Črevá, ktoré nepočúvajú telo

Admin,02.05.2013 - Crohnova choroba či ulcerózna kolitída sú chronické ochorenia, s ktorými je nevyhnutné naučiť sa žiť. Bez spolupráce pacienta s lekárom a bez dodržiavania pravidiel liečby sa tieto ochorenia môžu veľmi rýchlo zhoršiť. Na druhej strane, pri aktívnom prístupe však pacient môže žiť ako zdravý človek.

Nešpecifické zápalové črevné ochorenia (IBD z anglického Inflammatory Bowel Disease), teda Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, predstavujú závažný sociálno-ekonomický i zdravotnícky problém. Sú to ochorenia, ktoré postihujú mladšie vekové skupiny, súvisia so zmenou životného štýlu, diéty, pohybovej aktivity, industrializácii, zmenou prostredia alebo ich kombináciou a majú stúpajúcu incidenciu a prevalenciu aj vo vyspelých  krajinách (v súčasnosti incidencia 3,6 – 15/100 000 obyvateľov, prevalencia 100-200/100 000 obyvateľov). Vekovo je IBD typickým ochorením mladých a aktívnych dospelých ľudí, najvyššia incidencia je medzi 20 až 40 rokom života, pričom v počte prípadov mierne prevládajú ženy. Na Slovensku sa počet chorých odhaduje na približne 7 až 8 tisíc prípadov.

Ochorenia
Gastrointestinálny trakt (teda tráviaca sústava) je zodpovedný za spracovanie potravy a tekutín a za odvádzanie prebytočných a odpadových látok z tela. Zdravý človek má tráviaci systém ako výborne skoordinovanú výrobnú linku, v ktorej sa fyzikálne, chemické a biologické procesy dopĺňajú. Tráviaci trakt je vstupnou bránou do tela pre externé prostredie, takže často je prvým miestom, kde sa môžu prejaviť rôzne ochorenia.  U niektorých ochorení  sú príčiny vzniku známe, napríklad sú spôsobené vonkajším prostredím, ale nájdu sa aj nešpecifické ochorenia, kde nie je jednoduché určiť primárnu príčinu. Medzi takéto ochorenia patrí aj Crohnova choroba a ulcerózna kolitída.

Príčiny ochorenia
Fyziologické príčiny ochorenia nie sú stále celkom jasné, pravdepodobne úlohu zohráva genetická predispozícia, neprimerané prejavy imunitného systému a k tomu aj podnety pochádzajúce z externého prostredia. Výraznú úlohu zohráva stres, negatívnym prvkom je nepochybne pri Crohnovej chorobe fajčenie. Tieto negatívne faktory zhoršujú priebeh ochorenia  a  môžu viesť až k chronickému zápalu tráviaceho traktu.
Crohnova choroba i ulcerózna kolitída sa začnú prejavovať hnačkami – (aj vyše 20 denne) s prímesou hlienu, krvi, bolesťami brucha, kŕčmi, chudnutím, zvýšenými teplotami a  postupne sa pridáva únava. Pacient chudne, fyziologicky sa objavuje anémia (chudokrvnosť).
Choroba je chronická, pacient máva stavy relatívneho pokoja organizmu (aj niekoľko mesiacov), ktoré striedajú obdobia vzplanutia ochorenia. Aj pre tieto výkyvy sú tieto ochorenia psychicky veľmi náročné, pacient sa cíti v bezvýchodiskovej situácii, stráca motiváciu do života, je apatický, rezignuje na liečbu, neraz potrebuje aj psychologickú pomoc.

Ulceróza kolitída je vredovitý zápal sliznice hrubého čreva, tento vždy postihuje koniec hrubého čreva (tzv. rektum, konečník v medicínskom význame slova) a variabilne sa zápal rozširuje od konca hrubého čreva vyššie až po začiatok hrubého čreva (tzv. cékum, alebo slepé črevo).
Crohnova choroba je zápalové ochorenie postihujúce ktorúkoľvek časť tráviacej trubice. Najčastejšie je postihnuté tenké a hrubé črevo. Zápal typický pre Crohnovu chorobu môže prechádzať celou hrúbkou črevnej steny. Pri tomto zápale potom môže dochádzať k vzniku abscesov – dutín vyplnených hnisom. Súčasne môžu vznikať fistuly – drobné kanáliky, ktoré spájajú jednotlivé orgány alebo vyúsťujú na povrch tela cez kožu. Po 10 rokoch choroby je až polovica pacientov už po resekcii čreva. Vstrebávanie výživných látok v poškodenom tráviacom trakte má za následok aj ďalšie komplikácie.
Títo pacienti sú vo zvýšenej miere ohrození vznikom rakoviny hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm). Pravidelné kolonoskopické prehliadky sú u tejto rizikovej skupiny základným nástrojom pre dispenzárny program.

