Chronicky chorý pacient a chrípka

Bratislava, Admin – Napriek tomu, že je chrípka často zamieňaná s bežným nachladnutím, ide o nebezpečné a potenciálne smrteľné ochorenie. Predovšetkým pre chronicky chorých pacientov s oslabenou imunitou, ktorí sú navyše vystavení vyššiemu riziku nákazy v dôsledku častých hospitalizácií a návštev lekára, môže mať chrípka fatálne dôsledky. Očkovanie nielen samotných pacientov, ale aj ich blízkych kontaktov a zdravotníkov pomáha znižovať počet hospitalizácií a úmrtí u  pacientov s onkologickými, kardiovaskulárnymi diagnózami a u diabetikov.

Pre koho je chrípka najviac nebezpečná?

Chrípka predstavuje najväčšiu hrozbu pre tie osoby, u ktorých je vysoké riziko vzniku závažných komplikácií súvisiacich s chrípkou. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje za prioritnú rizikovú skupinu tehotné ženy, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva. Vo zvýšenom riziku sú však aj starší ľudia vo veku nad 65 rokov, deti vo veku 6 mesiacov až 5 rokov, zdravotnícki pracovníci a chronicky chorí pacienti, predovšetkým pacienti s ochorením dýchacieho systému (napr. astma, chronická obštrukčná choroba pľúc), srdcovocievneho systému, endokrinného systému (napr. diabetes mellitus), pacienti s ochorením pečene, obličiek, prípadne neurologickým a neuromuskulárnym ochorením (napr. Parkinsonova choroba).

Onkologický pacient a chrípka

Pacienti s nádorovým ochorením patria medzi vysoko ohrozenú skupinu pacientov, u ktorej je ochrana pred nákazou vírusom chrípky nesmierne dôležitá. Onkologickí pacienti mávajú ťažší priebeh ochorenia s vyšším rizikom komplikácií v porovnaní so zdravou populáciou. Nakoľko ide o pacientov s výrazne oslabeným imunitným systémom, vyvstáva otázka, či je pre nich očkovanie vhodné a bezpečné. „Vakcíny nezhoršujú priebeh samotného nádorového ochorenia, ani sa u pacientov nepopisuje vyšší výskyt nežiaducich účinkov spojených s vakcináciou,“ hovorí doc. MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc., námestník riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť a prednosta Kliniky onkohematológie Lekárskej fakulty UK a Národného onkologického ústavu. Pre časť onkologických pacientov je očkovanie proti chrípke dokonca odporúčané. Ide napríklad o pacientov po transplantácii krvotvorných buniek alebo orgánov, u ktorých sa s výnimkou špecifických prípadov kontraindikácií odporúča vakcinácia v chrípkovej sezóne.

Aj keď vo väčšine prípadov nepredstavuje samotné onkologické ochorenie prekážku pre očkovanie, účinnosť vakcíny je u  pacientov s touto diagnózou zvyčajne nižšia než u bežnej populácie. „Ochrana po vakcínácii je u onkologických pacientov dosahovaná menej často ako u zdravých a onkologickou liečbou neliečených jedincov. Pacienti liečení pre hematologické malignity majú zvyčajne slabú protilátkovú odpoveď na vakcínu, a preto sa počas liečby štandardne neodporúča, aj keď v individuálnych prípadoch môže byť podávaná,“ dopĺňa doc. MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc.

Ochrana onkologického pacienta očkovaním blízkych kontaktov

Ako teda chrániť onkologického pacienta, ktorý je na jednej strane vysoko rizikový vo vzťahu k nákaze chrípky a priebehu ochorenia, no na druhej strane je u neho účinnosť vakcinácie relatívne nízka? Podľa doc. MUDr. Ľuboša Drgoňu, CSc. je odpoveď na túto otázku jednoduchá. „Vzhľadom na to, že vakcinácia proti chrípke nemusí ochrániť samotného pacienta v dostatočnej miere a niektorých pacientov nemôžme v istej fáze liečby očkovať, odporúča sa očkovanie najbližších kontaktov pacienta, predovšetkým členov rodiny a spolubývajúcich, s cieľom minimalizovať riziko nakazenia pacienta počas chrípkovej sezóny.“

Očkovaná osoba chrípku neprenáša, a preto je onkologický pacient vystavený omnoho menšiemu riziku nákazy vírusom chrípky v prípade, ak sú jeho blízke kontakty zaočkované. Nakoľko pacient prichádza počas svojej liečby do častého kontaktu aj so zdravotníckymi pracovníkmi, je odporúčané, ak sú očkovaní aj lekári a zdravotné sestry. „Nakoľko je veľmi dôležité, aby bolo riziko nákazy chrípkou u onkologických pacientov čo najnižšie, Národný onkologický ústav podporuje všetky spôsoby zníženia rizika infekcie, a teda aj myšlienku očkovania kontaktov pacientov, vrátane zdravotníckych pracovníkov,“ hovorí doc. MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc.

