Každé 3 sekundy pribudne na svete človek s demenciou

Bratislava, Admin – Vždy začiatkom marca sa pozornosť celého sveta upriamuje na problémy súvisiace s ľudským mozgom. V rámci celosvetovej iniciatívy Týždeň mozgu sa od 14. do 20. marca aj na Slovensku začína preventívna a edukačná kampaň s názvom SPOLU PROTI DEMENCII. Cieľom je informovanie o Alzheimerovej chorobe a odstraňovanie predsudkov o tomto ochorení.

Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá je príčinou 50 až 60 % prípadov demencie. V roku 2015 malo demenciu až 46,8 miliónov ľudí na celom svete. Podľa odhadu WHO sa ich počet každých dvadsať rokov zdvojnásobí – v roku 2050 sa odhaduje nárast počtu pacientov až na 131,5 miliónov. Jedným z dôvodov je aj zvyšujúci sa vek populácie. Na Slovensku neexistujú presné štatistiky o výskyte ochorenia, ale odhaduje sa, že chorobou trpí takmer 60 000 pacientov, o ktorých sa stará približne 150 000 opatrovateľov. Predpokladá sa, že v roku 2040 vzrastie počet pacientov až trojnásobne na 180 000.

Prečo u niekoho vznikne ochorenie a u iného nie, stále nie je známe. Jeho výskyt však narastá s vekom. Demencia sa vyskytuje u každého 20. človeka nad 65 rokov. Po 80. roku života je to každý piaty človek. Toto ochorenie sa výnimočne môže začať už okolo tridsiatky.

Ľudia s Alzheimerovou chorobou a ich opatrovatelia sa stretávajú a bojujú s rôznymi predsudkami a mýtami. Mýty v spoločnosti spôsobujú, že pacienti s demenciou sa k lekárovi dostanú oveľa neskôr ako by bolo potrebné, pretože spoločnosť vníma zabúdanie ako normálnu a prirodzenú súčasť starnutia. Práve preto vznikol projekt odborníkov z Centra MEMORY – Spolu proti demencii, ktorý sa realizuje s finančnou podporou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

„Cieľom projektu je komplexne informovať verejnosť o Alzheimerovej chorobe ako o najčastejšej forme demencie, o jej varovných príznakoch a štádiách, o potrebách pacientov a rodinných opatrovateľov, o spôsobe zvládania prejavov ochorenia v rodine či v zariadení, a v neposlednom rade o prevencii a možnostiach včasnej diagnostiky,“ približuje ciele nového projektu riaditeľka Centra MEMORY PaedDr. Mária Čunderlíková (na obr. 1, 2, 3 zľava, 4 zľava) a dodáva: „Chceme sa zamerať na odbúravanie predsudkov voči ľuďom s Alzheimerovou chorobou, naučiť rodinných príslušníkov a opatrovateľov, aké sú špecifiká správania pacientov a aké majú potreby. Našim cieľom je odstrániť mylné predstavy o demencii. Dôraz kladieme aj na preventívne opatrenia, ktoré postup ochorenia spomalia.“

Starostlivosť o pacienta s Alzheimerovou chorobou si vyžaduje mnoho síl a opatrovatelia často potrebujú nielen správne nasmerovať, ale aj povzbudiť. S tým opatrovateľom ako aj pacientom pomáha Centrum MEMORY. „Potvrdilo sa nám, že opatrovanie človeka s demenciou je nielen fyzicky, ale aj psychicky veľmi náročné a vyžaduje si komplexnú spoluprácu rodiny s odborníkmi, ktorí majú dlhoročnú prax. Starostlivosť o pacienta je emočne veľmi náročná, pretože v mnohých prípadoch ide o vlastných rodičov či blízkych členov rodiny. Opatrovatelia majú záujem využiť špecializované pracoviská, ako je napríklad Centrum MEMORY, ktoré im dokážu poskytnúť informácie uľahčujúce každodennú starostlivosť a, v prípade potreby, pomôcť s niekoľkohodinovou dennou starostlivosťou, pretože pacienti nemôžu zostať sami,“ vysvetľuje riaditeľka Centra MEMORY PaedDr. Mária Čunderlíková.

