Psychické ochorenia sú epidémiou dnešnej doby

Bratislava, Admin – Ľudí, ktorí trpia psychickými ochoreniami a poruchami stále pribúda. Naše duševné zdravie ohrozuje stres, rýchly životný štýl, prepracovanosť, náročné vzťahy v rodinách, sociálna neistota i nevyriešené traumy z minulosti. Máme pocit, že psychohygiena s dostatkom spánku a aktívneho odpočinku je luxus. Depresia spojená s úzkosťou, či iným prejavmi narušenia psychiky, ľudí často prekvapí. Mnohí majú pocit, že „im sa to nikdy nemôže stať“ a depresiu pokladajú za prejav slabosti či za vlastné osobné zlyhanie. Liečba u psychiatra je podľa mnohých „iba pre bláznov“ a duševné ochorenia sú u nás stále tabu.

Depresia však môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a pôvod ochorenia sa mnohokrát nedá zistiť. Choroba môže človeka ochromiť na dlhé týždne či mesiace, zbaviť ho schopnosti pracovať, zúčastňovať sa na chode rodiny, či udržiavať kontakty s priateľmi.

Bez podpory okolia človek s depresiou trpí zároveň pocitmi viny za svoju „nemohúcnosť“, obáva sa budúcnosti a často nevidí zo svojho stavu východisko. Bez vhodnej liečby môže ochorenie vyvrcholiť samovraždou či samovražedným pokusom. Platí, že neliečená depresia je potenciálne smrteľnou chorobou. Mnohí chorí zaplatili životom za to, že z hanby, či nedostatku pochopenia okolia, nevyhľadali psychiatra.

Pri vhodnej terapii depresívna epizóda odoznie a človek sa môže pomaly a pozvoľna vrátiť k svojim pôvodným aktivitám. Stále však musí dbať na dostatok odpočinku a rozloženie svojich duševných síl, aby sa ochorenie nevrátilo.
Pacientom často komplikuje návrat k bežnému životu jav, ktorý sa považuje za jeden zo základných príznakov depresie. Anhedónia – neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí. Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť. Bohužiaľ, anhedónia často býva prvým signálom depresie a často tiež pretrváva aj po odoznení depresívnej epizódy.
Pre zotavujúcu sa psychiku človeka je tento stav ďalšou náročnou skúškou. Pacienti sami seba opisujú ako stroje. Žijú mechanicky, nedokážu sa tešiť ani plakať, nevedia precítiť emócie. Cítia sa plochí, prázdni a to ich mnohokrát môže uvrhnúť späť do depresie. Nová liečba depresie s prípravkom obsahujúcim agomelatín však ako prvá pomáha odstrániť aj anhedóniu a vracia ľudí späť do skutočného života. Aj s jeho farbami, smiechom, pôžitkom z dobrého jedla, športu, sexu, vydarenej práce, zábavy s priateľmi… – so všetkým, čo k zdravému životu patrí.

                                  

Čo je to depresia?
Tento pojem sa často používa aj v situáciách, keď hovoríme o zlej nálade. Veľa ľudí presne nevie, čo je depresia a čo ju odlišuje od bežných pocitov smútku, či negatívneho prežívania skľučujúcich udalostí. Mätie nás aj to, že existuje veľa typov depresie (unipolárne depresie, manické depresie, sezónnne afektívne poruchy, dystýmie). Väčšina z nás sa však s depresiou počas života stretne. Buď priamo, alebo cez ochorenie člena rodiny či priateľa. U každého piateho človeka sa aspoň 1-krát za život objaví klinicky významná depresia. Každoročne ochorie na depresiu 5 percent obyvateľov Slovenska nezávisle na veku. Ženy ochorejú 2-krát častejšie ako muži.
Depresii sa hovorí aj „rakovina vôle“. Je to ochorenie, ktoré postihuje všetky časti života. Depresia patrí medzi afektívne („citové“) psychické poruchy a jej hlavnými príznakmi sú porucha nálady a anhedónia. Je to chronické ochorenie a prejavuje sa jednorazovými či opakujúcimi sa epizódami depresie, ktoré trvajú minimálne 2 týždne, alebo výrazným poklesom záujmu takmer o všetky činnosti. Ak sa nelieči, obyčajne pretrváva 6 mesiacov alebo aj dlhšie. Veľa neliečených pacientov trpí prejavmi depresie počas niekoľkých rokov. Depresia má tendenciu sa aj po vyliečení opäť vracať. U viac ako 50 percent ľudí sa po prvej epizóde objaví ešte minimálne jedna. Po druhej a tretej epizóde depresie rastie riziko recidívy ochorenia až na 70 – 90 percent. Depresia patrí medzi najčastejšie duševné ochorenia, ale aj medzi najčastejšie choroby vôbec. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca. S ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 percent ľudí. Podľa rôznych údajov sa niekedy v živote vyskytla u 9 – 26 percent žien a u 5 – 12 percent mužov. Prvá depresia sa obyčajne objavuje okolo 40. roku života,nie je to však pravidlo. Takzvaná veľká depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať. Môže viesť až k samovražde alebo spôsobovať človeku dlhoročné utrpenie. Radikálne znížuje kvalitu života a môže spôsobiť patologickú zmenu osobnosti, preto je nutná rýchla a účinná pomoc.
Depresia je vysiľujúce ochorenie. Ľudia, ktorí ňou trpia, potrebujú farmakologickú liečbu a psychoterapiu, aby sa ich stav zlepšil. V niektorých prípadoch sa môžu okrem bežných príznakov depresie objaviť aj iné, napríklad stav mánie alebo silné úzkosti (mániodepresívna porucha,úzkostno-depresívna porucha). V iných prípadoch sa zase môžu príznaky objavovať len v určitom období roka (sezónna depresia, najčastejšie koncom jesene či začiatkom jari).

