SR sa aktívne zapája do projektov bezpečnosti pacienta

Admin, 19.06.2012 - Koncom mája sa v dánskom Roskilde konala úvodná konferencia medzinárodného projektu „Sieť Európskej únie pre bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti“ (PaSQ). Zúčastní sa ho  38 asociovaných partnerov a 24 spolupracujúcich partnerov

z 27 členských štátov Európskej únie.

Ide o ďalší veľký projekt Európskej únie v oblasti bezpečnosti pacienta a kvality zdravotnej starostlivosti, do ktorého sa aj Slovensko aktívne zapojilo.  Ministerstvo zdravotníctva SR bude viesť WP7 – siedmy pracovný balíček, ktorého zámerom je zabezpečenie ďalšej spolupráce v rámci vytvorenej siete spolupracujúcich subjektov (odborných inštitúcií, zdravotníckych zariadení, profesionálnych a pacientskych organizácií) aj po skončení projektu.

Úrad sa prihlásil do dvoch pracovných balíčkov do WP4 a do WP7. Štvrtý pracovný balíček je zameraný na bezpečnosť pacienta a dobrú klinickú prax.   Zámerom WP4  je vytvorenie transferabilných (prenosných) bezpečných klinických praktík v oblasti bezpečnosti pacienta  prostredníctvom interaktívneho webového nástroja a vybudovanie  mechanizmu vzájomnej výmeny  týchto bezpečných klinických praktík medzi zdravotníckymi zariadeniami a príslušnými zainteresovanými stranami zúčastnených členských krajín.

Projekt bude trvať 3 roky (do marca 2015) a jeho hlavným zámerom je implementácia Odporúčania Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií v členských štátoch  Európskej únie. Koordinátorom aktivít je francúzska inštitúcia  Hauté Autorité Santé (Vysoký úrad zdravia).

Cieľom spoločných aktivít je vytvorenie účinnej siete spolupracujúcich subjektov v členských štátoch Európskej únie a posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti pacienta a kvality zdravotnej starostlivosti medzi zúčastnenými subjektmi, zdravotníckymi profesionálmi a medzinárodnými organizáciami,  ako aj so zapojením pacientov.

Projekt bude podporovať výmenu pozitívnych skúseností, ktoré vedú k vyššej úrovni bezpečnosti pacientov a kvalitnejšej zdravotnej  starostlivosť v členských štátoch EÚ. To sa má  dosiahnuť prostredníctvom školení (semináre, on-line vzdelávacie programy) a  pracovných stretnutí.

V súčasnej dobe čelia zdravotné systémy vo svete veľkým výzvam aj v oblasti bezpečnosti pacienta.  Zdravotná starostlivosť sa stala viac efektívnou a komplexnou vďaka používaniu nových technológií, liekov a liečebných postupov. V rámci systému sa liečia starší pacienti s vážnejšími ochoreniami, ktoré sa prezentujú často s komorbiditami (súbeh viacerých diagnóz), preto si chorobné stavy vyžadujú náročnejšie rozhodnutia pri zabezpečovaní potrebnej zdravotnej starostlivosti. Neúmyselné poškodenie pacienta môže byť výsledkom klinických procedúr alebo klinických zákrokov. Chyby v implementácii korektných procesov zdravotnej starostlivosti môžu viesť tiež k poškodeniu.

Z hľadiska bezpečnosti pacienta je najdôležitejšia vedomosť, ako predísť poškodeniu pacienta. I napriek tomu, že toto riziko v modernej medicíne narastá, existujú objektívne a dostupné informácie, prečo sa nežiaduce udalosti a chyby vyskytujú, a aké výkony a techniky treba použiť ako odpoveď na incidenty, prípadne učiť sa predchádzať poškodeniu pacienta v budúcnosti.

