Profesor MUDr. Anton Gúth: Ako správne pracovať v sede?

Bratislava, Admin – Sedavé zamestnanie nie je fyzicky namáhavé, preto laici sa nad ním príliš nezamýšľajú. Avšak spôsob, akým v práci sedíme, rozhoduje o dlhodobom zdraví našej chrbtice.

 

Z hľadiska chrbtice je práca v sede staticky veľmi namáhavá, preto odborníci za najlepší považujú tzv. zabezpečený sed, i keď možno na prvý pohľad nepôsobí pohodlne. Treba si sadnúť na okraj stoličky, nohy rozkročiť v pravom uhle, s chodidlami voľne položenými na podlahe. V členku, kolene i bedrovom kĺbe sa odporúča uhol 90°. Napriamením sa zabezpečí celá chrbtica tak, že rovina panvy sa dostane do horizontály. To správne vycentruje chrbticu v driekovej i krížovej oblasti. Potom možno bez veľkého úsilia zatiahnuť plecia mierne smerom dole. Hlava pri „zasunutí brady“ automaticky nadobudne správne postavenie. Tento stav sa nepodarí udržať dlhšie v prípade svalovej nerovnováhy – teda pokiaľ skrátené svaly budú ťahať chrbát do predklonu a oslabené im v tom nebudú schopné zabrániť.
Platí zásada pracovať len v tzv. pracovnom sektore, vymedzenom pravým uhlom medzi stehnami. Pri sedení sa snažíme nikdy nevytáčať trup mimo tento priestor, rovnako sa nepredkláňať a súčasne otáčať chrbticou.

Výška stola a stoličky
Pracovný stôl i stoličku si musíme výškovo nastaviť tak, aby pri došliapnutí celou plochou chodidiel na podlahu a pri položení prstov na klávesnicu počítača bol uhol v lakti 90°. Ruky by mali na ploche stola spočívať celými predlaktiami. Operadlo na chrbát by nemalo mať ostrú tvrdú hranu a malo by byť skôr vyššie ako nízke. Napomáha fixovať zabezpečenú chrbticu v krížovej oblasti.
V takejto polohe sa nedá vydržať celú pracovnú dobu. Preto je dobré preventívne sa občas „pomrviť“, robiť drobné zmeny polohy. Keď chrbtica miernym pobolievaním signalizuje, že niečo nie je v poriadku, musíme zmeniť jej zaťaženie v sede, prípadne sa poprechádzať. Veď aj zákon o bezpečnosti pri práci hovorí o potrebe meniť štýl sedenia každé dve hodiny.

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako správne písať
Pred vynájdením tlačeného písma sa prepisovaním zaoberali profesionálni pisári. V starom Egypte si toto povolanie mimoriadne cenili. Mnoho sôch však svedčí to tom, že pre krčné chrbtice pisárov to bolo zvlášť zaťažujúce. Aj dnes je nútenie (najmä detí) písať za stolom s rovnou doskou nevhodné. Veď už v stredoveku sa zistilo, že je lepšie písať na šikmej ploche a ešte vhodnejšie v stoji.
Keď pracujeme s počítačom, optimálna výška očí je v úrovni horného okraja jeho obrazovky, resp. špička nosa by mala byť oproti stredu monitoru. Kto si zarába na živobytie písaním, musí si zaobstarať riadny monitor a práve takto ho nastaviť. Myš treba na stôl položiť tak, aby sme pri jej ovládaní museli minimálne pohnúť zápästím z východiskovej, vyššie popísanej pozície predlaktia. Zápästím nikdy netlačme na okraj stola.
A ako písať na tablete? Je to prenosná pomôcka, môžeme ho teda umiestniť na rovnú plochu stola. Takáto jeho pozícia však nemôže byť celodenná, tobôž trvalá. Pri dlhšom písaní ho treba podložiť zošikmenou plochou.

Čítanie a „esemeskovanie“
Pri čítaní knihy ju uchopme rukou, položme na dlaň a roztvorme strany – v tom momente dosiahneme potrebný uhol, ktorý má zvierať rovina knihy s rovinou stola. Priamka pohľadu bude dopadať kolmo na rovinu knihy. Nechávať ju na rovnom stole je nevhodné – veď ak ide o román, obvykle ho čítame dlho. A to znamená dlhodobé statické zaťaženie chrbtice! Samozrejme, toto neplatí pre bulvárne plátky a noviny, ktoré sa skôr listujú ako čítajú.
Mnohí často využívame službu SMS. Naťukať jednu krátku správu možno v hocijakej pozícii tela. Avšak dlhé esemesky a najmä ich veľké množstvo naraz znamenajú pre krčnú chrbticu, najmä jej hornú tretinu, mimoriadnu záťaž, na ktorú môže zareagovať bolesťou krku alebo hlavy. Obdobné je to pri rôznych hrách cez mobil, ktoré vyžadujú dlhodobú sústredenú pozornosť a zvýšené napätie krčného svalstva. Aby sme si rozumeli – hrať sa treba! Už filozof Nietzsche tvrdil, že v každom chlapovi sa skrýva kus chlapca. No nesmie to byť za každú cenu a dlhodobo. Keď som bol v Číne – presúvali sme sa vlakom niekdy 10 a niekedy aj 15 hodín – na staniciach, kde bol absolútny poriadok – všetci stáli v zástupoch, ma fascinovalo, že aj 20 000 ľudí naraz stojí alebo sedí a všetci pozerajú do telefónu, posúvajú si v ňom texty, pozerajú obrázky a vyťukávajú správy. Ešte viac ma dokázalo prekvapiť, že pri 15 hodinovej ceste domáci spolucestujúci odtrhli oči od svojho smartfónu len keď si urobili prestávku kvôli toalete – keď na ňu odchádzali alebo sa z nej vracali – vždy si naťahovali a hladkali bicepsy na oboch rukách! Toto som ešte u nás nevidel, ale – asi nás tiež čaká…

Literatúra:
Gpth, A.2017: Bolesť a škola chrbtice, Liečreh Bratislava, 2017, 128 s., ISBN 978-80-88932-40-6

Článok si môžete prečítať aj v najnovšom vydaní magazínu GoodWill.

Bližšie info na: www.rehabilitacia.sk

(Zdroj: Prof. MUDr. Anton Gúth, CSc.; Pripravila: red.)