Pľúca netreba zbytočne dráždiť, zažívajú teraz ťažké časy  

BRATISLAVA/ADMIN – Pľúca sú primárnym cieľom koronavírusu. Vírus po vdýchnutí napadne pľúcne tkanivá, čo spôsobuje zápaly a problémy s dýchaním, a ak sa infekcia ešte zhorší, môže sa vyvinúť zápal pľúc. Pneumónia je typ zápalu pľúc, ktorý napĺňa vzduchové vaky orgánov tekutinou a môže byť potenciálne život ohrozujúci stav. Väčšina prípadov koronavírusu je mierna a dajú sa liečiť v domácom prostredí.

V závažných prípadoch koronavírusu sa však môže vyvinúť syndróm akútnej respiračnej tiesne. Takýto stav si potom vyžaduje, aby boli pacienti napojení na ventilátor a na kyslík. Ak telo nemá dostatok kyslíka, mohlo by to viesť k zlyhaniu dýchania, čo by zase mohlo viesť k zlyhaniu orgánov a následne k smrti. V niektorých závažnejších prípadoch nového koronavírusu môže dôjsť k určitému zvyškovému poškodeniu pľúc, ale miera zotavenia a výsledky sa líšia od človeka k človeku.

Zostaňte zdraví s CHOCHP

Ak chcete predchádzať ochoreniu na koronavírusu, je dobré sa držať týchto pravidiel:

• Ostaňte  doma
• Vyhýbajte sa chorým ľuďom (alebo buďte v bezpečí doma s chorým )
• Precvičte si sociálny dištanc a noste rúško, ak musíte ísť von
• Majte ruky čisté
• Nedotýkajte sa tváre (vrátane nosa, úst a očí)
• Často čistite a dezinfikujte používané povrchy a predmety
• Sledujte kvalitu vzduchu
• Vyhýbajte sa stresu
• Zostaňte v kontakte so svojimi lekármi – využite telemedicínu
• Dodržujte predpísaný liečebný plán

Okrem ochrany pred vírusom je pre udržanie optimálneho zdravia dôležité užívať predpísané lieky a užívať ich odporúčaným spôsobom. Zle zvládnutá chronická obštrukčná choroba pľúc  môže viesť k vážnym následkom, ak by sa pacient nakazil ešte koronavírusom.

Koronavírus a fajčenie

Fajčenie a výpary cigariet môžu spôsobiť zápal v pľúcach, ako aj zníženie pľúcnych a imunitných funkcií. Dlhodobí fajčiari a používatelia elektronických cigariet sú vystavení vysokému riziku vzniku chronických pľúcnych stavov a závažných infekcií. Toto sú skutočné komplikácie pre každého, kto dostane koronavírus, pretože zvyšujú riziko vzniku závažných chorôb a smrti. Ľudia, ktorí fajčia, majú päťkrát vyššiu pravdepodobnosť chrípky a dvakrát vyššiu mieru zápalu pľúc. Prestať fajčiť je jedným z najlepších spôsobov ochrany pred vírusovými infekciami, a to vrátane koronavírusu.

Pandémia COVID-19 sa naďalej šíri do celého sveta, a hoci väčšina ľudí je bez príznakov, alebo má iba mierne príznaky, u významnej časti sa objaví závažná reakcia. Je veľmi dôležité nájsť rizikové faktory alebo komorbidity spojené so závažným ochorením COVID-19 na ochranu zraniteľných osôb a na umožnenie obozretného prideľovania zdrojov. Z dôvodu veľkého počtu fajčiarov by mierne zvýšenie rizika malo výrazný vplyv na verejné zdravie. Ukázalo sa tiež, že chronická obštrukčná choroba pľúc zvyšuje závažnosť COVID-19 a fajčenie tabaku je jednou z hlavných príčin chronickej obštrukčnej choroby pľúc.