Ochorenie, ktoré ovláda pacienta
V ostatných rokoch prebiehal na medzinárodnej úrovni veľký prieskum týkajúci sa pacientov s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou. Prieskum IMPACT (november 2010 – august 2011), ktorý sa uskutočnil pod záštitou Európskej federácie združení pre Crohnovu chorobu a ulceróznu kolitídu (EFFCA), priniesol údaje spracované na základe dotazníkov vyplnených 6 000 pacientami z 27 krajín Európy.
Na základe nich sa dá konštatovať, že:
85 % pacientov s týmito ochoreniami bolo v ostatných 5 rokoch kvôli ochoreniu hospitalizovaných
49 % pacientov má zároveň komplikácie spojené s ochoreniami kĺbov
60 % pacientov trpí kŕčovitými bolesťami brucha častejšie ako 5 krát do týždňa
96 % pacientov pociťuje počas vzplanutia slabosť, únavu a vyčerpanosť
40 % uviedlo, že má problémy nadviazať partnerský vzťah kvôli ochoreniu
40 % uviedlo, že si museli vziať za posledný rok aspoň 10 dní pracovného voľna
43 % si muselo prispôsobiť kvôli ochoreniu pracovný čas
82 % pociťuje stres z ochorenia
84 % sa obáva dlhodobých následkov ochorenia
70 % uviedlo, že keď idú na nové miesto, majú strach či nájdu toaletu

Prímerie s chorobou
S črevnými zápalovými ochoreniami sa pacient musí naučiť žiť. Tieto choroby nevedú k akútnemu ohrozeniu života, ale postupne devastujú organizmus a priamo či nepriamo sa podieľajú na ďalších závažných ochoreniach ako sú karcinómy čriev, poruchy obehového systému, problémy s kĺbami a pod. Prognóza je nejasná, choroba sa prejavuje veľmi individuálne. Niektorí sa naučia žiť s chorobou až do vyššieho veku, iní sa liečia len v akútnych fázach a postup ich ochorenia je rýchlejší.
Zápalové črevné ochorenia nie sú vyliečiteľné, ale lekár môže v spolupráci s pacientom dostať chorobu pod kontrolu. Primárne liečba spočíva v medikamentóznej liečbe a správnej strave, v horších štádiách sa pridáva aj nutnosť chirurgických riešení.
Medikamentózna liečba potláča nepríjemné príznaky ochorenia, zmierňuje zápaly, znižuje aktivity imunitného systému a pod. V ostatných rokoch sa nádej vkladá do biologickej liečby, ktorej cieľom je aplikácia látok prirodzenej povahy, ktoré tlmia špecifické miesta zápalovej reakcie. Tá síce nie je možná pre všetkých pacientov a má svoje obmedzenia, avšak v spolupráci s pacientom prináša tlmenie zápalových reakcií a teda predĺženie remisie, teda stavu pokoja. Najväčším nepriateľom sa však pri dlhodobej liečbe stáva sám pacient, podľa štúdií WHO viac než polovica pacientov na dlhodobej liečbe do roka poruší svoj režim.
V prípade nutričnej podpory ide v prvom rade o nastavenie na tzv. bezzvyškovú diétu, ktorá nespôsobuje dráždenie. Jej základom je obmedzenie tukov,  jednoduchých cukrov, surovej zeleniny spôsobujúcej nafukovanie, vyvážený príjem potravy častejšie v menších dávkach a pod. Chirurgické riešenia sú súčasťou manažmentu IBD, nakoľko keď sa zápalové procesy už nedajú zmierňovať , je nutné odstránenie časti tráviaceho traktu.

(gudiakova)