosť a životospráva – môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.

Diétne opatrenia sú základom pri liečbe každej DLP Ak sa hladinu cholesterolu nepodarí znížiť zmenou životosprávy a pohybovou aktivitou a hladina „zlého“ cholesterolu je vysoká, odborník predpíše liečbu liekmi. Do farmakologickej liečby patria statíny, fibráty, inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a biologická liečba PCSK9 inhibítory.

Keď pacient dosiahne určitú hladinu zlého LDL – cholesterolu, konkrétne viac než 3 až 4 mmol/l v závislosti od rizikového profilu, mal by sa podľa medzinárodných odporúčaní liečiť. V prípade rizikových pacientov ako sú hypertonici, diabetici, alebo tí, ktorí majú v rodinnej anamnéze prekonanú kardiovaskulárnu príhodu, by sa malo začať s liečbou už pri nižších hodnotách. U pacientov s FH (familiárnou hypercholesterolémiou) je však dôležité začať znižovať hladinu LDL-C čo najskôr, najlepšie predtým než sa vytvoria tukové usadeniny a začnú sa upchávať krvné cievy. Pri FH pečeň nedokáže dostatočne, alebo vôbec, vychytávať a metabolizovať zlý cholesterol. Ľudia s týmto genetickým ochorením musia pokračovať v liečbe po celý zvyšok života.

Najdôležitejšími liekmi znižujúcimi hladinu cholesterolu sú statíny. Tieto lieky umožňujú v závislosti na konkrétnom lieku a dávke zníženie hladiny LDL cholesterolu približne o 30 až 50 %. Pôsobením statínov dochádza k obmedzeniu tvorby cholesterolu v pečeni a zvyšuje sa počet LDL receptorov na povrchu pečeňovej bunky, čím sa urýchľuje vychytávanie a odbúravanie LDL. Statíny sú liekmi prvej voľby pri znižovaní celkového a LDL – cholesterolu. Vedú k významnému poklesu srdcovocievnych ochorení a úmrtí na tieto ochorenia. Podľa najnovších klinických štúdií najúčinnejšie statíny vedú dokonca k zastaveniu ďalšieho rozvoja aterosklerózy v cievach a v miestach najväčšieho zúženia ciev k rozšíreniu ich prierezu. Užívanie statínov tiež znižuje riziko veľkých koronárnych príhod o 24 % na každé zníženie LDL-C o 1 mmol/l, znižuje riziko cievnych príhod o 15 % a potrebu zákrokov na koronárnych cievach (bypass, spriechodňovanie ciev) o 24 %. Prof. MUDr. Daniel Pella PhD. tvrdí, že najzávažnejším nežiaducim účinkom statínov je ich bezdôvodné vysadenie. Ukončenie liečby totiž pacienta vystavuje zvýšenému riziku vzniku ďalšej kardiovaskulárnej príhody.

„Liečba statínmi je overená desaťročiami, je bezpečná a efektívna. Napriek všetkému, však ani statíny nedokážu splniť niektoré ciele. Iba nízke percento najrizikovejších pacientov, na maximálnych dávkach statínov alebo na ich maximálne tolerovaných dávkach, dosahuje cieľové hodnoty pre LDL-C“. Až 80 % pacientov s familiárnou hypercholestrolémiou nedosahuje cieľové hodnoty LDL-C < 2,5 mmol/l. V takom prípade je potrebné kombinovať statínovú liečbu s inými efektívnymi terapiami. Do úvahy prichádza predovšetkým biologická liečba tzv. PCSK9 inhibítormi. Je možné ich podávať v kombinácii so statínmi, ako aj bez statínov. Bez statínov sa podávajú v prípadoch, keď pacienti netolerujú statíny kvôli nežiaducim účinkom.“, hovorí Doc. MUDr. Katarína Rašlová, CSc. (na obr. č. 5)

(Zdroj: Erika Zimanová, Accelerate; Pripravila: Valéria Nagyová)