Rakovina, chronické ochorenie obličiek, chronická obštrukčná choroba pľúc, ochorenia srdca, ako je zlyhanie srdca, ochorenie koronárnych artérií alebo kardiomyopatie, imunokompromitovaný stav (oslabený imunitný systém), obezita, tehotenstvo, kosáčikovitá choroba, fajčenie alebo Diabetes mellitus 2. typu sú stavy, ktoré zvyšujú riziká pri ochorení na COVID-19.

CHOCHP – závažné pľúcne ochorenie

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je závažné pľúcne ochorenie, pri ktorom dochádza k obmedzeniu prietoku vzduchu v dýchacích cestách, ktoré je spôsobené ich zúžením, inými slovami obštrukciou.

Toto zúženie je dôsledkom dlhodobého a opakovaného zápalu dýchacích ciest, deštrukcie a zjazvenia pľúcneho tkaniva a rozdutia pľúc tzv. emfyzému. Prvotným znakom ochorenia je progresia, tzn. priechodnosť dýchacích ciest sa postupne zhoršuje, najmä počas výdychu.

Najčastejší dôvodom ochorenia na CHOCHP je fajčenie alebo vdychovanie iných škodlivín, ako sú rôzne plyny, toxické látky, vírusy či znečistené životné prostredie. Ochorenie sa prejavuje problémami s dýchaním a kašľom. Tieto symptómy trápia pacientov hlavne ráno.

Pri CHOCHP nastáva čiastočné alebo úplné upchatie niektorej časti dýchacích ciest hlienovo-hnisovým väzkým hlienom, kvôli čomu vzniká pretrvávajúca dychová nedostatočnosť.

Chronická obštrukčná choroba pľúc je teda pojem, ktorý popisuje poškodenie dýchacích ciest v dôsledku buď chronického zápalu, alebo emfyzému pľúc, alebo oboch súčasne. V súčasnosti už existujú účinné možnosti liečby, ktoré prinášajú úľavu od príznakov a niektoré dokážu ovplyvniť aj samotnú príčinu ochorenia. CHOCHP je liečiteľné, nedá sa však zvrátiť a poškodenie pľúc, ktoré už spôsobilo, sa už nikdy nedá celkom vyliečiť. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti vyhľadali lekára včas a začali sa účinne liečiť čo najskôr.

CHOCHP trpí asi 12 % obyvateľstva na celom svete

Na Slovensku sa na CHOCHP lieči približne 80 000 pacientov. Spomedzi krajov má najvyšší výskyt CHOCHP Prešovský  a Košický kraj, naopak najmenej ľudí sa s touto chorobou lieči v Bratislavskom kraji.

Každý rok si ochorenie CHOCHPvyžiada asi 3 milióny obetí. V jednotlivých krajinách sa pritom výskyt ochorenia môže výrazne líšiť, napríklad sú známe prípady, keď v rámci jedného štátu sú medzi rôznymi skupinami obyvateľstva veľké rozdiely.

Je známe, že najčastejšie bývajú postihnutí ľudia starší ako 60 rokov, ktorí fajčia alebo v minulosti fajčili. Výskyt ochorenia sa medzi pohlaviami postupne vyrovnáva, i keď stále je v zastúpení medzi pacientmi menej žien ako mužov.

Podľa verejných zdrojov je vo vyspelých krajinách asi 30 % fajčiarov, v rozvojových krajinách je to asi 60 %, čo má vplyv na výskyt ochorenia a aj na prípadnú úmrtnosť. Lekári sa domnievajú, že výskyt ochorenia sa ešte zvýši aj v najbližších rokoch.

Rizikové faktory CHOCHP

Fajčenie je jednoznačne najväčší rizikový faktorom a najčastejšou príčinou vzniku CHOCHP. Výstelku dýchacích ciest cigaretový dym poškodzuje a spôsobuje v nich zápal. Čím viac človek fajčí, tým sa úmerne zvyšuje aj riziko ochorenia. Na CHOCHP v priemere ochorie asi každý šiesty fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet a každý štvrtý spomedzi tých, ktorý vyfajčia denne 2 škatuľky cigariet. Ľudia, ktorí nikdy nevyskúšali cigarety, len zriedka ochorejú na CHOCHP, i keď aj pasívne fajčenie je jedným z rizikových faktorov.

