Pohľad špičkového odborníka na Pracovnú zdravotnú službu

Bratislava, Admin – Pracovná zdravotná služba na Slovensku prešla od svojho zrodu v r. 2006 relatívne búrlivým vývojom. Podarilo sa jej napriek tomu naplniť hlavné ciele, ktoré si dali do vienka jej organizátori a podporovatelia, ktorí stáli u nás pri jej zrode? Alebo ide o produkt nepotrebného štátneho dirigizmu, neprirodzene zasahujúceho do slobodne sa tvoriacich ekonomických vzťahov medzi zamestnávateľmi-klientami a jej poskytovateľmi? Kde sú jej úspechy a zlyhania? Aké sú jej ďalšie perspektívy?

Ak sa chceme, čo len trochu pokúsiť hľadať výstižné odpovede na položené otázky a zachovať si pritom potrebný nadhľad, musíme sa najskôr vrátiť k základným argumentom, ktoré umožnili u nás presadenie tejto zásadnej reformy v oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti o osoby vystavené pri práci jej negatívnemu účinku na ich zdravie.
Jedným z prvých argumentov pre zmenu, na začiatku deväťdesiatych rokov, bolo zistenie, že centralisticky orientovaný systém zdravotníckej starostlivosti o zamestnancov, vyčerpal svoje možnosti a po úspechoch dosiahnutých v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch ustrnul a začal zaostávať za úrovňou ekonomicky vyspelejších, predovšetkým škandinávskych štátov. Útlm prác vyžadujúcich ťažkú fyzickú námahu, prácu pri ktorej boli zamestnanci vo vysokom počte vystavení nadmernej expozícii chemickým, fyzikálnym faktorom a neskorší nástup nových technológií, napr. tzv. ľahších prác so zobrazovacími jednotkami (prác dlhodobo, nadmerne a jednostranne nadmerne zaťažujúcich malé svalové systémy, zmyslové orgány, prác pri ktorých sú zamestnanci vystavení neprimerane vysokej neuropsychickej záťaži), ďalej prác s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, ako aj prác pri ktorých ide o súčasné vystavenie sa kombináciám viacerých škodlivých faktorov naraz (napr. hluk, prašnosť, chemické faktory, nočné práce, práce vo výškach, práce pri ktorých sú zamestnanci vystavení potencionálnym alergénom z práce a pracovného prostredia) si vyžadovali podstatne komplexnejšiu reakciu na tieto nové požiadavky z praxe.
Ďalším principiálnym dôvodom, ktorý si žiadal zásadnú zmenu v oblasti organizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti v súvislosti s ochranou zamestnancov pred vznikom poškodenia zdravia z práce, v systémovo nových podmienkach u nás, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a začiatkom tohto storočia, bola nevyhnutná potreba vzniku nezávislých súkromných poskytovateľov pracovných zdravotných služieb, kompetenčne oddelených od štátnych kontrolných orgánov. Zásada nevyhnutného oddelenia kontrolných a sankčných inštitútov (štátne úrady verejného zdravotníctva) od poskytovateľov týchto služieb (pracovné zdravotné služby súkromného sektora v prvej línii), bola jedným z hlavných argumentov pre oprávnenosť ich vzniku. V právne rozvinutej spoločenskej organizácii už nebolo ďalej udržateľné, aby štátny kontrolný orgán kontroloval a hodnotil a prípadne aj sankcionoval svoje vlastné činnosti v oblasti poskytovania pracovno-lekárskych služieb, keď bol zároveň v úlohe ich poskytovateľa.