Čo je to anhedónia?
Termín anhedónia pochádza z gréčtiny a v preklade znamená zápor (an) k slovu hédóné (radosť). Anhedónia sa najčastejšie charakterizuje ako „strata schopnosti tešiť sa,“ nemožnosť získať potešenie z príjemných zážitkov. Prvýkrát ju popísali v 19.storočí,ale až do konca 80.rokov minulého storočia bola zaznávaná ako príznak depresie. V popredí boli iné, ľahko identifikovateľné príznaky ako zlá nálada, nesústredenosť, únava, poruchy príjmu potravy a spánku, či samovražedné myšlienky. V súčasnosti je však anhedónia spolu s dysforickou (skľúčenou) náladou považovaná za základný príznak veľkej depresívnej epizódy. Anhedónia teda nie je samostatná psychiatrická diagnóza, je to významný symptóm depresie.
Prirodzená nechuť do niečoho, alebo nezáujem o niečo, nie je anhedónia. Zistilo sa, že anhedónia súvisí nedostatkom dopamínu, noradrenalínu a niektorých ďalších neurotransmiterov- chemických látok, ktoré prenášajú impulzy v mozgu. Dopamín hrá hlavnú úlohu pri pri pocitoch spojených s prežívaním, motiváciou a pocitom odmeny. Noradrenalín sa zase viac spája s aktivitou. Viaceré neurologické ochorenia, ktoré sa vyznačujú nedostatkom dopamínu sa preto spájajú aj s anhedóniou. Štúdia Inštitútu psychiatrie v Londýne zase poukázala na zníženú činnosť viacerých oblastí mozgu pri anhedónii- prednej časti mozgu, ktorá je spájaná s empatiou a reguluje negatívne emócie, striata- prúžkovitého telesa, ktoré súvisí s motiváciou a pocitom odmeny a amygdaly- oblasti mozgu spojenej s náladou a reguláciou obáv. Tieto štúdie môžu podľa vedcov v budúcnosti pomôcť pri vývoji nových liekov na anhedóniu pôsobiacich len v istých častiach mozgu.

Aký je rozdiel medzi depresiou a „zlou náladou“?
Depresia nie je len „zlá nálada“ či pocity smútku. Ide o časté a závažné ochorenie, ktoré môže narušiť každodenné fungovanie človeka a spôsobiť sebapoškodenie, či samovraždu. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne, poruchy sa pravdepodobne objavujú v oblasti mozgu pre správanie, myslenie, chuť do jedla a spánok. Zrejme dochádza aj k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o seriózny medicínsky problém. Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že:
 Je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok
 Trvá dlhšie
 Nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť
Platí, že priznaky depresie sa od prirodzených negatívnych reakcií na napriaznivé životné udalosti či straty líšia tým, že pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a znemožňujú človeku fungovať v bežnom živote.

Ako súvisí depresia s anhedóniou?
Nie každý, kto trpí depresiou, musí mať aj anhedóniu. Pri miernych depresiách je anhedónia pomerne vzácna, naopak pri strednej a ťažkej depresii je kľúčovým príznakom. Niekedy može byť jedným z prvých prejavov vážnej depresívnej epizódy. Pri depresii sú strata záujmu alebo potešenia takmer vždy prítomné aspoň v určitej miere – tieto ťažkosti má až 95 percent pacientov Odhaduje sa, že približne 37 % pacientov s veľkou depresiou prežíva tiež významnú anhedóniu.
A naopak, anhedónia nemusí súvisieť s depresiou, môže byť aj prejavom iných psychiatrických diagnóz či neurologických porúch. Anhedónia pri liečbe antidepresívami môže odznieť spolu s ďalšími depresívnymi príznakmi, nemusí to však tak byť. Väčšina antidepresív zaberá na príznaky anhedónie len čiastočne. Pretrvávajúca anhedónia môže zamenať riziko zhoršenia stavu v budúcnosti. Liek obsahujúci agomelatín ako prvý podľa klinicky overených štúdií odstraňuje aj prejavy anhedónie.