Vek ako faktor tiež súvisí s CHOCHP. Ochorenie postihuje najčastejšie ľudí nad 40 rokov a vekom sa jeho výskyt v populácií zvyšuje.  Priemerný vek v čase stanovenia diagnózy je 67 rokov. Viac ako polovica pacientov je však mladších ako 65 rokov.

Medzi nich radíme aj:

• rizikové povolania – napr. ťažba dreva či uhlia, práce v prašnom alebo zadymenom prostredí
• rast a vývoj pľúc počas tehotenstva, pri narodení, v detstve a počas dospievania – ovplyvňujú pľúcne funkcie v dospelosti
• vystavenie škodlivinám – prašné či zadymené ovzdušie, cigaretový dym, vdychované škodliviny z prostredia, organický aj neorganický prach, chemické látky, výfukové plyny, dym z kúrenia či varenia drevom alebo biomasou
• astmu – astmatici majú až 12-krát vyššie riziko, že ich postihne CHOCHP
• genetické faktory – rodinný výskyt ochorenia je zriedkavý. Vrodená genetická porucha spôsobuje menej ako 1 zo 100 prípadov CHOCHP.
• chronickú bronchitídu
• infekcie dýchacích ciest

Kedy a ako vzniká CHOCHP

Podstatou prepuknutia chronickej obštrukčnej choroby pľúc sú zápalové zmeny vyvolané dlhodobým vdychovaním inhalačných škodlivín. Hlavným vinníkom ochorenia je v 80 % prípadov fajčenie, ale pozor aj to pasívne. Medzi ďalšie vyvolávajúce faktory patrí vdychovaný prach a iné nečistoty z ovzdušia.

Reakciou ľudského tela na poškodenie je zápal. Ak poškodenie trvá dlho a intenzívne, zápal sa nikdy nevyhojí bez následkov, ale vzniká jazva s väzivovou prestavbou pôvodného tkaniva. Takéto zmeny sa odohrávajú v prieduškách a pľúcach pri ich dlhodobom poškodzovaní vdychovaním škodlivín či pôsobením alergénov. Škodliviny prítomné vo vzduchu vedú k aktivovaniu obranných buniek, ktoré majú za úlohu pohlcovať a zneškodňovať škodlivé látky či alergény. Tie sústreďujú do miesta poškodenia biele krvinky, ktoré sa hromadia v stene dýchacích ciest a prenikajú tiež do hlienu.

Pri tomto ochorení telo produkuje viac hlienu, zhrubnú steny malých dýchacích ciest a nastáva strata rozťažnosti malých dýchacích ciest. Poškodené tkanivo pľúc stráca elasticitu a kyslík sa cez obštrukciu, teda prekážku čo môže byť napríklad hustý hlien, nedokáže dostať do alveol, v ktorých prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého.

V priebehu času, keď sa zdravotný stav človeka postupne zhoršuje, začne pociťovať ťažkosti.  Najprv je to kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri väčšej fyzickej námahe. Vdychovaný vzduch sa nevyprázdňuje dostatočne a hromadí sa v okrajových častiach pľúc. V praxi lekári tento stav označujú cudzím výrazom tzv. air trapping.

Ako asi vyzerá typický pacient s CHOCHP

Je starší ako 35 rokov, fajčí dlhšie ako 5 rokov, žije v prítomnosti fajčiarov a stáva sa tým pádom pasívnym fajčiarom,  pri fyzických aktivitách má ťažkosti s dýchaním, trápi ho neutíchajúci kašeľ, ktorý sprevádza vykašliavanie hlienov a často trpí zápalmi dýchacích ciest. Príznaky ochorenia sa vyvíjajú postupne v priebehu času a zhoršujú sa. Typické sú tzv. exacerbácie, čo znamená náhle príhody akútneho zhoršenia príznakov, ktoré možu skončiť hospitalizáciu.

