Pijeme skutočne na zdravie?

Admin, 21.01.2013 - Konzumácia alkoholu je pevnou súčasťou kultúry Slovákov. Vravíme, že pijeme „na zdravie“ alebo „pretože nám chutí“. Konzumácia alkoholu však nie je len bežná súčasť našich životov, ale predstavuje aj významné zdravotné riziko. Aj mierne pitie

predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre náš organizmus a riziko pre rozvoj závislosti na alkohole. Ľudia si vo všeobecnosti nemyslia, že závislosti, ako napríklad alkoholizmus, sú duševné ochorenia a ako k ochoreniam k nim treba pristupovať. Aj preto sa Liga dlhodobo usiluje o zvýšenie informovanosti o duševných poruchách, medzi ktoré sa radí aj závislosť od alkoholu.

Rizikové pitie je konzumácia alkoholu v takých množstvách alebo takým spôsobom, ktoré predstavuje v porovnaní s abstinenciou významné riziko zdravotných, sociálnych alebo ekonomických škôd. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je to pravidelná konzumácia viac ako 20 g (25 ml) čistého alkoholu denne u žien a 40 g (50 ml) u mužov.

Slováci sa v rámci konzumácie alkoholu správajú rizikovo. Približne každý piaty muž a každá desiata žena konzumuje viac ako 60 g alkoholu denne, čo ich radí do kategórií s vysokým a veľmi vysokým rizikom akútnych aj chronických zdravotných problémov spôsobených konzumáciou alkoholu.

Rizikové správanie v súvislosti s konzumáciou potvrdili aj výsledky aktuálneho reprezentatívneho prieskumu realizovaného na Slovensku. Ak by respondenti prieskumu pili pravidelne tak, ako pri poslednej uvádzanej príležitosti, viac ako polovica z nich sa vystavuje zvýšenému riziku, ktoré vyplýva z konzumácie alkoholu a 42 % mužov (každý druhý až tretí muž) a 19 % žien (každá piata žena) by boli dokonca konzumenti s vysokým rizikom. „Nelichotivá je aj skutočnosť, že nedokážeme objektívne posúdiť svoju konzumáciu alkoholu. Klameme sami seba, že väčšinou sú to tí druhí, ktorí pijú viac ako my. Nájdu sa aj takí, ktorí považujú pár pohárikov alkoholu za zdraviu prospešných, a to aj napriek množstvu známych poznatkov o škodlivosti alkoholu. Táto naša nevedomosť môže viesť k prehlbovaniu nášho rizikového správania,“ dodáva doc. Mgr. Anton Heretik, PhD. z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Alkohol sa podieľa na vzniku približne 200 rôznych porúch zdravia. Riziko ich vzniku vzrastá úmerne s množstvom vypitého alkoholu za deň. Pre niektoré z nich je však pitie alkoholu rizikové v akýchkoľvek množstvách. Na druhej strane existuje aj niekoľko ochorení, pre ktoré je pitie alkoholu v malých množstvách protektívnym faktorom. Vyskytujú sa však len veľmi ojedinele.

Alkohol je zodpovedný za každé siedme úmrtie u mužov a každé trináste úmrtie u žien v produktívnom veku. Ak zohľadníme pozitívne aj negatívne účinky alkoholu, tak na jeden alkoholom „zachránený“ ľudský život pripadá približne desať alkoholom podmienených úmrtí.

„Známe riziká vyplývajúce z nadmerného pitia alkoholu sú nebezpečné o to viac, že alkohol je návyková látka. Súčasné výskumy na celom svete poukazujú na to, že nejestvuje hranica bezpečného pitia alkoholu, t.j. univerzálna hranica, pri ktorej je pitie alkoholu bez akéhokoľvek rizika ním spôsobených škôd,“ hovorí psychiater MUDr. Michal Turček, PhD. z Psychiatrickej kliniky LFUK a UNB.

Pre spoločnosť majú škody spôsobené alkoholom aj vyčísliteľný ekonomický rozmer. Štáty Európskej únie vynakladajú na odstraňovanie týchto škôd priemerne okolo 1,3 % HDP. V roku 2010 predstavoval odhad finančnej záťaže alkoholu v celej EÚ až 156 miliárd eur, čo je priemerne 310 eur na každého obyvateľa EÚ.

Alkohol je návyková látka a jeho rizikové pitie tvorí významný medzník pri rozvoji závislosti. Závislý človek konzumuje nadmerné množstvá alkoholu a nedokáže bez pomoci s pitím prestať. V dôsledku toho sú škody spôsobené alkoholom u závislých jedincov významne väčšie ako u ľudí, ktorí majú nad svojím pitím kontrolu
a konzumujú alkohol umiernene.

Medzi varovné príznaky objavujúce sa pri rizikovom pití, t.j. pri dennom konzume viac ako 40 g absolútneho alkoholu u mužov a 20 g u žien, patria:
•    výskyt tzv. prepitých dní, t.j. dní, kedy denný príjem alkoholu prekročí 60 g u mužov a 40 g u žien
•    pitie alkoholu osamote
•    pitie alkoholu už v ranných a dopoludňajších hodinách
•    prechod na konzum destilátov z predchádzajúceho pitia iných druhov alkoholu
•    zistená porucha funkcie pečene
•    neurologické ťažkosti (porucha stability, tras)
•    tráviace ťažkosti (nevoľnosť, hnačka)
•    celkové telesné príznaky (nezdravé sfarbenie kože, telesná slabosť, zvýšená unaviteľnosť)
•    znížený pracovný výkon alebo absencia v práci v dôsledku konzumácie alkoholu
•    psychické ťažkosti (nervozita bez zjavnej príčiny, výkyvy nálady, konfliktné správanie)

(zz)

Na fotografii (zľava): Ing. Olga Valentová (kontakty s verejnosťou Liga za duševné zdravie SR), Doc. Mgr. Anton Heretik, PhD., psychológ (Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave) a MUDr. Michal Turček, PhD., psychiater (Psychiatrická klinika LFUK a UNB)