Nová doba florbalová

Admin, 27.08.2012 - Za posledný rok vzniklo mnoho florbalových krúžkov alebo klubov. Jedným z nich je FBC LEV NARNIA z Bratislavskej Petržalky, kde trénuje Roman Kičko, ktorého sme požiadali o rozhovor.

S akými chlapcami v klube pracuješ?
Trénujú tu 8 až 12 roční chlapci. Väčšinou priamo zo školy, ale aj zo ZŠ na Grosslingovej a Hlbokej. Od začiatku školského roka sa učili prihrávať z hokejky na hokejku, hrať a dávať góly. Majú už za sebou zopár priateľských zápasov i turnaj, dokonca prvú cennú striebornú medailu z Turnaja 4. v Stupave.

Prečo je florbal pre týchto chalanov dobrým športom?
Florbal – ako každý iný šport – považujem za vhodný komunikačný prostriedok medzi tínedžermi a dospelými. Teda okrem športu ako fyzickej aktivity, ktorú deti potrebujú, pomáha pri formovaní ich osobnosti.

Chlapci majú v tomto veku sklon k psychickej šikane. Piatak povie s opovrhnutím do tváre štvrtákovi: „To s ním mám hrať?“
Áno, je to presne tak. Aj mne sa to stávalo, keď som bol v ich veku. Musia pochopiť, že ak toto hovoria slabším, nepomáha to nikomu. Niečo z toho som zažil počas mojho detstva a dospievania v hokeji. Moje skúsenosti sa snažím využiť v komunikácii a v pozitívnom zdielaní sa s deťmi.

Spomenul si svou hokejovú minulosť. Aká bola?
Hral som 10 rokov ľadový hokej. Toto obdobie života už dnes hodnotím s určitým odstupom. Nemôžem však nepovedať, že to bolo pre mňa zvláštne, psychicky turbulentné obdobie. Bolo to kombináciou toho, aký sme boli kolektív a ako nás tréneri a učitelia videli. Boli sme výkonnostne dobrý tím, ale úplne nám to neklapalo s trénerom. A išlo to tak až do dorastu. Vtedy bol však aj na trénerov pravdepodobne vyvíjaný rôzny tlak na dosahovanie výsledkov. Asi im nebolo čo závidieť. Mal som potom veľmi dlhé obdobie, kedy som na hokej a šport vôbec zanevrel.

Keby to ale zostalo v tomto bode, asi dnes netrénuješ deti…
Po čase som sa dostal do iného prostredia a nadobudol som pocit, že by som mal sám skúsiť trénovanie. Aby som sa nehral ani na urazeného a ani na kritizujúceho chytráka. A tak som 4 rokmi dokonca začal trénovať ako pomocný tréner ľadový hokej. Ale v praxi by to bohužiaľ znamenalo byť 15 až 20 víkendov v roku mimo domu a mimo mojej rodiny s tromi detmi, čo nebolo možné.

Ako si sa dostal z ľadu k florbalu?
Medzičasom začal chodiť môj syn s ďalšími spolužiakmi na florbal. To ma vyprovokovalo k tomu, že to skúsim s florbalom.  Bola to pre mňa výzva. Mám v Narnii 2 deti, a tie majú spolužiakov, kamarátov. Odvahu som definitívne našiel po stretnutí s kazateľom z Prahy, ktorý má prísť pracovať na našu školu od budúceho septembra. Má 30 rokov, je florbalista, hral za najlepšie florbalové družstvo v Prahe. Aj keď bude mať na škole prioritne iné povinnosti, bude nášmu klubu profesionálnou oporou. Povzbudil ma založiť klub, zaregistrovať ho na zväze. Bol som sa tiež pozrieť na jeho tréningu v Prahe. Okrem športu komunikuje s deťmi aj niečo navyše. Keď som tam bol v januári, rozprával im v prestávke počas tréningu o Vianociach. Ako napiekli s manželkou medovníky a boli ich rozdávať bezdomovcom. Tento rozmer snáď budeme schopní spolu s ním zachytiť aj u nás. Ponúknuť deťom okrem športu aj niečo viac.

Čo treba po materiálnej stránke k tomu, aby sa florbal dal s deťmi robiť?
Nie veľa. Telocvičňa, hokejky, dresy, loptičky. Za možnosť rozvíjať florbalové aktivity musíme poďakovať Nadácii VÚB, ktorá chlapcov podporila aj finančne. Vďaka nej sme mohli kúpiť do telocvične naozajstné florbalové mantinely.

Aké sú plány Levov z Narnie na budúci školský rok?
Budúcu sezónu by sme chceli hrať so staršou vekovou kategóriou  regionálnu florbalovú ligu a s mladšou Detskú bratislavskú florbalovú ligu (Dbfl). V Dbfl môžu hrať s chlapcami aj dievčatá, čo nám ponúka možnosť zostaviť zmiešané družstvo. Aj tento rozmer je vítaný.

(dk)