CHOCHP sa dá predchádzať

Toto ochorenie nie je zvrátiteľné ochorenie a poškodené pľúca už nikdy nebudú v pôvodnej kondícií. Dá sa však predchádzať tomu, aby vôbec v ľudkom tele nevzniklo.

Možnosti prevencie súvisia s ovplyvnením rizikových faktorov, ktoré rozvoj ochorenia spôsobujú. Ľudia by sa mali vyhýbať prašnému a zadymenému prostrediu. A druhým vážnym odporúčaním je, že by mali skoncovať s fajčením. Je to totižto to najdôležitejšie, čo musí človek pri prevencii CHOCHP urobiť. Ideálne je zahodiť cigarety skôr, ako stihnú pľúca poškodiť. No aj keď človek prestane fajčiť až vo včasnejších štádiách už vzniknutej CHOCHP, môže to významne ovplyvniť postup ochorenia a jeho prognózu do najbližších rokov. O najvhodnejšom a najúčinnejšom spôsobe odvykania sa môže každý poradiť v poradniach na odvykanie od fajčenia, ktoré pôsobia na celom Slovensku, alebo so svojím lekárom.

Ako spoznať CHOCHP podľa príznakov?

Typickým prvým príznakom ochorenia je kašeľ. Väčšinou ide o produktívny kašeľ s vykašliavaním hlienov. Na začiatku ochorenia sa objavuje, potom opäť vymizne, no ako ochorenie postupuje, kašeľ je stále trvalejší, označujeme ho aj ako chronický. Väčšina pacientov ho vníma ako bežný tzv. „fajčiarsky kašeľ“ a až závažnejšie príznaky potom pripútajú pozornosť.

Dýchavičnosť a chrapot sú najčastejšími dôvodmi, prečo ľudia vyhľadajú lekára a sú aj hlavnou príčinou invalidity a vzniku úzkosti. Pacient má totižto pocit, že nemôže úplne vydýchnuť. Ako dôsledok opakovaného zápalu a/alebo rozdutia pľúc vzniká zúženie, ktoré sa prejavuje poruchou priechodnosti dýchacích ciest a obmedzením prúdenia vzduchu v dýchacích cestách. Zo začiatku sa problémy s dýchaním objavujú len po fyzickej aktivite či  námahe, napríklad pri chôdzi do schodov. Postupne sa však zhoršujú a môžu spôsobiť vážne ťažkosti, najmä ak človek ďalej fajčí.

Hlieny sú charakteristický symptóm,  poškodené dýchacie cesty produkujú omnoho viac hlienov ako tie zdravé a pri CHOCHP kašeľ obyčajne sprevádza vykašliavanie veľkého množstva hlienov v priebehu celého dňa.

Infekcie hrudníka tie vírusové alebo bakteriálne sú u pacientov s CHOCHP častejšie a sprevádza ich ťažší priebeh. Problémy s dýchaním a kašeľ sa môžu pri prebiehajúcej infekcii ešte skomplikovať a aj množstvo vykašľaných hlienov je vyššie, ako tomu býva zvyčajne. Hlieny majú pri infekcii žltú alebo zelenú farbu a jej najvyššie riziko hrozí v zimných mesiacoch.

Cyanóza, typická pre pacientov s CHOCHP, je viditeľná ako modrofialové zafarbenie kože a slizníc, ale tiež pier, jazyka, líc či spojoviek. Koža, najmä na končatinách, je teplá.

Mimopľúcne prejavy CHOCHP, boli popísané ako poruchy funkcie srdcovocievneho systému, endokrinného systému, svalového a kostrového aparátu. Pri ťažkej forme ochorenia výrazne trpí výživa a dochádza k veľkému poklesu telesnej hmotnosti, najmä na úkor kostrového svalstva.

Iné prejavy sa vyskytujú v podobe únavy či  opuchov členkov.

Pri príznakoch CHOCHP je treba poznamenať, že bolesť na hrudníku alebo vykašliavanie krvi nie sú príznaky typické pre toto ochorenie.

