ELA, priateľ, ktorý je vždy po ruke…

Bratislava, Admin, 22. 1. 2014 - Vek, od ktorého môžeme človeka označiť za starého, oficiálne neexistuje. Kedysi sa staroba spájala s odchodom do dôchodku. Dnes je tento pojem relatívny. Mnohí ho však prisudzujú ľuďom nad 75 rokov. Hoci sa vek staroby nedá určiť, v porovnaní s minulosťou možno s istotou tvrdiť,

že hranice sa posúvajú. Ten, kto bol pred pár desaťročiami považovaný za starého, je v dnešnej dobe v strednom veku.

Aj Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré bojujú so starnutím populácie. Tento trend naberá čoraz globálnejší rozmer. U nás má pomerne rýchle tempo. Priemerný vek obyvateľov Slovenskej republiky v roku 2012 dosiahol hodnotu 39,3 roka. Vtedy sa narodilo 55 535 detí, čo je o 5 278 menej ako rok predtým.
Je veľký predpoklad, že takýto vývoj bude pokračovať. Presun starostlivosti z centralizovaných zariadení do domáceho prostredia bude preto nevyhnutný. Cestu, ako bez väčších investícií udržať kvalitu sociálnej i zdravotnej starostlivosti ponúka ELA. Ide o prístroj, ktorý poskytuje prelomové riešenie, ako si udržať svoje zdravie a zároveň podporiť presun starostlivosti z centralizovaných zariadení do domáceho prostredia.
Asistent ELA je určený najmä starším ľuďom. Na Slovensku žije vyše 1,3 milióna dôchodcov. Väčšina z nich nevyhľadáva aktívny život, pretože keď starší človek začne na sebe pozorovať prvé závažnejšie zdravotné problémy, väčšinou preventívne obmedzí svoje aktivity. Následne ľahko vznikajú ďalšie a ďalšie riziká a to už aj pri činnostiach, ktoré boli doteraz bežnou súčasťou jeho života. Tento proces môže zastaviť len aktívna prevencia starnutia, ktorú ponúka ELA. Každý rok na Slovensku zomrie vyše 50 000 ľudí. Niektorí práve preto, že prestali žiť aktívne.
ELA má špičkovú technológiu, vďaka ktorej môže ľuďom poskytnúť pocit bezpečia a chrániť to najcennejšie – ľudský život. Stačí ak ju užívatelia budú mať vždy pri sebe. Prístroj je totiž previazaný s nepretržitým pultom pomoci, ktorý by v prípade potreby kontaktoval rodinu, resp. volal záchranné jednotky. S mobilným asistentom ELA z pohybu nemusíte mať strach, stále budete v bezpečí. Veď staroba nie je choroba!
Systém, ktorý sa už vyše 6 rokov vyvíja v Českej republike, momentálne požíva asi 300 našich susedov. Počas jedného roka zachránil 4 ľudské životy. Za špičkovým systémom je celý tím odborníkov, na čele ktorého je Radek Fiala. Šikovný vývojár má úctyhodný cieľ: „Chcel by som ďalej vyvíjať prístroje, ktoré by umožnili žiť ľuďom dlhšie so svojimi blízkymi.“

Skutočné príbehy s ELOU

75-ročný Jozef z Orlovej neďaleko Karvinej

„Náš dedo žije viac menej na samote. Má okolo svojej chalupy susedov, no teraz cítime, že je oňho naozaj postarané. Keď má ELU vieme, že nech by kdekoľvek spadol a upadol do bezvedomia, vieme ho my, prípadne odborná pomoc rýchlo nájsť a poskytnúť potrebnú pomoc. ELU sme mu kúpili pred dvoma rokmi hneď potom, ako sme tento produkt po prvý krát videli na jednom veľtrhu. Rok po kúpe ELY dedo odpadol tesne potom ako sme od neho odchádzali. Pri pocite nevoľnosti, našťastie stihol stlačiť núdzové tlačidlo. Okamžite nás kontaktoval pult pomoci. Vrátili sme sa teda za dedom. Našli sme ho ležať na zemi pred chalupou. Pracujem v zdravotníctve, preto som mu dokázala poskytnúť potrebnú pomoc. Je veľký predpoklad, že dedovi sa budú podobné situácie opakovať, nakoľko má choré srdce. V priebehu minulého roka odpadol vyše 5-krát. Lekári mu odporučili strojček na srdce. Ten však dedo odmieta. Alternatíva je preto ELA. Vďaka nej vieme, že náš dedo je v poriadku. Najväčšia výhoda je, že keď sa niečo stane, hneď o tom vieme a môžeme mu pomôcť…“

67-ročná Mária z Prahy

„Ela je pre mňa príjemným prekvapením. Pred rokom som ju dostala od mojej dcéry na Vianoce ako darček. Po pravde spočiatku som mala predsudky a zamýšľala som sa, či mi vôbec takýto asistent môže nejako pomôcť. Až som s Elou zistila, že som úplne odmietala veľa aktivít a to len zo strachu. S mobilným asistentom som sa však tohto nezmyselného strachu zbavila. Povedala by som, že je to môj anjel strážny. ELE vďačím za to, že činnosti, ktorý som sa vyhýbala, zrazu opäť robím a cítim sa počas nich v bezpečí…“

67 –ročný Jan z Ostravy

„Som silný cukrovkár, ale necítim sa zle. Nosievam ELU za opaskom a občas sa mi z nej nejaká slečna prihovorí – vždy sa trochu zľaknem, či náhodou na nejakej nesedím, keď mi rozpráva od boku… Nijako som pult pomoci zatiaľ nevyužil, ale veď to nevadí… Kým nepotrebujem jeho pomoc, je to dobré. Aspoň si občas pohovorím s milou slečnou.“

81-ročná Ružena z Prachatíc

„Raz v lete, keď boli horúčavy, mi bolo nejako ťažko, úplne sa mi ťažko dýchlo, akoby som mala na hrudi kameň. Bolo mi na odpadnutie, tak som stlačila gombík. Sotva som vládala vyjachtať mladíkovi, čo mi je. Dobré bolo, že mi nekládol kopec hlúpych otázok, že kto som a aký mám zdravotný stav, ale povedal, čo mám robiť – odomknúť sa, aby mohla prísť záchranka a sadnúť si tak, aby som nespadla. Nakoniec mi v podstate nič nebolo, len som sa asi potrebovala napiť, lebo som v ten deň skoro nepila. Ale chudák mladík kvôli mne volal záchranku. Tak som sa mu potom ospravedlnila, ale bol veľmi milý a hovoril, že je to v poriadku a že nech stlačím gombík aj nabudúce, keby mi bolo zle.“

31-ročný Peter z Bratislavy

„Som nevidiaci asi od šestnástich rokov. Na Slovensku je pre nevidiaceho dosť ťažký život, lebo ulice, budovy alebo zastávky MHD nie sú prispôsobené pre slabozrakých a nevidiacich. Môže sa stať, že by som nastúpil na zlý vlak a nevedel by som, kde som a tu by mi pomohla ELA. Iba stlačím núdzové tlačidlo a operátor mi pomocou GPS lokalizácie povie, kde som. ELU nosím zatiaľ ako tester a som spokojný. Nie je problém pre mňa nosiť ju na krku, lebo viem, že je to pomôcka, ktorá mi uľahčí život, keďže nemôžem byť tak samostatný ako iní moji rovesníci.“

(Veronika Jakubove)