Z hľadiska odborne pracovno-lekárskeho boli zriadením pracovných zdravotných služieb sledované tieto dlhodobé hlavné ciele:
• Zlepšiť úroveň tak komplexnej ako aj cielenej zdravotnej starostlivosti o človeka pri práci, a to tak v oblasti prvotnej, ako aj druhotnej a terciálnej prevencie poškodenia zdravia z práce predovšetkým pomocou odborne vysokoškolsky primerane, novým náročným úlohám, erudovanými zdravotníckymi pracovníkmi – hygienikmi. Prvotná, primárna starostlivosť znamená včasné zisťovanie, hodnotenie a posudzovanie rizík – faktorov v práci a pracovnom prostredí. Druhotná, sekundárna starostlivosť znamená zisťovanie a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov vykonávať konkrétnu prácu a včasné zisťovanie zdravotných kontraindikácií (zábran) pre jej vykonávanie, avšak aj včasné zisťovanie poškodení zdravia z práce (pomocou lekárskych preventívnych prehliadok). Terciálna zdravotná starostlivosť znamená posudzovať vhodnosť pracovného zaradenia zamestnancov uchádzajúcich sa o prácu, alebo vykonávajúcich práce po prekonaní chorôb, nielen podľa ich aktuálneho zdravotného stavu po liečbe, ale zároveň aj na základe požiadaviek danej konkrétnej ponúkanej, alebo vykonávanej práce, na dosiahnutú úroveň a kvalitu ich zdravotného stavu a jeho prognózu.

• Vytvoriť tím pracovnej zdravotnej služby ako základný predpoklad interdisciplinárnej spolupráce zdravotníkov aj na odstránenie umelej priepasti, ktorá sa v minulosti systémovo vytvorila a prehlbovala v zdravotníckom rezorte, medzi jej tzv. „hygienickou zložkou“ (hygienické inštitúcie verejného zdravotníctva – lekári preventívneho pracovného lekárstva) a „liečebnou zložkou“ (všeobecní lekári, lekári klinického pracovného lekárstva), t. j. umožniť tak rozvoj tímovej spolupráce, ktorá sa už inde v praxi osvedčila, v prvej línii zdravotnej prevencie. Položiť tak u nás základy zmeny na nový moderný odborne kompetentný, interdisciplinárny model súkromných tímov pracovných zdravotných služieb, dosahujúcich požadovanú kvalitu na podklade fungujúceho trhového mechanizmu, so schopnosťou riešiť akékoľvek náročné problémy a výzvy v tejto oblasti teraz i v budúcnosti.
Je pochopiteľné, že bez detských chorôb ihneď po legislatívnej kreácii pracovných zdravotných služieb u nás, na základe harmonizácie a implementácie právnych aktov EÚ do našej legislatívy počas prijímacích procesov Slovenska do EÚ, sa proces ich etablovania do praxe neobišiel bez problémov. Len máloktorý privatizačný proces v zdravotníctve sa stal do takej miery predmetom často populistického, neodborného, politického handrkovania, aké sprevádzalo uzákonenie činnosti pracovných zdravotných služieb a ich uvádzanie do praxe. Našťastie po už typických krátkozrakých politických tancoch zákonodarcov okolo ich kompetencií a legislatívnej podpore, systémom dva kroky vpred – tri kroky vzad, ktoré čiastočne aj pribrzdili ich počiatočný rozvoj a deformovali ich obraz u budúcich klientov, preukázali nakoniec svoju opodstatnenosť aj v našich podmienkach. Trh s pracovnými zdravotnými službami sa u nás potom relatívne rýchlo stabilizoval a poskytuje, vďaka stále kvalitnejšej ponuke, čoraz kvalitnejšie služby.
Primeraná legislatívna podpora pracovných zdravotných služieb nie je samoúčelná alebo neopodstatnená. Vychádza zo základného právneho kódexu, platného vo všetkých civilizovaných, vyspelých štátoch sveta, ktoré sa môžu chváliť dosiahnutým, v humánnej spoločnosti požadovaným civilizačným a právne kodifikovaným stupňom kultúry pri práci: za ochranu zdravia svojich zamestnancov pri práci, ktorú im poskytuje a za ich zdravie v súvislosti s vykonávanou prácou, je prvotne zodpovedný ich zamestnávateľ. Je len na kultúrnej tradícii a vyspelosti každej spoločnosti, koľko a aké legislatívne rámce k tomu v praxi potrebuje. Práca, ako každá činnosť človeka, môže mať, čo sa týka aj zdravia zamestnancov, ktorí ju vykonávajú, svoju pozitívnu aj negatívnu stránku. V takom prípade sa tu zvykne obrazne citovať biblické: „Beda tomu, z koho hriech pochádza!“ (hriech v tomto prípade = škodliviny pri práci, v pracovnom prostredí – potenciálne vyvolávajúce poškodenie zdravia zamestnancov), resp. beda tomu kto prirodzeným morálnym spôsobom nepochopil svoju mieru zodpovednosti, ako aj určujúcu úlohu a povinnosti z toho vyplývajúce, pre zachovanie zdravia svojich zamestnancov. Platí to nielen o vzniku poškodení zdravia z práce (choroby z povolania, pracovné úrazy), ale aj opačne o pozitívnej úlohe zamestnávateľa pri podpore obojstranne výhodnej zdravotnej selekcie, s rastom podielu zamestnancov, ktorí sú potom, práve aj za pomoci tímu pracovnej zdravotnej služby, zdravotne spôsobilejší spĺňať vysoké nároky, ktoré na kvalitu a kvantitu vykonávanej práce kladie každý racionálne a ekonomicky konajúci zamestnávateľ.