Kto môže dostať depresiu?
Depresia postihuje aj ľudí, ktorí nemali v minulosti žiadne psychické či emocionálne problémy, týka sa všetkých spoločenských vrstiev, vekových kategórií a profesijných oblastí. Môže prepuknúť po traumatickom zážitku, strate milovanej osoby, zamestnania a v iných stresujúcich situáciách. Najčastejšie sa objavuje u ľudí v strednom veku, teda medzi 40. a 59. rokom života. Depresia nie je prirodzenou súčasťou starnutia, aj keď, samozrejme, u ľudí v dôchodkovom veku sa objavuje viacero faktorov, ktoré ju môžu spustiť – finančné problémy, spoločenská izolácia, osamelosť, či rôzne choroby. Depresia môže mať rodinný výskyt, a ak ňou trpí rodič, jeho potomok má asi 3-krát vyššie riziko, že bude mať depresívne stavy tiež. Neznamená to však, že sa uňho rozvinie depresia. Vedci sa domnievajú, že vznik depresie je výsledkom kombinácie genetických, biochemických, psychologických faktorov a faktorov vonkajšieho prostredia. Depresia nie je prejavom slabosti! Neexistujú žiadne “typy osobnosti“, ktoré by boli rizikovejšie ako ostatné. Rovnako neexistuje ani človek, ktorý zaručene počas života depresiu nedostane.

Ženy a depresia
U žien existuje dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že ochorejú na depresiu ako u mužov. Už počas dospievania, vo veku od 11 rokov, sa počet výskytu depresiií u dievčat oproti chlapcom prudko zvyšuje. Depresívne epizódy teda postihujú už aj deti. Štúdie ukazujú, že stredoškoláčky majú významne vyšší výskyt depresií než ich chlapčenskí rovesníci. Súvisí to pravdepodobne s formovaním identity, rozvíjajúcou sa sexualitou a hormonálnymi zmenami. Aj vplyv stresu v práci v kombinácii s úlohou matky môže byť spúšťačom depresií u žien v strednom veku. Pohlavné hormóny a ich kolísanie v období tehotenstva, po pôrode či v odobí prechodu majú podľa vedcov vplyv na chémiu v mozgu a jej prípadné poruchy. Presná príčina, prečo ženy trpia depresiami dvakrát častejšie ako muži, však nie je známa.

Seniori a depresia
Ľudia v dôchodkovom veku čelia mnohým stresujúcim faktorom, ktoré môžu byť spúšťačmi depresie – strata životného partnera, zlá sociálna situácia, osamelosť či fyzické choroby. Psychiatri upozorňujú, že depresia je u seniorov často prehliadaná. Pri výskyte vážneho ochorenia u starších ľudí sú dlhodobá skleslosť, apatia, nechutenstvo, či skľúčená nálada mylne považované dokonca za normálny stav! Depresiu u seniorov je však možné efektívne liečiť, zlepšiť im kvalitu života a umožniť im znovu nabrať potrebnú fyzickú i duševnú silu.

Čo spôsobuje depresiu?
Vedci presne nevedia, čo spôsobuje depresiu. Predpokladá sa, že niektorí ľudia majú na vznik depresívneho ochorenia genetické predpoklady alebo ich zraniteľnosť spôsobili zlé skúsenosti z ranného detstva. Depresiu môže vyvolať aj fyzická choroba, užívanie niektorých liekov či tzv. rekreačných drog. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku depresie. Medzi najčastejšie patria tieto:
Strata – milovanej osoby, spoločenského postavenia, zamestnania
Dedičnosť – k vzniku depresie môžu prispieť genetické faktory, ktoré pravdepodobne spôsobujú biochemické poruchy v mozgu (napr. poruchy v počte receptorov či v ich citlivosti).

Depresívne myslenie – tendencia človeka vysvetľovať si udalosti pesimisticky a s beznádejou. Negatívne myšlienky u ľudí s depresiou delíme do 3 kategórií – tzv. kognitívnej triády:
1. Negatívne myšlienky o sebe – presvedčenie človeka o sebe samom, že je bezcenný a neschopný, že nič nerobí dobre a je vinný za všetko zlé okolo neho.
2. Negatívne vnímanie životných udalostí.
3. Beznádejný pohľad na budúcnosť – človek si myslí, že jeho neschopnosť a nedostatočnosť mu znemožnia zlepšiť svoju situáciu.
Depresia môže prichádzať postupne,alebo vzniknúť náhle. Rovnako ako všetky choroby môže udrieť bez zjavnej príčiny. To, že príčina je často neznáma, je pre mnohých ľudí stresujúce. Chcú vedieť a „pochopiť“, prečo sú vlastne chorí.

Čo spôsobuje anhedóniu?
Treba si uvedomiť, že anhedónia nie je samostatná diagnóza, je to jeden zo základých príznakov depresie. Podobne ako pri depresii, aj anhedónia podľa všetkého súvisí s poruchou biochémie mozgu, pravdepodobne s nedostatkom neurotransmiterov-noradrenalínu a dopamínu a tiež možno s nedostatočnou činnosťou niektorých častí mozgu. Čo presne ju spôsobuje, však zatiaľ tak ako pri depresii nie je známe.