Realizácia projektu ÚDZS v oblasti bezpečnosti pacienta v roku 2011
V roku 2011 úrad realizoval projekt „Analýza úrovne bezpečnosti pacienta, kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti v univerzitných nemocniciach pomocou hlásení výskytu nežiaducich udalostí a ich hodnotenie na základe údajov získaných zo zdravotnej dokumentácie“, ktorý sa uskutočnil v súlade s Odporúčaním Rady o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou. Spoločný medzinárodný projekt Ministerstva zdravotníctva SR a úradu bol realizovaný v spolupráci so  zdravotnou divíziou OECD so sídlom v Paríži. Projekt bol financovaný zo zdrojov Ministerstva zahraničných veci SR, Ministerstva zdravotníctva SR a úradu.

Zámerom projektu bolo získanie relevantných údajov a informácií o výskyte nežiaducich udalostí na chirurgických a internistických oddeleniach ústavných zdravotníckych zariadení, monitorovanie činnosti jednotlivých oddelení, hodnotenie získaných údajov a poskytnutie návrhov systémových nápravných opatrení, ktoré povedú k redukcii nežiaducich udalostí a následne aj k šetreniu finančných nákladov, materiálnych a ľudských zdrojov.

Na projekte sa zúčastnili: UN Bratislava, UN Martin, UN LP Košice, NÚSCH Bratislava a DFNsP Bratislava. V každom zdravotníckom zariadení boli vytvorené dve pracovné skupiny (jedna na chirurgickom, druhá na internistickom oddelení) zložené z dvoch expertov (lekár špecialista a sestra), ktoré boli vyškolené pre zisťovanie nežiaducich udalostí z chorobopisov pacientov v rámci prieskumu. Skupiny postupovali pri prieskume podľa schválených formulárov a po kontrole zdravotnej dokumentácie pacientov vyhodnocovali a analyzovali výskyt nežiaducich udalostí na príslušných oddeleniach. Do projektu bolo začlenených 21 expertov (11 lekárov a 10 sestier), ktorých úrad vyškolil a s ktorými boli uzavreté dohody o výkone pracovnej činnosti na dobu určitú.

V rámci projektu sa zistili nasledovné skutočnosti:
I.  Z 837 preskúmaných chorobopisov bolo u 103 pacientov zistených celkovo 128 nežiaducich udalostí, z toho:
1.     66 % nežiaducich udalostí sa zistilo priamo v 5 zdravotníckych zariadeniach, ktoré sa zúčastnili projektu,
2.     k 34 % nežiaducich udalostí došlo ešte pred hospitalizáciou (teda v zdravotníckych zariadeniach, z ktorých boli pacienti odoslaní).

II.  Najčastejšie zistené nežiaduce udalosti boli (poradie podľa častosti výskytu): nozokomiálna nákaza, dekubitus, medikačná chyba,  infekcia operačnej rany,  postoperatívna dehiscencia rany, komplikácia počas anestéziologického výkonu, pády,  akcidentálne (náhodné) poranenia,  postoperatívna sepsa a postoperatívna respiračná chyba.

III. Najviac nežiaducich udalostí sa vyskytlo v súvislosti s poskytovaním liečebnej starostlivosti  (71,4 %,)  a diagnostikou (20,6 %).

IV. Najčastejším prispievajúcim faktorom k vzniku nežiaducej udalosti bol ťažký zdravotný stav pacienta a závažnosť ochorenia.

V. Najčastejšie prispievajúce faktory, ktoré súviseli so zdravotným systémom boli:  chybná komunikácia medzi oddeleniami, neadekvátne monitorovanie pacienta, neexistencia štandardného postupu alebo odborného usmernenia, omeškanie pri zabezpečovaní alebo plánovaní vyšetrení (laboratórnych testov, MR, CT, USG … vyšetrení), skoré prepustenie pacienta do domáceho ošetrenia, odchýlka od schváleného odborného usmernenia alebo nemocničného protokolu pre liečbu, chyby  prístrojov alebo  nedostupnosť prístrojovej techniky v zdravotníckom zariadení, nedostatky v personálnom obsadení, nedostatočné hlásenie a chybná komunikácia.

Výsledky projektu
Vedenie piatich zdravotníckych zariadení, ktoré sa zúčastnili projektu, začali na základe analýz výsledkov projektu prijímať preventívne opatrenia na zlepšenie hlásenia nežiaducich udalostí a chýb. Zodpovední zamestnanci vykonávajú kontrolu systémov povinného a dobrovoľného hlásenia nežiaducich udalostí a aktívne zavádzajú nemocničné protokoly, ktoré sa týkajú bezpečnosti pacienta, štandardných diagnostických, liečebných a ošetrovateľských postupov (napríklad dekubity, nozokomiálne infekcie, pády…).