V súčasnosti ponúkajú a vykonávajú mnohé pracovné zdravotné služby u nás, už odborne pracovno-lekársky vysokokvalitné služby v oblasti dohľadu nad prácou a pracovným prostredím (hodnotenie zdravotných rizík, posúdenie rizík, manažment rizík, komunikáciu o rizikách, navrhujú kategorizáciu prác, vypracovávajú posudky o riziku a prevádzkové poriadky). V oblasti dohľadu nad zdravím zamestnancov pripravujú na základe aktuálnej znalosti faktorov práce a pracovného prostredia vhodné náplne lekárskych preventívnych prehliadok, realizujú lekárske preventívne prehliadky so zabezpečením vyšších pracovno-lekárskych služieb. Novým, nenahraditeľným prvkom je aj špecializovaná starostlivosť o posudzovanie spôsobilosti vykonávať danú konkrétnu prácu, pri osobitných zdravotných problémoch posudzovaného zamestnanca, za pomoci nielen lekárskeho posúdenia jeho zdravotného stavu, ale aj na základe objektivizácie (posúdenia) tímom odborníkov pracovnej zdravotnej služby. Mimoriadne sú tieto individuálne formy komplexného posudzovania, oceňované zamestnávateľmi, predovšetkým u prevádzkovo cenných vysokošpecializovaných, alebo kľúčových skúsených zamestnancov, pretože pri zistení včasných prejavov poškodenia zdravia u zamestnanca, alebo skupiny zamestnancov, možno tieto odhaliť a včas odstrániť a stabilizovať si tak kľúčových skúsených odborníkov.
Súčasný legislatívny stav, už vyváženejšie určujúci povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečení pracovnej zdravotnej služby, ešte stále nepodporuje, v potrebnom rozsahu, odbornou zdravotníckou verejnosťou opakovane odporúčané a medicínsky odôvodnené požiadavky, pre jej cieľavedomé komplexné vykonávanie. Je však už dostatočnou východiskovou základňou pre ďalší trvale úspešný rozvoj pracovných zdravotných služieb na Slovensku v blízkej budúcnosti. Hlavným cieľom v súčasnosti je ešte stále nedostatočne naplnená základná požiadavka, aby bola zabezpečená tímová komplexná práca základných zložiek pracovnej zdravotnej služby všade tam, kde treba už hodnotiť, posudzovať existujúce faktory práce a pracovného prostredia, ktoré nedosiahli ešte vyššiu úroveň rizikovej práce s možnosťou vzniku chorôb z povolania, kategorizovať tieto práce aj v súlade s tímovým hodnotením zdravotného stavu, takto už exponovaných zamestnancov na základe systematických primeraných lekárskych preventívnych prehliadok. Komplexnosť služieb (minimálne verejný zdravotník, zdravotná sestra a lekár) jedine umožňuje dosiahnuť ďalší pokrok vo vykonávaní efektívneho včasného zdravotného dohľadu nad prácou a pracovným prostredím (včasný hygienický prieskum pracovísk – faktorov práce), v organickom spojení s dohľadom nad zdravím zamestnancov ( lekárske preventívne prehliadky).
Najväčším problémom a príčinou čiastkových zlyhaní pracovných zdravotných služieb, predovšetkým v prvých rokoch ich existencie, bol formalizmus, ako aj nedostatok praktických skúseností, prenášanie neadekvátnych pracovných postupov tak z kontrolných činností v štátnych orgánoch, ako aj z metodických postupov lekárov vykonávajúcich lekárske preventívne prehliadky mimo tímov pracovných zdravotných služieb, do ich novej praxe. Ku kvalitatívnemu vzostupu úrovne našich pracovných zdravotných služieb prispel aj vhodne zavedený prísny kontrolný mechanizmus, v rámci rezortu zdravotníctva, ktorý v praxi znamenal, že k 21. 9. 2015 bolo na základe previerok Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo zoznamu oprávnených poskytovateľov vyradených celkom až 49 pracovných zdravotných služieb. V súčasnosti spĺňa základné odborné kritériá, ktoré zaručujú zamestnávateľom už dostatočný a kvalitný výber – 84 poskytovateľov, ktorí tvoria stále aktualizovaný uvedený zoznam.
