Pacienti s pľúcnou hypertenziou majú lepšie podmienky

Bratislava, Admin – Dňa 2. mája sa v jednej z kaviarní Eurovea konala tlačová konferencia, ktorá sa venovala pľúcnej artériovej hypertenzie. Tlačovú konferenciu zorganizovala Mgr. Iveta Makovníková, predsedníčka Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou, o. z. (ďalej len ZPPH) (na obr. č. 1, 3, 6, 7, 8) a jej ďalší členovia. Podujatie svojou prítomnosťou podporili primárka MUDr Marta Hájková, CSc., MPH, odborníčka Univerzitnej nemocnice Bratislava (na obr. 1, 4, 5, 7, 10), známy spevák Tomáš Bezdeda (na obr. č. 1, 3, 6, 7, 9, 10) a herec René Štúr (na obr. č. 1, 6, 7, 9).

Ústrednou témou tlačovej konferencie bola problematika diagnostiky a liečby závažného hendikepujúceho ochorenia a poskytnutie informácií o početných aktivitách a rôznorodej činnosti občianskeho združenia ZPPH. Tlačovú konferenciu otvorila Lele Zemanová (na obr. č. 3, 8), ktorá predstavila novinárom zástupcov ZPPH, zdravotníckych pracovníkov a pozvaných hostí.

V úvodnej prednáške sa primárka MUDr. Marta Hájková venovala problematike tohto zriedkavého ale závažného ochorenia. Pľúcna hypertenzia (PH) je chronické ochorenie pľúcnych artérií charakterizované vzostupom tlaku v pľúcnom riečisku, progresívnym zlyhávaním pravého srdca, významne zhoršenou kvalitou života a predčasnou smrťou. Presná a včasná diagnóza spojená s včasnou liečbou môže postihnutým zachrániť život. Môže byť spôsobená niektorým z pľúcnych alebo srdcových ochorení, alebo sa môže vyskytnúť bez akejkoľvek známej príčiny. V niektorých prípadoch je dedičná, v iných nie. Prejavuje sa v niekoľkých odlišných formách, medzi ktoré patria aj zriedkavé ochorenia.

     

MUDr. Hájková vysvetlila mechanizmus vzniku ochorenia a popísala postupné zmeny v štruktúre pľúcnych tepien, ktoré vedú k stiahnutiu svalovej časti ich steny, k zmnoženiu buniek cievnej svaloviny a ďalších súčastí cievnej steny, ako aj k miestnej tvorbe drobných krvných zrazenín. Tieto procesy vedú spoločne k tomu, že sa postupne zmenšuje celkový priesvit pľúcneho riečiska, ktoré kladie pretekajúcej krvi čoraz väčší odpor. Aby sa zachovalo množstvo krvi, ktoré má pretiecť cez zmenšený celkový priesvit pľúcnych ciev, musí sa v tejto oblasti zvýšiť tlak a vzniká pľúcna artériová hypertenzia.

Primárka Hájková popísala aj súbor klinických príznakov, ktoré vznikajú pri ochorení a uviedla najčastejšie príčiny chýb pri stanovení presnej diagnózy ochorenia. Symptómy PH môžu byť rôzne, napríklad dýchavičnosť, únava či závrat. Pri vykonávaní bežných, každodenných aktivít musí srdce pracovať intenzívnejšie, aby pumpovalo krv krvnými cievami do pľúc, ktoré sa v dôsledku PH zužujú, hrubnú a upchávajú drobnými krvnými zrazeninami. Keď má pravá časť srdca pracovať intenzívnejšie, môže sa abnormálne zväčšiť a tým stratiť schopnosť efektívneho pumpovania krvi. Požiadavky na výkonnosť sa zväčšujú a vedú k väčšej záťaži srdca, čo môže viesť k jeho zlyhaniu.

Pacienti s touto zriedkavou chorobou boli (hlavne vo včasných štádiách ochorenia) často chybne vedení s diagnózou bronchiálnej astmy. Neexistovala ani účinná medikamentózna liečba pre pľúcnu artériovú hypertenziu, účinné lieky boli vyvinuté a aplikované len pred 10 rokmi. Pani primárka sa preto venovala aj špecifickým medikamentóznym liečebným postupom, ktoré viedli k rozmachu vedomostí v oblasti patogenézy a diagnostiky pľúcnej hypertenzie a otvorili v posledných desiatich rokoch nové horizonty liečebného ovplyvnenia.

Pacienti s PH sú liečení a sledovaní v troch špecializovaných nemocniciach na Slovensku: NÚSCH Bratislava, SÚSCCH Banská Bystrica a VÚSCH Košice. Pacientom sa poskytuje špecifická liečba (prostanoidy, antagonisty endotelínových receptorov, inhibítory fosfodiesterázy), ktorá ovplyvňuje patomechamizny ochorenia, a tak zásadne mení liečebnú stratégiu, zlepšuje klinický priebeh a predlžuje život. Návrat k normálnemu fungovaniu neumožňuje progresívne stupňovanie sa choroby. Práve preto je rýchlosť prístupu k efektnej a skorej liečbe veľmi dôležitá.

Ďalšia časť prednášky sa venovala komplexnej problematike transplantácie pľúc u pacientov s pľúcnou arteriálnou hypertenziou. Vzhľadom k tomu, že primárka Hájková je vedúcou Centra prípravy na transplantáciu pľúc a potransplantačnej starostlivosti KPF I. UNB Bratislava Ružinov, novinári si mohli vypočuť relevantné informácie o spôsobe výberu pacientov, kritériách, mieste výkonu transplantačného výkonu a následnej odbornej starostlivosti.