Diabetes a chrípka

Početnou skupinou chronicky chorých pacientov, pre ktorých chrípka predstavuje zvýšenú hrozbu, sú diabetici. Pacienti s touto diagnózou majú zníženú schopnosť sa vírusu chrípky brániť a aj samotný priebeh ochorenia je v ich prípade komplikovanejší než u bežnej populácie. Aj preto patria medzi tých, ktorým je očkovanie proti chrípke odporúčané, a to bez ohľadu na to, či majú diagnostikovaný diebates mellitus prvého alebo druhého typu. Očkovaní by mali byť každoročne všetci diabetici, ktorí sú starší než šesť mesiacov. „Nielen zdravotný stav pacientov, ale aj časté hospitalizácie a časté návštevy lekára zvyšujú riziko nákazy vírusom chrípky u pacientov s diagnózou diabetes mellitus,“ hovorí  doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., primár diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu (NEDÚ).

Aj keď sa očkovanie často spomína predovšetkým v spojení so staršou populáciou, výskumy ukazujú, že u mladších diabetikov je podanie vakcíny ešte dôležitejšie. „Pri sledovaní komplikácií spojených s vírusom chrípky bol ich pokles v prípade očkovania citeľnejší vo vekovej kategórii 18 – 64 rokov než u osôb vo veku nad 65 rokov. Zatiaľ čo u pacientov vo veku 18 – 64 rokov predstavoval pokles komplikácií spojených s chrípkou po podaní očkovacej látky 72 %, vo vekovej skupine nad 65 rokov to bolo  39 %,“ vysvetľuje doc. MUDr. Emil Martinka, PhD.

Očkovanie proti chrípke u diabetikov má za následok pokles hospitalizácií v súvislosti s akútnym infarktom myokardu o 19 %, v súvislosti so srdcovým zlyhaním o 22 % a v súvislosti so zápalom pľúc alebo chrípky o 15 %. Okrem zníženia počtu hospitalizácií má ochrana pacientov vplyv na zníženie úmrtnosti, očkovaní pacienti majú úmrtnosť nižšiu o 24 % v porovnaní s neočkovanými.

Chrípka a jej prevencia

Chrípka je je vysokonákazlivé, rýchlo sa šíriace ochorenie, vyvolané vírusom chrípky. Aj keď je chrípka stále často podceňovaným ochorením, zamieňaným s bežným prechladnutím, môže mať fatálne dôsledky. Každoročne je na Slovensku spôsobených niekoľko desiatok úmrtí  zapríčinených priamo vírusom chrípky a niekoľko stoviek úmrtí, ktoré sú zapríčinené sekundárnymi komplikáciami chrípky (komplikácie postihujúce pľúca, srdce, mozog, pečeň a obličky).

Najúčinnejšou prevenciou je podanie očkovacej látky pred začiatkom chrípkovej sezóny, a to optimálne v priebehu októbra až novembra. „Očkovanie predstavuje podávanie častí usmrteného vírusu, ktoré nie sú schopné vyvolať ochorenie, ale sú schopné vyvolať tvorbu protilátok. Protilátky ničia živý vírus v prípade, že sa očkovaná osoba infikuje vírusom chrípky,“ vysvetľuje princíp ochrany očkovaním doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., epidemiologička z Fakulty verejného zdravotníctva  Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Očkovanie – možný nástroj na boj proti nadmernej spotrebe antibiotík?

Podpora očkovania je aj s ohľadom na súčasný trend antivakcinačných kampaní jednou z nosných tém Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. Očkovanie môže predstavovať efektívny nástroj boja proti nadmernej spotrebe antibiotík a s tým súvisiacej rozširujúcej sa odolnosti baktérií voči týmto liekom. Aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predstavuje zvyšujúca sa rezistencia na antibiotiká vážnu hrozbu pre globálne verejné zdravie, ktorá vyžaduje opatrenia naprieč všetkými vládnymi zložkami a spoločnosťou.

Častým problémom v súvislosti s nadmernou spotrebou antibiotík je ich nesprávne predpisovanie zo strany lekárov. Predpokladá sa, že napríklad v USA je až tretina antibiotík predpísaná neopodstatnene. „Práve chrípka je ochorením, pri ktorom často dochádza k neodôvodnenému predpisovaniu antibiotík. Chrípku spôsobuje vírus a antibiotiká na vírusy neúčinkujú. Ak ochorenie na chrípku prebieha bez komplikácii, nie je dôvod predpisovať antibiotiká. Často sa to však nedodržuje. Antibiotikami sa liečia až tzv. sekundárne  komplikácie chrípky. Vírusy chrípky môžu oslabiť sliznicu nosohltanu, ktorá sa stáva vstupnou bránou pre baktérie. Dochádza tak ku vzniku bakteriálneho zápalu prínosových dutín, stredného ucha, alebo až k zápalu pľúc. Očkovaním proti chrípke predchádzame nielen vzniku  chrípky, ale aj sekundárnych bakteriálnych komplikácií. Znižujeme tým spotrebu antibiotík,“ uzatvára doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD.

Na tlačovej konferencii vystúpili:

• MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. – epidemiologička z Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity a predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS
• MUDr. Emil Martinka, PhD. –primár diabetologického oddelenia NEDÚ
• MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc. – námestník riaditela pre zdravotnú starostlivosť, prednosta Kliniky onkohematológie Lekárskej fakulty UK a NOÚ

 

 (Zdroj: Katarína Gudiaková, Snowball Communications, Pripravila: Valéria Nagyová)