Ďalšou z  aktivít projektu Spolu proti demencii sú Dni otvorenej mysle, ktoré budú prebiehať od 14. do 16. marca 2016 v priestoroch Centra MEMORY v Bratislave. Počas troch dní pacienti s Alzheimerovou chorobou, ich rodinní príslušníci, opatrovatelia ale aj široká verejnosť budú mať príležitosť zúčastniť sa na prednáškach, aktivitách centra a zážitkových terapiách. Ľudia, ktorí majú problémy s pamäťou, inými poznávacími funkciami a ľudia s Alzheimerovou chorobou sa dozvedia viac o svojej chorobe a o možnostiach terapie a starostlivosti. Získajú potrebné informácie o tom, aká forma pomoci existuje na Slovensku, môžu sa poradiť o priebehu Alzheimerovej choroby a ich blízki sa môžu naučiť základné spôsoby komunikácie s chorým. V prípade záujmu sa budú mať možnosť objednať na individuálne bezplatné testovanie pamäti.

Súčasťou kampane je aj spustenie webovej stránky www.spoluprotidemencii.sk. „Nová stránka je základnou informačnou platformou o demencii, ktorá na Slovensku doteraz chýbala. Užívateľ sa dozvie čo je to demencia, ktoré choroby zahŕňa, ako sa tieto ochorenia prejavujú a ako prebieha liečba. Stránka bude informovať aj o tom, ako sa dá znížiť riziko demencie už počas aktívneho života. Chceme u užívateľov zachytiť problémy s pamäťou ešte pred tým, ako sa prejaví vážna porucha,“ hovorí Darina Grniaková, projektová manažérka Centra MEMORY ( na obr. č. 1, 2, 3, 4 – sprava). „Cieľom stránky je informovať a destigmatizovať. To znamená začleniť ľudí s demenciou do našich životov, poskytnúť im pomoc, nehanbiť sa za demenciu a prijať ju nielen samotným pacientom, ale predovšetkým okolím. Naša skúsenosť hovorí, že ľudia s demenciou chcú a vedia žiť naplno, ak im my vytvoríme vhodné podmienky. Stránka je koncipovaná tak, že ju budú vedieť ovládať aj pacienti v prvých štádiách demencie,“ dodáva Darina Grniaková.

Súčasťou projektu je aj vydanie špecializovanej publikácie. „Pre všetkých záujemcov sme pripravili odbornú príručku Ako si poradiť s demenciou, kde taktiež nájdu všetky potrebné informácie. Veríme, že aj vďaka projektu Spolu proti demencii sa nám spoločnými silami podarí rozprúdiť diskusiu o tomto ochorení a zbaviť ho predsudkov, “ uzatvára PaedDr. Mária Čunderlíková z Centra MEMORY.

Čo by ste mali vedieť o Alzheimerovej chorobe?

Alzheimerova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje poruchou kognitívnych funkcií s postupným úpadkom pamäti, myslenia, reči, schopnosti učiť sa a úsudku. Kognitívne funkcie sú myšlienkové procesy, ktoré nám umožňujú spoznávať, pamätať si, učiť sa, prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam prostredia. Sú to vnímanie, pamäť, koncentrácia, rýchlosť myslenia, porozumenie informáciám ale aj schopnosť riešiť problémy, plánovanie a úsudok. Alzheimerova choroba je najčastejšiou príčinou demencie. Prvýkrát ju identifikoval v roku 1907 nemecký lekár Alojz Alzheimer, po ktorom dostala meno.

Prejavy Alzheimerovej choroby môžu byť rôzne a prvé príznaky choroby sa mnohokrát pripisujú starnutiu, stresu alebo depresii. Starší človek sa začína povahovo meniť, prestáva sa zaujímať o svoju prácu a koníčky a často sa opakuje. Ochorenie môže spustiť úraz, chirurgický zákrok alebo aj pobyt v nemocnici.