CHOCHP má dva typy

Podľa mechanizmu, ako choroba poškodzuje pľúca, ju rozdeľujeme na 2 typy. U väčšiny pacientov sa však kombinujú, i keď je pravda, prevládať charakteristické znaky jedného typu.

Emfyzém pľúc (emfyzematický typ) alebo inak „rozdutie“ pľúc. Znamená pretrvávajúce zväčšenie vzdušných priestorov, ktoré súvisí s poškodením stien priedušničiek (bronchiolov). V počiatočných štádiách sa nemusí prejavovať, neskôr pacienti zaznamenávajú čoraz závažnejšiu dýchavičnosť, závažná strata hmotnosti a vidno aj súdkovitý tvar hrudníka.

Bronchitída (bronchitická forma) sa prejavuje najmä zápalom dýchacích ciest a zmenami na ich tkanive s nadprodukciou hlienu. Jeho chronická nadprodukcia urýchľuje zhoršovanie pľúcnych funkcií a zvyšuje riziko infekcií. S tým súvisia i následné hospitalizácie. Zmena tkaniva postihuje výstelku dýchacích ciest, dochádza aj k zmenám svalstva dýchacích ciest a najmä k zjazveniu tkaniva priedušiek. Zmeny vedú k zúženiu priesvitu dýchacích ciest, zvýšenému odporu v nich a zníženej elasticite dýchacích ciest, ako aj podporných elastických štruktúr, ktoré pomáhajú udržať otvorené dýchacie cesty.

Prejavy bronchitídy poznáme ako pretrvávajúci kašeľ. Takto ho označujeme, ak trvá viac ako 3 mesiace 2 po sebe idúce roky a je spojený s vykašliavaním hlienu. K bronchitíde sa pridružujú  časté infekcie, v pokročilých štádiách výrazná dýchavičnosť, pískanie na hrudníku, opuchy a modré zafarbenie pier, nechtov či pokožky.

Exacerbácie

CHOCHP môže niekedy prebiehať bezpríznakovo, no inokedy sa môže prejaviť ich náhlym prepuknutím, vtedy hovoríme o tzv. exacerbáciách ochorenia. Počet exacerbácií stúpa so štádiom ochorenia, no u niektorých pacientov je možné ich vznik a priebeh ovplyvniť liečbou.

Niekedy môže náhle prepuknutie príznakov spôsobiť nezvratný pokles pľúcnych funkcií. Príčinou exacerbácií môžu byť infekcie dýchacích ciest, ale aj znečistené ovzdušie, fajčenie a nesprávna životospráva.

Exacerbácia je stav charakterizovaný zmenou dýchavice, kašľa a tvorby hlienov oproti východiskovej hodnote, ktorá je výraznejšia, ako bežné každodenné rozdiely. Má akútny začiatok a mnohokrát vyžaduje zmenu pravidelnej liečby a záchrannú liečbu.

Exacerbácia nesie so sebou celkové zhoršenie zdravotného stavu a zhoršuje prognózu pacienta. Viac ako 70 percent pacientov hospitalizovaných z dôvodu exacerbácií skončí opätovne v nemocnici približne do jedného roka. S týmto stavom je spojená aj vysoká úmrtnosť, pretože pri ňom zomiera viac ako 10 percent hospitalizovaných pacientov. Do jedného  roka od hospitalizácie z dôvodu exacerbácií CHOCHP dokonca zomrie takmer polovica pacientov.

Súvisiace ochorenia

CHOCHP sa často diagnostikuje súčasne s ďalšími ochoreniami, čo súvisí aj s vyšším vekom  pacientov. Najčastejšie sa u pacientov s CHOCHP vyskytujú aj srdcovocievne ochorenia, vysoký krvný tlak, osteoporóza, poruchy pohybového aparátu, depresia, obezita alebo naopak pokles hmotnosti bez zjavnej príčiny a cukrovka.