Aké sú symptómy depresie?
Ak ide o stredne ťažkú či ťažkú depresiu, prejavuje sa súčasne aspoň päť z nasledujúcich príznakov, pričom sa objavujú každý deň a pretrvávajú počas väčšiny dňa, a to aspoň 2 týždne (alebo 1 týždeň, ak ide o dieťa alebo mladistvého):

• anhedónia – výrazný pokles záujmu o akékoľvek činnosti a strata radosti zo svojich záľub, z fyzických pôžitkov i príjemných zážitkov.
• depresívne nálady, najmä ráno,
• únava a nedostatok energie,
• pocity zbytočnosti, neschopnosti a viny,
• poruchy sústredenia, neschopnosť rozhodovať sa,
• nespavosť alebo naopak chorobná spavosť,
• opakujúce sa myšlienky na smrť alebo samovraždu, pocit nepokoja, nervozita, alebo naopak spomalenie – retardácia,
• významný pokles alebo nárast hmotnosti (rozdiel viac ako 5 percent za mesiac).

Okrem psychických problémov môže depresia mať aj fyzické prejavy, ako je bolesť na hrudníku, búšenie srdca, žalúdočná nevoľnosť, závraty, problémy so spánkom, vyčerpanosť, zmeny hmotnosti a chuti do jedla. Depresia tiež môže zhoršiť bolesti chrbta, kĺbov a svalov.
Samozrejme, pacient nemusí mať všetky tieto príznaky naraz. Podľa množstva a závažnosti príznakov sa potom depresia klasifikuje ako ľahká, stredne ťažká a ťažká (hlboká).
Ľahká depresia sa prejavuje aspoň dvoma alebo troma zo spomenutých príznakov. Depresia človeka síce trápi, ale je schopný vykonávať väčšinu každodenných činností. Ľahká depresia je väčšinou zvládnuteľná formou ambulantnej starostlivosti a niekedy užívanie antidepresív nie je nutné. Treba však pamätať na to, že depresia sa musí liečiť, sama sa v krátkom čase nezlepší, ani nezmizne.
Stredne ťažká depresia sa prejavuje štyrmi alebo viacerými z uvedených príznakov a pri pokračovaní v každodennej činnosti má pacient dosť veľké ťažkosti. Stredne ťažká depresia vyžaduje podávanie antidepresív.
Ťažká (hlboká) depresia sa vyznačuje mnohými výraznými duševnými i fyzickými symptómami. Typická je strata sebadôvery a pocity bezcennosti a viny. Časté sú samovražedné myšlienky a činy.
Ťažká (hlboká) depresia s psychotickými príznakmi je typická vznikom halucinácii, bludov. Charakterizuje ju psychomotorická retardácia,(spomalenie myslenia, konania i pohybov tela a znížená mimika), chorobná duševná strnulosť, úplná strata duševnej a telesnej aktivity, čo znemožňuje bežné sociálne aktivity. Život môže ohroziť samovražda, dehydratácia alebo hladovanie. Podávanie antidepresív je nevyhnutné. Väčšinou je potrebná aj hospitalizácia.

Ako sa prejavuje anhedónia?
Ľudia s anhedóniou sami seba opisujú ako citovo plochých, prázdnych, neschopných radosti a pozitívnych emócií. Zdá sa im, že nedokážu správne reagovať na príjemné podnety či niečo cítiť. Anhedónia sa najčastejšie charakterizuje ako „strata schopnosti tešiť sa“. Vyúsťuje do poklesu až straty motivácie uskutočňovať všetky alebo takmer všetky aktivity, ktoré obvykle vyvolajú potešenie, čo sa prejaví ako redukcia záujmov, až úplný nezáujem o čokoľvek v živote. Pri anhedónii chýba emočná reaktivita aj na podnety, ktoré obvykle vyvolávajú radosť.
Niektorí odborníci rozlišujú dva typy anhedónie: anhedóniu telesnú a anhedóniu sociálnu
Telesná anhedónia: neschopnosť prežívať potešenie a uspokojenie v telesnej sfére (jedenie, dotyky, sexuálne aktivity)
Sociálna anhedónia: neschopnosť prežívať potešenie vo vzťahoch a v záľubách.
Anhedónia má neurobiologickú podstatu. Vzniká zrejme pri poruche mozgového systému odmeny, ktorá vedie k obmedzenej schopnosti emocionálne reagovať a podmieňuje stav, pri ktorom je ťažké z čohokoľvek sa potešiť. Stráca sa motivácia vyhľadávať potešujúce zážitky. Človek ich nevyhľadáva ani neprežíva. Porušené sú obe úrovne prežívania radosti – apetitívna aj konzumačná.
Anhedónia je veľkou záťažou pre vzťahy v rodine i v okolí chorého. Častá je izolácia od okolia, znížená potreba vzťahov s okolím. Človek s anhedóniou dokáže viac či menej fungovať, no chýba mu pocit uspokojenia, radosti zo života.

Ako sa depresia diagnostikuje?
Správna diagnostika depresie nie je vždy jednoduchá. Často ju totiž sprevádzajú pocity úzkosti a je dôležité rozlíšiť, či ide o depresiu, úzkosť alebo zmiešaný stav depresie a úzkosti, lebo liečba každého ochorenia je odlišná. Stanovenie diagnózy a následne liečby často komplikuje aj to, že mnohí ľudia nevedia alebo nechcú pripustiť, že majú skutočne zdravotný problém. Neexistujú žiadne zobrazovacie metódy, či biochemické vyšetrenia, ktoré by preukázali diagnózu depresie. Depresiu lekár diagnostikuje dôslednou anamnézou a zhodnotením prejavov, ktoré sa u človeka objavujú.

