Zrkadlenie očami umelca Pavla Kráľa v Danubiane Meulensteen Art Museum

BRATISLAVA/ADMIN – Galéria moderného umenia Danubiana už 23 rokov prezentuje výstavy špičkových osobností slovenskej  a svetovej výtvarnej scény. Jedným z nich je aj akademický maliar Pavol Kráľ, oslavujúci 70. narodeniny práve v deň vernisáže svojej výstavy ZRKADLENIE v Danubiane.

Po úvodných slovách riaditeľa Danubiany Vincenta Polakoviča a kurátorky výstavy Dagmar Srnenskej povedal:

„Dámy a páni, priatelia, prezradím vám to, čo nevie ani Vincent Polakovič: táto výstava takmer nebola. Váhal som, či môžem prijať veľkorysú ponuku Danubiany v situácii, keď moja domovská galéria Umelka prechádza, a to za plnej prevádzky, náročnou dostavbou a rekonštrukciou. Vďaka 4-ročnému Nórskemu grantu máme šancu osláviť v dobrej kondícii blížiacu sa storočnicu Umelky, najstaršej galérie na Slovensku. Ale na dokončenie rekonštrukcie už máme len 8 mesiacov.  Vyžaduje to nesmierne veľa nášho času a energie.  

Keďže s rekonštrukciou Umelky úspešne napredujeme, ponuku na výstavu v týchto priestoroch som nakoniec prijal. Prvou predstavou bol retrospektívny výber, ale rozhodol som sa základ výstavy postaviť na nových obrazoch. Urobil som si tým radosť. Celá príprava prebehla vo veľmi pozitívnom ovzduší, v kruhu priateľov a blízkych.

   

Chcem poďakovať Vincovi Polakovičovi: bez jeho nadšenia a obetavosti by tieto nádherné priestory vôbec nevznikli. Ako sa vraj vyjadril hudobník Peter Breiner, pri vchode do Danubiany by mala byť „pasová kontrola“, pretože vstup do priestorov Danubiany je akoby vstupom do iného štátu. V tom najlepšom zmysle slova. Cítite to tak aj vy? Verím, že áno.

Ďakujem kurátorke výstavy Dáši Srnenskej – jej slovo i veľkorysá podpora pri zvažovaní ponuky na túto výstavu zavážili.

Ďakujem Borisovi Lenkovi za hudbu, ktorou nás všetkých naladil na dnešný príjemný podvečer. Jeho hudobné vystúpenia sledujem už desaťročia. Vždy, vždy ma potešia.

A ďakujem Daniele, Danke – mojej manželke. Síce hovorieva, že mám pud sebazničenia, ale vždy stojí pri mne, pri všetkých mojich aktivitách a spolu s našimi dcérami dáva môjmu životu zmysel (nasledoval spontánny potlesk).

Ďakujem, váš potlesk si všetci menovaní naozaj zaslúžia. Teším sa na príjemný, spoločne s vami všetkými strávený večer.“

Základom výstavy je nový cyklus pod názvom Zrkadlenie, ktorý vznikol v priebehu posledných mesiacov. Jeho témou je žena, večná inšpirácia umenia.

                   

                   

Popri figurálnych dielach, ktorých základom je kresba, sú zastúpené aj diela s výrazným maliarskym gestom, ako v prípade cyklu s názvom  „Pokoj v duši?“.

   

Maliarske gesto dominuje aj v dielach venovaným starej japonskej poézii haiku a v dielach inšpirovaných vesmírom.

 „Vesmír ma fascinuje. V rozhovoroch o jeho záhadách i vedeckých objavoch s ním spojených sme s manželkou i dcérami neraz strávili celé hodiny. Základom série obrazov inšpirovaných vesmírom boli vždy vedecké poznatky, voľne pretlmočené, interpretované s hravým poetickým nadhľadom. Uvediem aspoň 2 príklady:

Mliečna dráha je nepredstaviteľne obrovská. Nielen planéta Zem, ale celá naša slnečná sústava je pri porovnaní s ňou len nepatrným zrnkom prachu.

