Strach z HIV a AIDS je tu stále

Bratislava, Admin – HIV stigma, ktorá sa nesie s každým pacientom diagnostikovaným vírusom nedostatku ľudskej imunity, ktorý je pôvodcom ochorenia AIDS, má za následok vylúčenie jedincov zo spoločnosti a taja to do poslednej chvíle. To vyplýva najmä zo strachu z nákazy, čo spôsobujú najmä nepresné informácie o tom, ako sa HIV prenáša.
Okrem toho, ako uvádza MUDr. Azzaden Shunnar, infektológ Univerzitnej nemocnice v Bratislave (na obr. č.1, 2), predsudky v spoločnosti vyplývajú zo zaužívaných spôsobov vnímania AIDS ako „choroby homosexuálov“. Ako ďalšie faktory uvádza obavy z toho, že ide o vysoko nákazlivé ochorenie, život ohrozujúci stav súvisiaci so smrťou, ktorý súvisí s nezodpovedným spôsobom správania ako užívanie, prostitúcia či nevera.

Najčastejšími otázkami, ktoré kladú pacienti po zistení svojho stavu lekárovi, sú tie, ktoré sa týkajú predpokladanej dĺžky života, kedy je potrebné začať s liečbou, či im lieky dokážu ublížiť viac ako choroba samotná, ako často treba chodiť na odbery, ako to bude s informovaním zamestnávateľa o zdravotnom stave a zachovaním diskrétnosti a či je vôbec nádej mať v budúcnosti zdravé deti.
Lekári nemôžu vždy reagovať jednoznačne, ale dozaista nejedného pacienta prekvapí odpoveď, že táto choroba je celkovo oveľa miernejšia ako cukrovka, pričom odbery krvi sa robia raz za pol rok a tabletka berie jedenkrát denne. A žiť s touto chorobou sa dá aj 50 rokov.

Medzi najčastejšie problémy, ktoré lekári pociťujú vo vzťahu k infikovaným pacientom HIV , patria podľa Azzadena Shunnara prístup zdravotného personálu, ochota iných lekárov vyšetriť týchto pacientov v súvislosti napr. s tehotenstvom, ošetrením zubov, biopsiou, odobratím hnisu, kostnej drene či endoskopiským vyšetrením a pod. Bývajú s tým spojené aj nedostatočné finančné prostriedky, ako aj nedisciplinovanosť niektorých pacientov.

Po diagnostikovaní ochorenia, ako už bolo spomínané, bývajú najhoršie obavy z diskriminácie, a to hneď vo viacerých oblastiach. Okrem práce aj na úradoch, v zdravotníctve, v komunite, v rodine, v školstve, pri cestovaní. Z tohto dôvodu je najdôležitejšia pomoc pre ľudí, ktorých HIV/AIDS postihne a podporovať nadácie, ktoré pomáhajú týmto pacientom. Rovnako tak rozvíjať edukačné programy zamerané na sexuálnu výchovu, predchádzanie nákazy a ľudské práva pacientov.

Čo je HIV? (Human Immunodeficiency Virus)
HIV je vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Tento vírus napáda imunitný (obranný) systém človeka, hlavne T lymfocyty, a tak znižuje obranyschopnosť voči ochoreniam. T-lymfocyty ochraňujú telo pred vírusmi, parazitmi, baktériami a plesňami. Čím viac T lymfocytov vírus HIV napadne, tým viac sa znižuje schopnosť tela bojovať s nákazou. Tento proces môže trvať niekoľko rokov. Tým, že systém je slabší, človek ľahšie podľahne iným ochoreniam, baktériám a vírusom.

Ako uviedol na tlačovej konferencii Prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. z Kliniky infektológie a cestovnej medicíny UN L. Pasteura v Košiciach (na obr. č. 1, 4) „konečné štádium infekcie vírusom HIV – syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) bolo prvýkrát popísané p. Gottliebom v roku 1981. V rokoch 1983 a 1984 postupne objavili tímy prof. Montagniera v Paríži  a prof. Galla v Bethesde (Maryland, USA) vírus HIV a popísali jeho patogencitu. Kľúčovým výskumníkom v tíme prof. Galla bol absolvent Lekárskej fakulty UK v Bratislave Mikuláš Popovič.