Ako sa anhedónia rozpoznáva?
Niekedy je pre lekára ťažké odlíšiť anhedóniu ako depresívny príznak od vedľajších účinkov liečby, ktoré na pacienta pôsobia a ktoré môžu ovplyvniť jeho emocionalitu (antipsychotiká, antidepresíva, lieky proti úzkosti, hypnotiká,anestetiká,opiáty). Niektorí pacienti, ktorí sú liečení liekmi SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu), popisujú počas liečby emocionálnu plochosť či otupenie – neschopnosť plakať, smútiť, hnevať sa, prekvapiť sa, vyjadrovať svoje pocity, prežiť potešenie v sexuálnej oblasti a pociťovať sexuálnu túžbu.
Pacienti s depresiou sú väčšinou schopní opísať, čo pri anhedónii subjektívne prežívajú. Opisujú stav nešťastia a utrpenia, úplnú neschopnosť tešiť sa z čohokoľvek v živote, chýbanie pocitu uspokojenia z bežných denných udalostí. Na rozdiel od apatickej nálady nie sú k svojmu stavu ľahostajní. Sťažujú sa na znížený záujem o svoje záľuby alebo neschopnosť cítiť radosť pri činnostiach, ktoré im predtým radosť prinášali. Anhedónia vyúsťuje do straty motivácie uskutočňovať tieto aktivity, chýba emočná odpoveď na pozitívne podnety zo strany okolia, ktoré obvykle vyvolajú potešenie. Anhedónia sa prejaví aj v reči, mimike, v správaní a vo vzťahoch.
Pri posudzovaní symptómov anhedónie treba brať do úvahy aj kultúru, z ktorej človek pochádza. Vplyv na emocionálnu reaktivitu majú aj nelegálne návykové látky. Okrem klinických vyšetrení majú lekári k dispozícii test s názvom Snaithova-Hamiltonova stupnica potešenia, ktorá bola navrhnutá na zmeranie schopnosti prežívať potešenie počas niekoľkých uplynulých dní.

Za kým ísť, keď zbadáte príznaky?
Príznaky depresie by mal bezpečne rozpoznať aj váš všeobecný praktický lekár. Ten vás pravdepodobne pošle k psychiatrovi. Návšteva psychológa zvyčajne nestačí. Psychoterapia by mala byť súčasťou liečby, pri stredne ťažkých a ťažkých depresiách je však nutná farmakologická liečba. Terapia nemusí byť okamžite úspešná, mnohým pacientom nezaberú hneď prvé lieky. Na výsledky liečby a príznaky zlepšenie je treba čakať niekoľko týždňov. Treba byť trpezlivý, spolupracovať s lekárom. Je nutné nič nezatajovať (najmä samovražedné myšlienky a úvahy) a informovať lekára o všetkých zmenách stavu, aby vám mohol účinne pomôcť. Mnohí sa liečbe depresie vyhýbajú, buď preto, lebo sa hanbia ísť ku psychiatrovi, iní pre obavy z užívania liekov. Depresiu však liečiť treba, v závažných štádiách to chorý sám nezvládne a dôsledky môžu byť aj fatálne.

Aká je liečba depresie?
Depresia je jednou z najlepšie liečiteľných psychických porúch. Liečba pomáha absolútnej väčšine pacientov, bez nej však príznaky môžu trvať aj roky a postupne viesť k strate výkonnosti, k izolácii aj k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu – znížením obranyschopnosti organizmu. Platí, že čím skôr človek s liečbou začne, tým skôr depresia odoznie.
Najdôležitejšou súčasťou liečby depresie a predchádzania ďalším depresívnym epizódam je užívanie antidepresív. Pri ľahkých formách môže pomôcť samotná psychoterapia, optimálna je však kombinácia oboch prístupov – liekov i psychoterapie.

Čo sú antidepresíva?
Antidepresiva(AD) sú lieky, ktoré umožňujú lepší prenos vzruchov v niektorých neurotransmiterových systémoch v mozgu tak, že zvyšujú dostupnosť chemických prenášačov na nervových zakončeniach. Ide najmä o serotonínový, noradrenalínový alebo dopamínový prenášačový systém, ktoré počas depresie fungujú nedostatočne. Antidepresíva sú veľmi účinné lieky na depresívne a úzkostné stavy, ale i na mnoho ďalších indikácií (napríklad pri chronickej bolesti, únavovom syndróme a podobne). AD chýbajúce látky mozgu priamo nedodávajú, ale svojím pôsobením môžu urýchliť ich tvorbu či zvýšiť ich prítomnosť tam, kde je to nutné. Aj preto ich efekt nie je okamžitý, ale zvyčajne sa objaví po 3 – 6 týždňoch podávania. Antidepresíva sú nenávykové lieky. Nehrozí teda rozvoj závislosti ani abstinenčné príznaky po ich vysadení ako napríklad pri benzodiazepínoch, ktoré pri samotnej depresii nepomáhajú.