Jeden človek je len nevyčísliteľne malou čiastočkou toho zrnka prachu – slnečnej sústavy. Ale na druhej strane: ak toho človeka milujeme, môže pre nás znamenať všetko, môže pre nás predstavovať a zosobňovať celý vesmír. To je odkaz obrazu Mliečna dráha Tvojich vlasov / Milky Way of Your Hair.

Názov obrazu “Super nová SUPERNOVA” môžeme chápať v niekoľkých rovinách:

a/ Ironická parafráza bombastických reklám (prezentujúcich drobné, bezvýznamné zlepšenie produktu ako prevratnú zmenu – napr. „biela je bielejšia“ – čiže nie len ako niečo nové, ale rovno „super nové“ v zmysle „bomba“ „špica“).

b/ Slovná hračka: napriek rozdielnemu významu v slovenčine znie „super nová“ rovnako ako „SUPERNOVA“.

c/ Vyjadrenie paradoxu: výraz „nový“ je spravidla spájaný so začiatkom, ale SUPERNOVA znamená opak: koniec, smrť. Supernova je gigantickou explóziou umierajúcej hviezdy.

d/ A na koniec aj happy end: hviezda síce zaniká, ale dôsledkom jej zničujúcej explózie je aj vznik niečoho nového: zlata. Preto je zlatá farba aj súčasťou obrazu. Zlato už od nepamäti fascinovalo ľudí, ale na zemi nikdy neboli také podmienky, ktoré by vznik zlata umožnili. Všetko zlato, ktoré radi nosíme vo forme šperkov, je teda milým pozdravom z vesmíru.”

Pavol Kráľ sa narodil 7. 9. 1953 v Žiline. 1973 – 1979 študoval na Vysokej škole výtvarných umení, Bratislava, Oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie, prof. O. Dubay. 2008 – 2023 intenzívne medzinárodné aktivity: tajomník a prezident výkonného výboru európsko-severoamerickej asociácie (International Association of Art Europe), koordinátor a  viceprezident celosvetovej organizácie umelcov (IAA/AIAP, partner UNESCO), viceprezident Európskej koalície pre kultúrnu diverzitu, Brusel. 2015 zvolený v Paríži za člena Medzivládneho výboru UNESCO. Rečník na odborných podujatiach v EU i  mimo Európy. 18 rokov vo vedení Slovenskej výtvarnej únie, 15 rokov jej predseda. 2011 – 2023 predseda Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu. Podieľal sa na príprave návrhov legislatívy pre kultúru, člen mnohých poradných orgánov vlády, ministerstva kultúry. Člen Vedeckej a umeleckej rady VŠMU. Žije v Bratislave, venuje sa maľbe, kresbe a grafike, autor mnohých odborných článkov (SR, ČR, Kanada, Čína, Austrália) i publikácii.

Výstavu Zrkadlenie si môžete pozrieť v Danubiane do 15. októbra 2023.

A čo si akademický maliar Pavol Kráľ myslí o svojej sedemdesiatke? Je presvedčený, že by sme sami seba nemali brať príliš vážne. Hokusai, najvýznamnejší japonský umelec 19. storočia, už v svojej dobe nesmierne vážený a uznávaný, mal 78 rokov, keď povedal: „Nič z toho, čo som doteraz urobil, nemalo zmysel. V osemdesiatke sa zdokonalím, v deväťdesiatke preniknem do tajov a v stovke sa dotknem božej múdrosti.“

„Svoj nádherný plán podľa svojej predstavy Hokusai takmer naplnil – dožil sa 98 rokov. Odkedy som sa s touto myšlienkou stretol hovorievam, že ešte je dosť času na mladícke nerozvážnosti a omyly: všetko predsa začína až v osemdesiatke :-),“ doznal humorným tónom Pavol Kráľ.

(Zdroj: Foto: Archív Danubiany a archív P. Kráľa; Pripravila: red.)