Konkurenčný tlak na trhu pracovných zdravotných služieb však už tiež začal prinášať žiadúce ovocie. Zanikli mnohé pracovné zdravotné služby, ktoré stratili zákazníkov preto, že okrem iného uprednostňovali rýchle profity pred udržaním si dobrého mena svojich zákazníkov. Zamestnávatelia si už dnes, s omnoho vyšším prehľadom, skúsenosťami a erudíciou, vyberajú vhodných poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby, ako v nedávnej minulosti. Povzbudivý je záujem zvyšujúceho sa počtu mladých zdravotníckych pracovníkov v pracovných zdravotných službách, s odvahou uplatniť sa v oblasti súkromného zdravotníckeho sektora. Svedčí to o príťažlivosti tejto novej perspektívnej oblasti preventívnej medicíny. Je chvályhodné, že na dopyt po odborníkoch pre pracovné zdravotné služby pružne zareagovali príslušné zdravotnícke vysoké školy a pripravujú do praxe, vo zvýšenej miere vyhľadávaných, špeciálne erudovaných magistrov a bakalárov verejného zdravotníctva. Viacerí prezieraví všeobecní lekári medzitým získali špecializácie zo služieb zdravia pri práci a úspešne vykonávajú, na vyššej odbornej úrovni, dohľad nad zdravím zamestnancov.
S prihliadnutím na prezentované zahraničné skúseností z krajín, kde sú už pracovné zdravotné služby v rozvinutejších štádiách vývoja, je možné očakávať aj u nás ich trvalý pozitívny účinok na sústavné zvyšovanie úrovne tak kontroly faktorov práce a pracovného prostredia, ako aj zdravotného stavu zamestnancov exponovaných škodlivinám pri práci. Investície nasmerované do zabezpečenia tímov pracovných zdravotných služieb sa zamestnávateľom vracajú nielen vo forme ochrany pred poškodením zdravia pri práci ich zamestnancov, ale aj na základe zahraničných prieskumov a publikovaných štúdií, vo forme preukázateľne vyšších a kvalitnejších výkonov ich zdravších zamestnancov. Nenahraditeľnou úlohou pracovných zdravotných služieb je zabezpečovať u nás ochranu zdravia našich zamestnancov, na príslušnými medzinárodnými odbornými organizáciami dôrazne odporúčanej a podporovanej úrovni v oblasti účinnej prevencie poškodení zdravia z práce.
Pracovná zdravotná služba u nás má už rozhodne svoje detské choroby za sebou a presvedčuje svojimi úspechmi o svojej oprávnenosti. Nikto zo serióznych zainteresovaných zodpovedných činiteľov (okrem niektorých našich známych bezohľadných populistických vytĺkačov politického kapitálu a to niekedy aj za cenu zjavnej ignorácie nebezpečne vysokého rizika ohrozenia zdravia našich zamestnancov pri práci teraz i v blízkej budúcnosti) o legitímnosti jej racionálnej, odborne odôvodnenej legislatívnej podpory, zodpovedajúcej súčasnému štádiu ekonomického, civilizačného a morálneho vývoja nielen našej, ale hlavne vyspelej časti medzinárodného spoločenstva – už nepochybuje.