TCA – tricyklické antidepresíva
Patria sem klasické antidepresíva, ako je imipramín, amitriptylín, dosulepin, nortriptylín, clomipramín a ďalšie. Lekári s nimi majú už takmer 50-ročné skúsenosti. Sú to vlastne prvé lieky, ktoré preukázali účinnosť pri liečbe depresie. Ich nevýhodou sú pomerne výrazné vedľajšie účinky.

Antidepresíva 2. generácie
Patria k nim novšie lieky, ako je maprotilín, dibenzepín, mianserín. Antidepresíva 2. generácie majú podobnú účinnosť ako TCA, ale menej nežiadúcich účinkov. Preto sa často využívali pri liečbe starších ľudí s ďalšími zdravotnými problémami.

SSRI – selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu
Táto skupina látok je v liečbe depresie aj úzkostných stavov známa už dvadsať rokov. Patria sem lieky citalopram, escitalopram, fluoxetín, fluvoxamín, paroxetín a sertralín. Medzi vedľajšie účinky patria pocity na zvracanie a žalúdočné ťažkosti, ktoré zvyčajne neskôr vymiznú. Časť pacientov zaznamená zníženie záujmu o sex, slabšiu sexuálnu vzrušivosť, u mužov sa môže oneskoriť ejakulácia. Niektorí pacienti sa sťažujú na pretrvávajúcu „emocionálnu plochosť“- neschopnosť plakať, prekvapiť sa, tešiť sa, či smútiť. Pri liečbe depresívnych stavov s výraznou anhedóniou ich preto odborníci ako antidepresíva prvej voľby neodporúčajú.

SNRI – inhibítory spätného vychytávánia serotonínu a noradrenalínu
Je to novšia skupina liekov. Patria do nej venlafaxín, milnacipran a duloxetín. Venlafaxín sa podáva aj pri veľmi hlbokých depresiách s psychotickými príznakmi.

NDRI – špecifické inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu a dopamínu
Do tejto skupiny liekov patrí bupropion. Je to aktivujúce antidepresívum, ktoré okrem antidepresívneho efektu znižuje tiež túžbu po návykových látkach, preto sa používa aj pri odvykaní od fajčenia.

SARI – antagonisti serotonínu a inhibítory spätného vychytávania serotonínu
Zástupca tejto skupiny, trazodon, má okrem antidepresívneho účinku tiež dobrý hypnotický efekt, preto sa používa aj pri liečbe chronickej nespavosti.

NASSA – noradrenergné a špecifické serotonergné látky
Patrí sem mirtazapin, antidepresívum, ktoré je často účinné vtedy, keď SSRI nasadené predtým, neúčinkovali. Pomáha tiež k zlepšeniu spánku a nevzbudzuje nechuť k sexu. Z nežiadúcich účinkov sa môžu objaviť závraty, hnačka, zvýšená chuť do jedla, sucho v ústach a ospalosť.

Tianeptín
Je to antidepresívum s iným mechanizmom účinku, ide o „antistresovú látku“, ktorá v časti mozgu (hippocampus) súvisiacom s emočnou pamäťou napravuje dôsledky dlhodobého stresu. Tianeptín je podobne účinný ako predchádzajúce skupiny antidepresív a má málo nežiadúcich účinkov (niekedy zvýšenie energie s nepokojom na začiatku užívania).

Agomelatin
Moderné antidepresívum, s výrazným účinkom na obidva hlavné príznaky depresie a minimálnymi nežiadúcimi účinkami. Mechanizmus účinku je iný než u všetkých predchádzajúcich antidepresív. Je to prvý prípravok, ktorý podľa klinicky overených štúdií okrem depresívnych príznakov účinkuje aj na anhedóniu.

Čo je to psychoterapia?
Psychoterapia pomáha hlbšie porozumieť tomu, čo sa s človekom počas choroby deje. Učí, akým spôsobom vnímať príznaky a problémy v živote a následne trénuje schopnosti človeka, ktoré môžu v budúcnosti brániť rozvoju novej epizódy depresie. Psychoterapeutický prístup poskytuje bezpečný priestor, v ktorom sa chorý môže prejaviť a vyjadriť všetko, čo ho trápi. Samotná psychoterapia môže pomôcť len pri ľahších formách ochorenia. V kombinácii s liekmi sa však zvyšuje jej účinnosť.

Aká je liečba anhedónie?
Všetky doteraz známe antidepresíva zaberali na symptómy anhedónie len čiastočne. Agomelatín je nová látka, ktorá má výrazný antidepresívny efekt a minimálne nežiadúce účinky. Mechanizmus účinku je iný než u všetkých predchádzajúcich antidepresív. Pôsobí hlavne na melatonínové receptory.
Jeho mimoriadny prínos je však v tom, že ako prvé antidepresívum okrem depresívnej nálady a iných príznakov depresie významne redukuje anhedóniu. Podľa výsledkov dvoch otvorených štúdií talianskeho vedca Di Giannantonia a jeho kolektívu sa ukázalo, že agomelatín zlepšuje anhedóniu od prvého dňa a počas celej liečby.
Cieľom liečby agomelatínom sa tak stáva aj snaha pomôcť pacientom nájsť uspokojenie, zlepšiť ich život a umožniť im znovu začať vnímať príjemné pocity, ktoré sú pre väčšinu ľudí úplne normálne a bežné.