OECD na základe výsledkov projektu vypracovalo pre  SR záverečné odporúčanie pre oblasť indikátorov bezpečnosti pacienta. Správa tejto uznávanej medzinárodnej inštitúcie poukazuje na výhody aplikácie niektorých indikátorov bezpečnosti pacienta, ktoré experti OECD navrhujú zaradiť do zoznamu indikátorov kvality pre hodnotenie  ústavných zdravotníckych zariadení v Slovenskej republike.

V prvej fáze odporúčajú zaviesť  nasledovné indikátory bezpečnosti pacienta :
1.      Úmrtie pri nízkej DRG mortalite.
2.    Preležaniny (tento má SR zavedený, ale je potrebné ho viac špecifikovať v zmysle medzinárodných štandardov a exklúzií).
3.    Pooperačná  pulmonálna embolizácia a hĺbková venózna trombóza.
4.    Pooperačná sepsa.
5.       Pôrodná trauma pri vaginálnom  pôrode – inštrumentálnom pôrode.
6.    Pôrodná  trauma  pri vaginálnom pôrode – neinštrumentálnom pôrode.

Predseda úradu Ján Gajdoš postúpil uvedené odporúčanie OECD ministerke zdravotníctva SR Zuzane Zvolenskej s odporúčaním doplniť tieto indikátory kvality do prílohy nariadenia vlády č. 51/2009, ktorým sa vydávajú indikátory kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Na základe  získaných  výsledkov a ich odbornej analýzy tiež úrad odporúčal:
1.     Prezentovať spoločne a oficiálne (formou partnerskej deklarácie alebo partnerskej dohody) odhodlanie zúčastnených subjektov na projekte, že sa budú systematicky a kontinuálne venovať problematike bezpečnosti pacienta v nasledujúcich rokoch.
2.    Vytvoriť  funkčnú  sieť spolupracujúcich subjektov pre oblasť bezpečnosti pacienta v SR, ktorá by sa mohla stať základom pre vznik nezávislej spoločnosti – Slovenskej aliancie pre bezpečnosť pacienta.
3.    Podporovať  aktívnu spoluprácu, výmenu a šírenie skúseností v oblasti bezpečnosti pacienta medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, odbornými spoločnosťami a pacientskymi organizáciami (napr. JOINT ACTION a iné EÚ projekty v oblasti bezpečnosti pacienta a kvality zdravotnej starostlivosti).
4.    Zabezpečiť vypracovanie a implementáciu bezpečnostných štandardov a protokolov pre oblasť bezpečnosti pacienta aj s využitím skúseností z vyspelých krajín EÚ a sveta prioritne pre najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce udalosti: nozokomiálna nákaza, dekubity, medikačná chyba,  infekcia operačnej rany,  postoperatívna dehiscencia rany, komplikácia počas anesteziologického výkonu, pády,  akcidentálne poranenia,  postoperatívna sepsa a postoperatívna respiračná chyba.
5.     Prezentovať optimálne riešenia na redukciu výskytu nežiaducich udalostí v zdravotníckych zariadeniach v rámci organizovaných  seminárov a poukazovať na systémové chyby v rámci celého procesu poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti.
6.    Využívať získané skúsenosti pri strategickom rozhodovaní riadiacich a výkonných zložiek manažmentu nemocníc, MZ SR a iných dôležitých tvorcov zdravotných politík v Slovenskej republike.

MUDr. Eugen Nagy

Účastníci rokovania o bezpečnosti pacienta, ktoré sa konalo  v Roskilde (Dánsku).

Ministerka zdravotníctva  Dánska pani Astrid Krag, ktorá  vo svojom príspevku zdôrazňovala potrebu spoločnými silami a vedením  zlepšovať  bezpečnosť pacientov a kvalitu zdravotnej starostlivosti v členských krajinách Európskej únie.