Projekt UMENIE DUCHA aj počas leta

Admin, 22 .07. 2013 - Projekt pod názvom UMENIE DUCHA vytvára priestor pre diela súčasného umenia, ktoré odzrkadľujú kresťanské posolstvo. Navracia ich do chrámu, kde kvalitné súčasné umenie – z rôznych dôvodov – často chýba. Diela, ktoré sú pravidelne prezentované v medzipriestore pred vstupom do chrámu,

vytvorili súčasní renomovaní umelci nezávisle od objednávok a konkrétnych priestorov ako súčasť svojej voľnej tvorby. Odzrkadľujú výtvarný názor umelca, ako aj jeho osobné a osobité duchovné svedectvo. Jezuitská Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici v Piešťanoch je toho dôkazom. Vďaka jezuitovi pátrovi Leovi Slaninkovi tu vystavovalo svoje diela veľa našich umelcov. Je to už 26. pokračovanie projektu UMENIE DUCHA – Návrat súčasného umenia do chrámu, kedy v letných mesiacoch júl august tu predstavujú objekt Otisa Lauberta s názvom “Vieru ťažko odmerať”.

Viera v svetle sv. Písma
V evanjeliu podľa Marka istý otec prosí Ježiša o uzdravenie syna posadnutého zlým duchom: „… ak niečo zmôžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám.“ Ježiš mu odpovedá: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí,“ na čo otec reaguje prosbou: „Verím, pomôž mojej nevere!“ (Mk 9, 22 – 23,25) Na inom mieste svojim učeníkom na prosbu, aby im dal väčšiu vieru, odpovedá: „Ak budete mať takú veľkú vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu „Prejdi odtiaľto ta! – prejde. A nič vám nebude nemožné.“ (Mt 17, 20)
Viera nie je vlastnosť, ktorá sa dá posudzovať ľudskými kritériami. Je to náš osobný vzťah k Bohu, odpoveď na jeho volanie, ktoré sa prejavuje našimi skutkami a postojmi v každodennom živote. Na otázku, ako dnes možno aktívne žiť svoj život viery, pápež František odpovedal: „Komunikácia viery je možná iba prostredníctvom svedectva a tým je láska. Nie našimi myšlienkami, ale s evanjeliom, ktoré žijeme vo vlastnom živote a Duch Svätý ho v našom vnútri oživuje. Ide o istú súčinnosť medzi nami a Duchom Svätým, a tou je svedectvo. Cirkev nesú dopredu svätí, tí, ktorí vydávajú presne takéto svedectvo. Ako povedali Ján Pavol II. a Benedikt XVI., dnešný svet veľmi potrebuje svedkov. Nie veľa rozprávať, ale hovoriť celým svojím životom: súlad života, pravdivosť vlastného života!“

Objekt s názvom Vieru ťažko odmerať
K zamysleniu sa nad vlastným životom viery nás netradične pozýva aj hravý objekt Otisa Lauberta s názvom Vieru ťažko odmerať. Autor vo svojej tvorbe pracuje s predmetmi každodenného života, ktoré kladie do nových vzťahov. Zároveň sa pohráva so slovnými hračkami, s rôznymi ambivalentnými významami slov, v ktorých objavuje nové významy. Jeho kríž je zložený zo školských drevených trojuholníkových pravítok. V prenesenom význame tu vystupujú ako symbol ľudských meradiel a súdov, kým kríž, ktorý vytvárajú, je symbolom našej viery, ktorá nie je jednoducho merateľnou samozrejmosťou, ale Božím darom, milosťou, ktorou sme boli obdarení.
V tvorbe autor dáva predmetom nový život, stavia ich do nového svetla, a diváka necháva, aby význam  jeho tvorby dekódoval a ďalej rozvíjal: „V mojej práci je veľmi dôležitý prvok prekvapenia. Vyberám si prosté veci, umiestňujem ich do nového kontextu a vytváram nové vzťahy a asociácie. Môžem u diváka vyvolať pocit radosti a dať nový význam nájdeným predmetom, ktoré už stratili svoj zmysel.“

O autorovi

Otis Laubert (1946, Valaská) študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Na tzv. neoficiálnu výtvarnú scénu vstúpil koncom 60. rokov 20. storočia. Vo svojej tvorbe reaguje na podnety dadaizmu, popartu a na odkaz Marcela Duchampa. Pracuje s rôznymi médiami a technikami, od kresby, koláží a asambláží cez objekt a inštaláciu až po umenie akcie. Dominantnou stratégiou jeho tvorby, ktorú realizuje v tematických cykloch, je využívanie nájdených predmetov každodennej spotreby (ready-made), zhromažďovaných v jeho súkromnom domácom depozite, ktoré stavia do nových, často paradoxných, neočakávaných a hravých súvislostí. Pravidelne vystavuje doma aj v zahraničí, žije a tvorí v Bratislave.

(jez)