Ako budete reagovať na liečbu depresie?
„Už sa vám niekedy stalo, že vás prestal zajímať svet? Dianie okolo vás je nudný čiernobiely film a vaše osobné trápenie je také silné, že vás nič iné nezaujíma. Nenachádzate úľavu a len rozum vás núti pokračovať v činnostiach, chodiť do práce, hovoriť s ľuďmi a je vám jedno, čo robíte a čo sa stane. Pripadáte si nezaujímaví, neschopní, na obtiaž…“ Aj takto opísal pacient s depresiou a anhedóniou svoje prežívanie pred liečbou. Prvým a najdôležitejším krokom je navštíviť lekára- či už praktického lekára alebo psychiatra. Nečakajte, že sa váš stav zlepší okamžite, hoci sa vám môže zdať, že vaše utrpenie je neznesiteľné. Kým nasadené antidepresíva zaberú, potrvá to niekoľko týždňov. Dôležité je dodržiavať dávkovanie, brať lieky pravidelne a nezúfať, ak bude nutné medikáciu vymeniť. Všetky možné vedľajšie účinky oznámte svojmu lekárovi, aby vám prípadne vedel upraviť liečbu. Budete mať „horšie“ a „lepšie“ dni, myslite však na to, že depresia je dobre liečiteľná. Hoci spočiatku v žiadne zlepšenie nedúfate, váš stav sa zlepší a už počas liečby sa vrátite späť k svojmu životu a záujmom.

Ako dlho bude trvať liečba?
Liečba depresie prebieha v troch fázach

• akútnej (6-12 týždňov),
• pokračovacej (6 a viac mesiacov po zlepšení choroby),
• udržiavacej (1 rok aj viac).

Liečba depresie je beh na dlhé trate. Vyžaduje úzku spoluprácu medzi pacientom a lekárom, a veľkú trpezlivosť chorého, aj jeho príbuzných a priateľov. Lieky sa musia užívať dlhodobo. Veľa pacientov spraví chybu, že ak sa ich stav zlepší, svojvoľne vysadia antidepresíva. To vedie k okamžitému zhoršeniu stavu.

Čo robiť, keď ste v depresii?

• Ak vy alebo vaše okolie zbadá príznaky depresie, okamžite navštívte lekára, aj keď sa vám zdá, že to nemá význam. Bez liečby sa váš stav môže vážne zhoršiť a čím skôr s ňou začnete, tým skôr vám bude lepšie.
• Nepretvarujte sa, dajte okoliu najavo, čo sa s vami deje. Nemusíte byť s touto chorobou sami. Depresia nie je hanbou ani zlyhaním a blízki, ktorým na vás záleží, vás podporia.
• Ak myslíte na samovraždu, alebo ste sa o ňu pokúsili, musíte to povedať lekárovi. Neznamená to, že zomriete, je to však vážny príznak depresie a dôležitá informácia pre vášho lekára.
• Ak vládzete, rozprávajte sa o tom, čo vás trápi, s priateľmi. Pomáha to znižovať úzkosť z toho, čo sa s vami deje, najmä ak hovoríte s niekým, kto už niečím podobným prešiel.
• Nenúťte sa do činností, ktoré nezvládate a zhoršujú váš stav. Je normálne, že kým sa vám polepší, nebude sa vám chcieť vstať z postele, jesť, česať sa, či pracovať. O pár týždňov vám bude lepšie, tieto príznaky miznú medzi prvými, a upratovanie tiež počká. Dovtedy poproste o pomoc v domácnosti niekoho, kto vám rád pomôže. Rovnako to bude potrebné, ak sa o niekoho musíte starať- o bábätko či o staršieho človeka. Musíte sa zotaviť vy, aby ste mohli opäť riešiť ich potreby.
• Počas depresie nerobte žiadne vážne rozhodnutia. Vaše nazeranie na svet je momentálne ovplyvnené depresiou a po uzdravení sa môžete na veci dívať úplne inak.
• Nepite alkohol a neberte drogy. Chvíľu sa síce budete cítiť lepšie, ale vaša depresia sa prehĺbi.
• Pri prvých náznakoch zlepšenia sa nevrhajte späť do práce a k povinnostiam. Vaša psychika je ešte krehká a nemôžete sa vystavovať naplno stresu. Striedajte prácu s odpočinkom, dobre jedzte a pravidelne spite.
• Nevysadzujete si svojvoľne antidepresíva, hoci vám je „už lepšie“, depresia sa môže v krátkom čase vrátiť.
• Keď sa už cítite aspoň trochu dobre, snažte sa chodiť na prechádzky, cvičiť či stretávať sa s priateľmi. Robte pre seba veci, ktoré vám pomôžu cítiť sa lepšie a znovu získať istotu v kontaktoch s okolím.