10 varovných príznakov Alzheimerovej choroby

• Zhoršovanie najmä krátkodobej, ale aj dlhodobej pamäti
•Ťažkosti s vykonávaním predtým známych činností
• Ťažkosti s rečou
• Dezorientácia v čase a priestore
• Zhoršený úsudok
• Problémy s abstraktným myslením
• Nesprávne umiestňovanie predmetov
• Zmeny nálady a správania
• Zmeny osobnosti
• Strata iniciatívy

Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa prejavujú ľahkou stratou schopnosti spomenúť si na nedávne udalosti alebo skutočnosti či  schopnosti šoférovať auto. Neskôr sa k nim pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií, schudobnie abstraktné myslenie i schopnosť racionálne uvažovať. Človek zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti – apatia, strata záujmu o okolie, o iných a izolácia. Človek s demenciou často trpí depresiou a poruchami spánku. V strednej fáze ochorenia človek prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí, a to i v známom prostredí. Má porušenú dlhodobú pamäť, je ohrozený pádmi, potrebuje pomoc pri bežných činnostiach. Neskôr sa pridajú zmeny v správaní i úplná časopriestorová dezorientácia. V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby pacient prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, môže mať problémy s inkontinenciou. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne stratia, môže sa pridružiť problém s prehĺtaním. Ľudia s týmto ochorením žijú po jeho diagnostikovaní od dvoch do dvadsať rokov, v priemere najčastejšie od osem do desať rokov.

Koho Alzheimerova choroba najčastejšie postihuje?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patrí demencia Alzheimerovho typu medzi jednu z 10 najčastejších príčin úmrtí. So starnutím obyvateľstva riziko vzniku ochorenia rastie a jeden z 20 ľudí starších ako 65 rokov trpí Alzheimerovou chorobou. Medzi ďalšie rizikové faktory pre vznik ochorenia sa zaraďujú: pozitívna rodinná anamnéza, ženské pohlavie, genetická záťaž, úrazy hlavy, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholestorolu, zvýšená hladina homocysteínu, poruchy prekrvenia mozgu a vzdelanie. Alzheimerovou chorobou trpí približne dvakrát viac žien nad 65 rokov ako mužov. Tento rozdiel sa však nevysvetľuje len dlhovekosťou žien, ale aj tým, že ochorenie je u žien spojené s nedostatkom hormónu estrogénu po menopauze. Rizikovým faktorom, ktorý môže každý z nás ovplyvniť, je nízka mentálna aktivita.

Globálne dopady

V roku 2015 trpelo demenciou 46,8 miliónov ľudí na svete, z toho 22,9 miliónov v Ázii, 10,5 miliónov v Európe, 9,4 miliónov v Amerike a 4 milióny v Afrike. Vyspelé štáty považujú toto ochorenie právom za vážny a nákladný problém. Náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť o ľudí s demenciou sa takmer rovnajú súčtu nákladov na rakovinu + srdcovo cievne ochorenia + cievne mozgové príhody. Celosvetovo náklady na liečbu demencie v roku 2015 predstavovali 818 miliárd USD (priame náklady na zdravotnú starostlivosť predstavujú 20%, náklady na sociálnu starostlivosť 40 % a ďalších 40 % tvoria náklady na opateru). Predpokladá sa, že v roku 2018 to bude už 1 bilión USD a do roku 2030 sa táto čiastka zvýši na 2 bilióny USD. Ak by sme spočítali všetky náklady spojené s Alzheimerovou chorobou a vytvorili by sme štát, ktorý by mal rovnaký rozpočet, tak by to bola 18.najväčšia ekonomika sveta.

Existuje prevencia?

Prevenciou vzniku Alzheimerovej choroby je zdravý životný štýl, dostatok pohybu, ale najmä zachovanie mentálnej aktivity. K oddialeniu choroby prispievajú aj aktivity ako zaujímanie sa o svet okolo seba, lúštenie krížoviek či čítanie. V špecializovaných centrách ako je napríklad Centrum MEMORY, môže ktokoľvek absolvovať špeciálny tréning pamäti pod vedením odborníkov. Dôležitá je aj pestrá strava s dostatkom vitamínov a minerálov, ktoré sa vo vyššom veku horšie vstrebávajú.

Máme účinnú liečbu?

Napriek pokroku modernej medicíny nevieme Alzheimerovu chorobu vyliečiť, ale vieme spomaliť jej priebeh. Pacientom sú v  súčasnosti k  dispozícii lieky, ktoré dokážu oddialiť najťažšie štádiá ochorenia, zlepšiť kvalitu života, udržať samostatnosť, a tak znížiť záťaž na ich opatrovateľov. Popri užívaní liekov, ktoré predpisuje lekár, sú vhodné aj rôzne formy nefarmakologických terapií. Je to vlastne stimulácia psychickej činnosti prostredníctvom činnosti, hudby či kreatívnych techník. Aktivitu mozgu účinne stimulujú moderné prístupy, akou je napríklad reminiscenčná, teda spomienková terapia, ktorá využíva spomienky ako vhodný prostriedok ich aktivizácie a stimulácie duševných schopností. Spomienkovú terapiu využívajú pri svojej každodennej práci i odborníci z Centra MEMORY v Bratislave.