Vírus HIV postupne likviduje špeciálne lymfocyty, ktoré majú na svojom povrchu znak CD4+, a ktoré sú zodpovedné za imunitnú odpoveď voči značnej časti mikroorganizmov a pomáhajú koordinovať odpoveď imunitného systému. Ich fyziologický počet je 600 – 1200 v mikrolitri plazmy. V koncovom štádiu ochorenia vírusom HIV, ktoré sa nazýva AIDS, ich počet klesá pod 200 v mikrolitri plazmy. Súčasne vznikajú infekcie mikroorganizmami, ktoré normálny imunitný systém dokáže kontrolovať. Takéto infekcie sa nazývajú oportunistické infekcie.“

Čo je infekcia HIV?
Človek infikovaný vírusom HIV sa odborne označuje ako HIV pozitívny.
Prvé príznaky HIV infekcie sa môžu ale aj nemusia objaviť 2 až 3 týždne od infikovania a pripomínajú chrípku alebo infekčnú mononukleózu: celková únava, nauzea (pocit napínania na zvracanie), bolesť kĺbov a svalov, zvýšená teplota až horúčka, vyrážky, bolesť hrdla, hnačka, zväčšenie lymfatických uzlín, malátnosť. Sú to dosť nešpecifické príznaky, ktoré sa po pár týždňoch stratia. U veľa ľudí prejde toto štádium bez toho, aby sa príznaky objavili. Medzi infikovaním vírusom HIV a vypuknutím choroby AIDS u neliečených pacientov môže uplynúť niekoľko /6-10/ rokov.

„Od začiatku monitorovania prípadov HIV/AIDS v Slovenskej republike v roku 1985 do 30. 9. 2015 bolo registrovaných u občanov v SR i cudzincov spolu 798 prípadov infekcie vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Zo 664 prípadov u občanov Slovenskej republiky sa 578 vyskytlo u mužov a 86 u žien. U 83 osôb (71 mužov a 12 žien) prešla HIV infekcia do štádia AIDS a zaznamenaných bolo 58 úmrtí HIV infikovaných osôb (z toho 43 v štádiu AIDS)“, povedala alarmujúce čísla na konferencii odborným novinárom Doc. RNDr. Danica Staneková, CSc. – NRC pre prevenciu HIV/AIDS, SZU (na obr. č. 1, 3)

Čo je AIDS?
AIDS je získaný syndróm imunitnej nedostatočnosti (Acquired immunodeficiency syndrome). Je to posledné štádium HIV infekcie.
Znamená to, že človeku úplne zlyhá imunitný systém, a teda telo už nie je schopné brániť sa žiadnemu ochoreniu. Pacient, ktorý sa nelieči, môže dostať AIDS, t.j. ochorieť na neurologické, autoimunitné, onkologické ochorenia.

Aké sú možnosti prenosu HIV?
Vírus HIV sa prenáša iba 3 spôsobmi:
1. nechráneným pohlavným stykom
/bez ohľadu na pohlavie a vek partnerov a formy sexuálneho styku/
2. krvnou cestou
/používaním nesterilných ihiel a injekčných striekačiek, piercingom, tetovaním nesterilnými nástrojmi/
3. z matky na dieťa
/počas tehotenstva, počas pôrodu alebo materským mliekom/

Aké sú možnosti ochrany pred infekciu HIV?
Pri pohlavnom styku:
• používať ochranu /kondóm/
• prísť na testovanie /najlepšie spolu s partnerom/
• vyhýbať sa nechránenému sexuálnemu styku s partnerom, ktorého zdravotný stav nepoznám
• nestriedať sexuálnych partnerov a byť verný vo vzťahu.

Pri možnom prenose krvnou cestou:
• používať vždy iba sterilné ihly a striekačky v prípade, že berieš drogy
• na piercing a tetovanie použiť sterilné nástroje.

Pri možnom prenose z matky na novorodenca:
• tehotné ženy môžu požiadať o testovanie u svojho lekára
• v prípade HIV pozitívneho výsledku môžu žena požiadať do 3. mesiacov po otehotnení o prerušenie tehotenstva
• počas tehotenstva môže byť HIV infikovaná žena liečená – značne sa tým zníži možnosť prenosu infekcie HIV na dieťa
• dieťa po pôrode by nemalo byť dojčené.

Ako sa určite nedá nakaziť vírusom HIV?
• bežným kontaktom s infikovaným človekom, podávaním rúk
• bývaním v spoločnej domácnosti, či pobytom v práci
• spoločenským bozkávaním
• plávaním v bazéne
• používaním sauny
• uštipnutím bodavým hmyzom /komáre, kliešte a pod/.
• vzduchom ani vodou.

Čo je rizikové správanie?
• nechránený pohlavný styk s človekom, ktorého zdravotný stav nepoznáš
• striedanie sexuálnych partnerov
• sexuálne praktiky, ktoré narušujú sliznicu a spôsobujú krvácanie
• používanie nesterilných ihiel a striekačiek pri vnútrožilovom užívaní drog

(Zdroj: Lele Zemanová, Divyd, Pripravila: Valéria Nagyová)