Kam teda kráčaš naša pracovná zdravotná služba?
Aby naša pracovná zdravotná služba mohla plniť stále kvantitatívne a kvalitatívne vyššie požiadavky našich klientov a výzvy súčasnej praxe ochrany zdravia pri práci, reagujúc včas na búrlivý rozvoj prichádzajúcich nových technológií, ako aj poznatkov aplikovanej pracovno-lekárskej vedy, musí si bezpodmienečne udržať dopyt po moderných pracovno-lekárskych službách, ktoré musia ísť rozhodne ďalej až nad rámec v súčasnom štádiu nášho vývoja legislatívne podporovaných výkonov. Pracovná zdravotná služba sa v budúcnosti v žiadnom prípade nezaobíde bez nevyhnutného zvyšovania úrovne kultúry našej spoločnosti v tejto oblasti. Ide o trvalý rast verejnej podpory ochrany zdravia zamestnancov, zo strany širokej verejnosti a to tak, aby napr. zanedbanie prevencie poškodenia zdravia svojich zamestnancov (napr. výskyt poškodenia zdravia z práce) znamenalo aj verejnou mienkou významne prejavené, nielen finančné ale aj morálne odsúdenie príslušného nezodpovedného zamestnávateľa, s následkom citeľnej straty dobrého mena jeho firmy (tak ako to už dávno je v niektorých kultúrne vyspelejších krajinách, napr. vo Fínsku, Švédsku). Na druhej strane je však treba rovnako spoločensky odsúdiť a pomocou legislatívnej podpory pracovných zdravotných služieb aj účinne zamedziť snahy niektorých zamestnancov hazardérsky predávať svoje zdravie za prácu. Obzvlášť je tu predpoklad ďalšieho zvyšovania nebezpečenstva následkov tohto nežiaduceho javu pri nekontrolovanej migrácii pracovných síl v Európe.

Predpokladom trvalého automatického dopytu po pracovných zdravotných službách dnes aj v budúcnosti budú stále viac nielen ekonomicky perspektívne uvažujúci osvietení zamestnávatelia, riadiaci sa heslom: zdraví zamestnanci – zdravý podnik – zdravé zisky, ale aj ich zamestnanci, ktorí si vo väčšej miere uvedomia nenahraditeľnosť ceny svojho zdravia a v spolupráci so zamestnávateľom a pomocou pracovnej zdravotnej služby si ho budú s maximálnym úsilím ochraňovať. Cesta týmto smerom vedie, podľa úspešných príkladov v zahraničí, hlavne cez neúnavné systematické vzdelávanie našej spoločnosti, vrátane jej reprezentácie a zvyšovaním jej povedomia a zodpovednosti v oblasti ochrany zdravia pri práci, ako dôležitej súčasti celkovej kultúrnej úrovne našej spoločnosti.

Na fotografii: Doc. MUDr. Ferdinand Krutý, CSc.
Bližšie info nájdete na www.miomed.sk

(Zdroj: Doc. MUDr. Ferdinand Krutý, CSc, odborný garant Pracovnej zdravotnej služby Miomed, s.r.o., Pripravila: Valéria Nagyová)