Alzheimer si nevyberá

Alzheimerovou chorobou trpela alebo trpí aj veľa známych osobností. Najznámejší z nich bol pravdepodobne bývalý americký prezident Ronald Regan. Rovnaká choroba však postihla aj britského ministerské- ho predsedu Winstona Churchilla, významného spisovateľa 19.storočia Charlesa Dickensa, francúzskeho hudobného skladateľa Maurice Ravela, holywoodskú divu Ritu Hayworth, amerického herca Petra Falka, bluesového kráľa B. B. Kinga či českého hudobného skladateľa Petra Hapku. Zo žijúcich osobností týmto ochorením trpí napríklad česká herečka Květa Fialová i americký herec Sean Connery, známy ako jeden z predstaviteľov agenta 007.

Kto bol Alois Alzheimer?

Alois Alzheimer sa narodil 14. 6. 1864 v Nemecku. Lekársky titul získal v roku 1887 na Wűrzburgskej univerzite. Psychiatrickú prax začal v  Nemocnici pre duševne chorých a  epileptikov vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa zaujímal o liečbu duševných chorôb. Veľmi skoro sa stal uznávanou autoritou na klinike stareckej demencie. Bol zručným laboratórnym technikom, dosahoval značnú presnosť v popisoch mikroskopickej patológie. Založil archív pitevných prípadov, ktorý bol veľmi užitočný v jeho ďalšej kariére. Od roku 1902 pracoval na univerzite v nemeckom Heidelbergu u profesora Emila Kraepelina, zakladateľa modernej klinickej psychiatrie. Keď bol Kraepelin poverený vedením nového klinického a výskumného strediska v Mníchove, vzal vtedy tridsaťdeväťročného Alzheimera so sebou. Výsledky jeho výskumov výrazne posunuli hranicu poznania v oblasti patologických zmien ľudského mozgu. V roku 1907 publikoval Alzheimer prácu s názvom „O zvláštnej chorobe mozgovej kôry“, v ktorej popísal prípad pani Augusty D. prijatej na psychiatrickú kliniku v novembri 1901. Pacientku ako prvý vyšetroval práve Alzheimer. Konštatoval celý súbor príznakov, ktoré významne limitovali jej schopnosť logického myslenia i pamäti, poruchy reči, časopriestorovú dezorientáciu, nepredvídateľné správanie, depresiu, sluchové halucinácie. Išlo o prvý prípad pacienta, u ktorého bola určená choroba ako jedinečný prípad, líšiaci sa od všetkých ostatných. Prípad pani Augusty D. je prvým odborným popisom tejto choroby. V roku 1910 bol v 8. vydaní známej učebnice psychiatrie Emilom Kraepelinom pre novopoznanú formu demencie navrhnutý názov Alzheimerova choroba. Kráľ Wilhelm II. Vymenoval Aloisa Alzheimera v roku 1912 za profesora psychiatrie na Univerzite Friedricha Wilhelma vo Wroclawi. Alois Alzheimer zomrel 19. 12. 1915 vo Wroclawi vo veku 51 rokov. Pochovaný je v Nemecku vo Frankturte nad Mohanom.

 

Štatistické údaje

• Vo svete žije 46,8 miliónov ľudí s demenciou.
• Každé 3 sekundy pribudne na svete 1 prípad demencie
• Najčastejšou formou demencie je jednoznačne Alzheimerova choroba.
• Demencia sa vyskytuje u každého 20. človeka nad 65 rokov. Po 80. roku veku je to každý piaty človek
• V roku 2050 sa odhaduje nárast počtu pacientov s demenciou na 131,5 miliónov.
• Len 1 zo 4 prípadov Alzheimerovej choroby je potvrdených diagnosticky.
• Vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby.

(Zdroj: Centrum MEMORY; Andrea Heldová, NEUROPEA, Foto: Archív Centra MEMORY -obr. č. 1, 2, 3 a Thea Bašťovanská – obr. č. 4 a č. 5; Pripravila: Valéria Nagyová)