Čo robiť, ak poznáte niekoho s depresiou?

• Ak je to blízky človek, snažte sa ho presvedčiť, aby navštívil lekára. Ak ho poznáte len zbežne, informujte jeho rodinu. Ak sa nebude chcieť liečiť a jeho stav je vážny, je možné, že ho bude treba hospitalizovať proti jeho vôli. Nezaujmite postoj, že liečba je jeho vec. Nebuďte ľahostajní. Človek počas depresie v liečbe často nevidí význam a neverí v úspech terapie.
• Buďte v kontakte s jeho lekárom. Postrehy pacientových blízkych mu pomôžu urobiť si komplexnejší obraz o stave chorého.
• Naštudujte si o depresii čo najviac, aby ste vedeli, čo jednotlivé príznaky a stavy počas liečby znamenajú.

Ako pomôcť človeku s depresiou?

• Snažte sa ho odbremeniť od povinností a pomôžte mu s praktickými vecami, na ktoré sám nemá silu.
• Vypočujte si ho vždy, keď bude potrebovať a neposudzujte a nezľahčujte jeho prežívanie.
• Sprevádzajte ho, robte mu spoločnosť, keď bude mať o to záujem.
• Nenúťte ho do činností, ktoré nechce robiť.
• Rešpektujte, že priebeh i zlepšovanie ochorenia môže byť u každého iné a stav sa nezmení zo dňa na deň.

Ako podporiť človeka v depresii?

• Dajte mu najavo, že ochorenie nie je jeho vina ani zlyhanie. Ubezpečte ho, že chápete, čo sa s ním deje.
• Rešpektujte, že nie je taký ako pred ochorením a istý čas potrvá, kým sa jeho stav zlepší.
• Neberte jeho stav osobne. Nehovorte o svojom prežívaní toho, čo sa s ním deje, chorého to počas depresie nezaujíma, nedokáže vás podporiť a zhoršuje to jeho už aj tak silný pocit viny.
• Zbytočne ho nezaťažujete problémami domácnosti či okolia, ktoré v jeho stave aj tak nedokáže riešiť.
• Dajte mu najavo, že je dôležitý a že s ním stále rátate. Chváľte ho za každý pokrok.
• Opakujte, že jeho stav sa vďaka liečbe upraví a každým dňom to bude lepšie.
• Nič mu nevyčítajte.

Čo nehovoriť depresívnemu človeku?
„Pozri sa, ako vyzeráš. Vstaň už konečne z tej postele a urob so sebou niečo.“
„Keď sa tomu budeš poddávať, nikdy sa to nezlepší.“
„Podľa mňa nemáš žiadnu depresiu, si len lenivý .“
„Prečo nejdeš niekam na dovolenku?“
„Veď máš všetko, čo by si ešte chcel?“
„Vieš,ako je mne?“
„Prečo mi to robíš?“
„Keď sa budeš trochu usmievať, hneď ti bude lepšie.“
„Musíš sa vzchopiť.“
„Už zase depkuješ?“
„Čo chceš takýmto správaním dosiahnuť?“
Treba si uvedomiť, že depresia je ochorenie vôle. Chorý vám to nerobí naschvál, jeho stav ho samého trápi a vaše výčitky či pohŕdanie mu veľmi ubližujú. Naopak, vaša podpora mu pomôže vyliečiť sa.

Deň duševného zdravia – šanca dozvedieť sa viac
Liga za duševné zdravie a Slovenská psychiatrická spoločnosť pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia pripravila možnosť prísť v určených termínoch do vybraných psychiatrických ambulancií a dozvedieť sa viac o depresii, jej príznakoch či o pomoci príbuzným a priateľom s touto diagnózou. Počas týchto stretnutí ľudia budú môcť s odborníkmi konzultovať svoj stav, či prísť spolu s členmi rodiny, ktorí potrebujú radu lekára. Okrem odborníkov budú v ambulanciách k dispozícii aj informačné brožúry o príznakoch depresie, možnostiach terapie a potrebnej podpore okolia. Návštevníci ambulancií budú môcť vyplniť aj dotazník o anhedónii a zistiť, aká je aktuálne ich schopnosť prežívať potešenie v rôznych oblastiach života. Zoznam ambulancií lekárov a termíny budú uverejnené na stránke www.dusevnezdravie.sk

Text pod foto: Na tlačovej konferencii zameranej na depresiu vystúpili:

1. Foto  – Tému depresie a anhedónie prezentovali špičkoví odborníci z medicíny
2. Foto – MUDr. Marek Zelman – Riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Hronovce
3. Foto – MUDr. Branislav Moťovský, PhD. –  psychiater, Psychologicka klinika Fakultnej nemocnice Trenčín
4. Foto –  MUDr. Lívia Vavrušová, PhD.– Psychiater, Zdravotné stredisko Záporožská, Bratislava
5. Foto – Mgr. Art Martina Činovská, pacientka
6. Foto –  Ing.  Oľga Valentová – Liga za duševné zdravie

(Zdroj: Erika Zimanová, Accelerate, Pripravila: Valéria Nagyová, Foto: Archív agentúry)