Značka ABSOLUT otvára dvere do farebného Slovenska

Bratislava, Admin – Slovensko žije všetkými farbami. Napriek tomu, že v našej krajine celé stáročia žijú bok po boku ľudia rôznych kultúr, zdá sa, že „ostražitosť“ voči ľuďom inej farby pleti je u nás stále prítomná. Priateľstvá či vzťahy chceme uzatvárať najmä s belochmi, černocha či aziata v rodine odmieta takmer 80 % ľudí a najväčší odstup cítime pri ľuďoch arabského pôvodu. Vyplýva to z prieskumu značky ABSOLUT, ktorá vo svojej novej kampani otvára dvere do farebného Slovenska a oslavuje rozmanitosť a toleranciu.

 

Hoci skúsenosť s človekom s inou farbou pleti má podľa prieskumu ABSOLUT len 56 % opýtaných, väčšina z nich by  ľudí inej rasy odmietla nie len v rodinnom živote či kruhu priateľov, ale aj pri zábave na párty. „Nenávistné správanie má svoje chápadlá v školách, na sociálnych sieťach či vo verejnom živote. Ceníme si preto, že tento druh kriminality založený na rasizme či xenofóbii od minulého roka pripadol pod špecializovanú oblasť orgánov činných v trestnom konaní a aj vďaka tomu polícia začala len za prvých šesť mesiacov tohto roka konať v toľkých prípadoch, ako v rokoch 2014 a 2015 dokopy. Niektoré z nich by bez tohto kroku boli totiž hodené do koša. Aj našou kampaňou Slovensko žije všetkými farbami. chceme prispieť k tomu, aby si ľudia uvedomili, že sme si všetci rovní, a to bez ohľadu na farbu pleti,“ uviedla brand manažérka značky ABSOLUT Zuzana Magálová. Ako totiž ukázal prieskum ABSOLUT, odmietanie či predsudky voči iným rasám sú na Slovensku stále bežné a Slováci v rôznych životných situáciách uprednostňujú najmä belochov.

Ideálny partner či kamarát je beloch

Prieskum značky ABSOLUT sa zameral aj na to, koho by Slováci tolerovali ako partnera svojich detí. Výsledkom je, že ako svojho zaťa či nevestu by sme najradšej videli práve belocha. Ide pritom až o 94 % opýtaných. Pri ostatných rasách sa stretávame skôr s predsudkami a odmietaním. Po belochovi by v rodine Slováci akceptovali mulata, avšak ide len o tretinu opýtaných. Výraznejšie odmietanie vidíme pri černochoch či aziatoch. Predstavu, že by dieťa ako svojho partnera priviedlo Afroameričana či Ázijčana odmieta až 80 % našincov. Najväčšie predsudky je cítiť pri ľuďoch arabského pôvodu. Do rodiny by ich prijalo len 11 % opýtaných. Hoci pri priateľstvách sú Slováci o čosi tolerantnejší, ani tu neprekypujú otvorenosťou a držíme sa silných predsudkov a odmietania. Otvorení sme najmä belochom (92 %), kamarátstvo s mulatom, černochom či aziatom si vie predstaviť viac ako 60 % opýtaných, menej ako polovica by sa však chcela priateliť s človekom arabského pôvodu.

Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej môže za týmto výsledkom stáť nižšia skúsenosť s externou či exotickou inakosťou. „Rôznym aktérom to umožňuje vytvárať a eskalovať napätie voči týmto „iným“ skupinám obyvateľstva. Prejavuje sa to stereotypným vnímaním a zobrazovaním menšín, diskrimináciou, nenávistnými vyjadreniami alebo násilnými trestnými činmi motivovanými rasizmom či xenofóbiou,“ vysvetľuje Porubänová. Podľa jej slov môže podcenenie alebo ignorovanie takýchto prejavov predstavovať ohrozenie stability celej spoločnosti. Kampaň Poď žiť. Nechaj žiť. a iné komplexné opatrenia sú preto podľa nej dôležité pre elimináciu všetkých foriem intolerancie.

Živú skúsenosť s predsudkami a nezmyselným odmietaním má aj tvár kampane Slovensko žije všetkými farbami – speváčka Natália Dongová. Jej otec pochádza z Konga, ona je však rovnaká Slovenka ako ostatní. „Pre moju farbu pleti som sa s rôznymi útokmi stretla nielen ja, ale aj moja rodina. Otec mal problém nájsť si prácu, pritom je vzdelaný inžinier a architekt. Ja som sa s prvými prejavmi rasizmu stretla na škole. Nájsť si frajera bolo nereálne, chlapci vraveli, že s čiernymi chodiť nechcú. Postupne sa zo mňa stala outsiderka. Bola som tiež obeťou viacerých verbálnych útokov. Mám však aj pozitívny príbeh. Po dlhej debate s chlapíkom, ktorý mal vytetované rôzne extrémistické symboly, sa rozhodol si ich pretetovať, pretože zmenil názor,“ hovorí Natália. Ako prezradila, aj preto je táto kampaň jej srdcovka. „Na to, aby ste boli spokojní, veselí a mohli ste sa baviť, musíte nechať žiť aj ostatných, či už sú iní farbou alebo niečím iným. Určite sa vám potom bude dýchať lepšie,“ dodala.

Každou farbou je život pestrejší

Hoci Slovensko je čím ďalej tým viac v hľadáčiku ľudí rôznych farieb pleti, ktorí sem prichádzajú pracovať, žiť, či len sa na pár dní zabávať, Slováci si stále držia odstup od cudzincov. Prieskum ABSOLUT ukázal, že na párty by černocha, aziata či mulata zavolala len polovica Slovákov. Zábavu s ľuďmi arabského pôvodu si vie predstaviť len tretina opýtaných. Belocha by si, naopak, na párty zavolalo až 94 % respondentov. „Sme si istí, že pestrosť a odlišnosť každého z nás našu krajinu zjednocuje a  posúva vpred. Chceme dať stop predsudkom a nenávisti. Slovensko žije všetkými farbami a ABSOLUT je oslavou rozmanitosti a inakosti. Každou farbou je naša párty pestrejšia a život zábavnejší,“ hovorí Magálová.

ABSOLUT vyzýva k tolerancii spoločne s Organizáciou Ľudia proti rasizmu. „Veľmi nás teší odvaha, s akou sa spoločnosť ABSOLUT k tejto téme postavila. Je ilustráciou a dôkazom toho, že Slovensko sa v skutočnosti dokáže spojiť za hodnoty, ktorých ochrana je v záujme nás všetkých. V boji proti extrémizmu má totiž každý z nás, bez ohľadu na to, v akom sektore pôsobí, svoju úlohu a zodpovednosť. Dnes je to ABSOLUT, kto sa rozhodol ísť vzorom a kto môže motivovať aj ostatné subjekty k odvahe postaviť za práva ľudí, ktorí sú pre svoju odlišnosť odmietaní či znevýhodnení,“ uviedol aktivista zo združenia Ľudia proti rasizmu Ján Jaňák.

„Každá skúsenosť s inakosťou nás formuje a posúva ďalej. Nejde len o rovnoprávnosť, ale aj o akceptáciu plnohodnotnosti nás všetkých. Aby každý mohol zdieľať svoju radosť i bolesť a nikto nezostal vylúčený alebo ohrozený pre svoju inakosť,“ uzavrela Porubänová.

(Zdroj : Alexandra Gallisová, PR Clinic ; Pripravila : Valéria Nagyová)