 Ako lekár zistí CHOCHP

Lekár sa v ambulancii zameriava najmä prítomnosť chronických príznakov, ako sú kašeľ, dýchavičnosť, piskoty pri dýchaní a anamnézu fajčenia. Za rizikové sa považuje fajčenie  viac ako 10 balíčko-rokov (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia  : 20 ) a tzv. smoking index viac ako 200 (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia).

 Spirometria je najpoužívanejším vyšetrením pri diagnostike CHOCHP, na základe vzduchu vydychovaného do prístroja hodnotí kapacitu pľúc. Spirometria udáva viacero parametrov a pri CHOCHP sú dôležité dva. A to množstvo vzduchu vydýchnutého za 1 sekundu  – označuje sa ako FEV1, kedy hovoríme aj o tzv. úsilnom sekundovom výdychu. Pri CHOCHP je hodnota menšia ako 80 % normy. Na druhej strane sa lekári zameriavajú aj na celkové množstvo vzduchu vydýchnuté pri jednom výdychu, čo sa označuje FVC a ide o tzv. úsilnú vitálnu kapacitu. Pri diagnostike CHOCHP sa počíta pomer medzi FEV1 a FVC a pokiaľ je hodnota nízka, dýchacie cesty sú zúžené. V odbornej terminológií pri CHOCHP je FEV1/FVC menej ako 70 %. Hodnota FEV1 potom napovedá, o aký závažný stupeň ochorenia ide. Kapacitu pľúc ovplyvňuje vek, pohlavie a výška, preto sa výsledky porovnávajú s priemernými hodnotami ľudí v rovnakej populačnej skupine.

Zobrazovacie metódy ako RTG pľúc pomáha odhaliť príznaky CHOCHP a vylúčiť iné pľúcne ochorenia, napríklad  rakovinu. CT vyšetrenie pľúc sa zase vykonáva v nejednoznačných  prípadoch pri potvrdení diagnostiky.

Iné vyšetrenia ako krvné testy pomáhajú odhaliť anémiu, nízku hladinu kyslíka alebo iné ťažkosti, ktoré by mohli byť príčinou problémov s dýchaním. Vyšetrenie CRP zase určuje tzv. C reaktívny proteín, ktorý je znakom zápalu v organizme. Pri podozrení na CHOCHP by sa mal vyšetriť u každého pacienta. Ľudia s podozrením na CHOCHP absolvujú aj vyšetrenie s pulzným oximetrom, medicínskym prístrojom, ktorý sa pripne na prst, meria pulz a nasýtenie krvi kyslíkom. Nižšie hodnoty ako normálne sa často vyskytujú u ľudí s CHOCHP.

Vyšetrenie spúta znamená, že pacientom sa vyšetria  vykašľané hlieny pod mikroskopom.

Liečba CHOHP

Cieľom liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc je zmiernenie príznakov ochorenia, zlepšenie tolerancie námahy a celkového stavu a kvality života pacienta, zavedenie systému prevencie a liečby komplikácií ochorenia (následných exacerbácií), ovplyvnenie postupu ochorenia a zníženie úmrtnosti.

Správna liečba CHOCHP dokáže pacientovi priniesť mnoho rokov kvalitného života, ochorenie však nevylieči a škody, ktoré už v dýchacích cestách vznikli, sa nedajú napraviť. Preto čím skôr sa s liečbou začne, tým sú vyhliadky pre pacientov lepšie.

Na liečbu CHOCHP sa používa viacero typov liekov. Obyčajne trvá 1-3 mesiace, kým je možné zhodnotiť, či je liečba účinná a pacientovi sedí na mieru. Pokiaľ pacientovi neprináša viditeľné zlepšenie, lekár môže liečbu upraviť alebo pridať ďalší typ lieku. Pri správnej a dostatočnej liečbe by mal pacient cítiť úľavu od príznakov ochorenia a mal by sa znížiť aj počet náhlych zhoršení (exacerbácií). Pacient by mal pocítiť zmiernenie kašľa a dýchavičnosti a mal by sa celkovo cítiť lepšie.

(Zdroj: Erika Zimanova, Accelerate; Pripravila: red.)