Primárka uviedla, že transplantácia pľúc je indikovaná v terminálnom štádiu viacerých typov pľúcnych ochorení po vyčerpaní všetkých ostatných dostupných terapeutických postupov, u pacientov s ťažkou respiračnou insuficienciou, ktorí nemajú iné závažné komorbidity. Hlavnými diagnózami indikácie na transplantáciu pľúc sú chronická obštrukčná choroba pľúc, pľúcna fibróza, cystická fibróza a idiopatická pľúcna artériová hypertenzia. Z celosvetových štatistík vyplýva, že indikácia transplantácie pľúc je potrebná približne u 3-4 pacientov na 1 milión obyvateľov. Počet transplantácií pľúc vo svete dosahuje aktuálne vyše 3500 výkonov ročne.

Vďaka spolupráci Univerzitnej nemocnice Bratislava a Transplantačného centra Kliniky chirurgie srdca a pľúc nemocnice Allgemeines Krankenhaus (AKH) Viedeň v Rakúsku (pod vedením Prof. Dr. Waltera Klepetko) bola v roku 1998 transplantovaná vo Viedni prvá slovenská pacientka. Postupne sa podarilo vybudovať spoluprácu, na základe ktorej sú slovenskí pacienti pripravovaní na transplantáciu a od 1. mesiaca po transplantácii celoživotne manažovaní slovenskými pneumológmi. Viedenské centrum je jedným z najväčších čo do počtu transplantácií pľúc za rok: vykonáva vyše 120 transplantácií pľúc ročne. Je súčasťou Eurotransplantu a od roku 2010 je podpísaná bilaterálna zmluva o spolupráci medzi AKH Viedeň a UNB Bratislava. Vďaka tomu sú slovenskí pacienti na spoločnej čakacej listine Eurotransplantu. Slovenská republika sa bilaterálnou dohodou zaviazala poskytovať pľúca vhodné na transplantáciu viedenskému transplantačnému centru, ktoré našich pacientov transplantuje. V tomto roku sa poskytovanie výkonov transplantácie pľúc našim pacientom postupne presúva (z kapacitných dôvodov) z Viedne do Prahy. V rámci strategického rozvoja slovenského transplantačného programu sa po niekoľkých rokoch budú transplantácie pľúc vykonávať v novopostavenej Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Primárka Hájková poskytla aj informácie o absolútnych a relatívnych kontraindikáciách transplantácie pľúc. Pacient musí spĺňať náročné kritériá pre tento výkon, ročne sa vykoná u 4 slovenských pacientoch tento závažný výkon. Po transplantácii pľúc sa pacient v druhom, resp. treťom potransplantačnom týždni vracia do starostlivosti UNB Bratislava. Potransplantačná starostlivosť v prípade transplantácie pľúc zahŕňa predovšetkým kontrolu spirometrických parametrov, oxygenácie, RTG nálezu na pľúcach, hladiny imunosupresív, vylúčenie infekcie a monitorovanie komorbidít. Do augusta 2014 bolo transplantovaných 51 dospelých pacientov. V roku 2013 bola realizovaná jedna transplantácia detského pacienta – 14-ročného dievčaťa s pľúcnou fibrózou.

Prežívanie po transplantácii pľúc ovplyvňuje viacero špecifických problémov: neustály kontakt pľúc s vonkajším prostredím prináša zvýšené riziko infekcie, ktorá môže indukovať rejekciu pľúc, preto sú potrebné chronicky vyššie dávky imunosupresív – tie majú za následok častejší výskyt mimopľúcnych komplikácií i pľúcnych infekcií. Aktuálne štatistiky uvádzajú 5-ročné prežívanie v závislosti od základnej diagnózy 55-60 %. Dôležitým faktorom po transplantácii pľúc je však kvalita života, ktorá po úspešnej transplantácii nepopierateľne stúpa.

V ďalšej prednáške uviedla Mgr. Iveta Makovníková predsedníčka ZPPH, o. z. svoje skúsenosti o priebehu svojho ochorenia, trvania časového obdobia od prvých príznakov až po dobu stanovenia presnej diagnózy, podstúpenia transplantačného zákroku v AKH Viedeň a o potransplantačnom období. Tiež informovala prítomných novinárov o početných aktivitách, ktoré realizuje ich občianske združenie pre svojich členov. Cieľom združenia je v čo najväčšej miere pomôcť pacientom prekonať ich ťažké ochorenie. Aktívne sa venujú šíreniu povedomia o pľúcnej hypertenzie medzi širokou verejnosťou. Snažia sa o zlepšenie kvality života pacientov a poskytujú psychickú podporu pacientom a ich príbuzným.

Na tlačovej konferencii boli prítomné aj dve pacientky, ktoré emotívnym spôsobom vykreslili svoje skúsenosti s týmto závažným ochorením.
V závere vystúpil aj  ambasádor Tomáš Bezdeda, ktorý podporuje toto občianske združenie pacientov.

Po tlačovej konferencii sa Tomáš Bezdeda, René Štúr, Marta Hájková a Iveta Makovníková presunuli na promenádu Eurovei, kde zasadili dve okrasné stromčeky.

(Zdroj: Lele Zemanová, ZEAL; Foto: E. N.; Pripravil: Eugen Nagy)