Návrat súčasného umenia do chrámu

Piešťany, Admin, 1. 3. 2014 - V Jezuitskej Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie, na Poštovej ulici v Piešťanoch opäť pokračuje už 32. časť projektu Umenie ducha. Tentoraz sa zameriava na tému pôstneho času.  Pôst je jedným z prejavov našej viery a formou modlitby, ktorá má v živote Cirkvi aj každého kresťana dôležité miesto.

Ako spomienku na Kristovo utrpenie: zatknutie a ukrižovanie je pôstnym dňom v Cirkvi predovšetkým streda a piatok. Do veľkého, štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou, ktorý nám pripomína štyridsať dní Krista na púšti, vstupujeme Popolcovou stredou. Cez vonkajší znak popola, ktorým sme v tento deň symbolicky poznačený na čelo, sme pozvaní k vnútornému stíšeniu: „… keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6,6). Význam pôstu, ktorý môže mať rôzne podoby, spočíva vo väčšej sústredenosti, uvedomení si vlastných limitov a citlivosti na vnímanie Boha a jeho pôsobenie v našich životoch. Nevedie nás k uzavretosti do seba, ale k väčšej citlivosti aj voči nášmu okoliu a potrebám našich blízkych.

Vývoj umenia od 60. rokov 20. storočia súvisí  s potrebou niektorých umelcov vyjadriť svoje pohľady na svet a na život intenzívnejším a autentickejším spôsobom, ako im to umožňujú klasické médiá, ako je maľba či socha, prostredníctvom vlastného prežívania. Akčné umenie, ktoré je jednou z legitímnych a stále aktuálnych polôh umenia, vstupuje do dialógu s každodenným životom a jeho rôznymi podobami. Mladí umelci Stanislav Piatrik a Marek Halász prepojili osobné prežívanie viery so svojou tvorbou, formou súkromnej performancie. Vytvorením „živej sochy“ zaznamenali modlitbu jedného z autorov, kľačiaceho na zemi v pokornom geste modlitby. Výsledkom akcie je zvláštna forma portrétu umelca – odhmotnený, v spojení s prenikajúcim svetlom až mysticky pôsobiaci objekt z plastu, ktorý vznikol jeho tepelným vyformovaním okolo autorovho kľačiaceho tela. Čo bolo hlavnou myšlienkou a odkazom vašej spoločnej akcie, ktorú možno vnímať aj ako metaforu modlitby?

„Pokánie predstavuje muža na kolenách, hlavou a rukami sa dotýkajúc zeme. Tento moment modlitby sme sa rozhodli zachytiť v prchavom transparentnom materiáli, ktorý Marek Halász upravoval priamo na mojom tele, v akcii, ktorá trvala dve hodiny. V kalendári liturgického roka je téma pokánia príznačná práve pre obdobie štyridsaťdňového pôstu začínajúceho znakom kríža na Popolcovú stredu a vrcholiaceho smrťou a zmŕtvychvstaním Krista. Tak, ako každé telo podlieha procesu času, tak práve z tohto procesu môže vyberať myšlienky, idey iných tiel, ktoré sa svojou prítomnosťou podieľali a podieľajú na vytváraní miesta, ktoré ho určujú a dávajú mu tvar vhodný na komunikáciu. Mám tým na mysli vzniknutú plastiku, ktorej som prepožičal tvar môjho tela. Tvar inšpirovaný Evanjeliom, Jánovou výzvou na pokánie. Moje telo sa teraz nenachádza v tvare plastiky, nekľačím. Ale moja individuálna história vstúpila do procesu komunikácie s okolím a tvorí moju identitu, umenie zohráva hlavne túto funkciu, zanechávajúc, akciu, informáciu.“

Stanislav Piatrik (1979) študoval grafiku a voľné umenie na Akadémii výtvarných umení v Banskej Bystrici (doc. Robert Brun). V tvorbe využíva rôzne médiá, pracuje s kresbou, grafikou, inštaláciou, realizuje akcie, témy jeho tvorby reflektujú kresťanské posolstvá. Pravidelne vystavuje, žije a tvorí v Hontianskych Trsťanoch.

Marek Halász (1984 ) študoval grafiku a voľné umenie na Akadémii výtvarných umení v Banskej Bystrici (doc. Juraj Sapara). V tvorbe pracuje s médiom sochy, objektu, inštalácie, venuje sa land-artovým a site-specific projektom. Pravidelne vystavuje, žije a tvorí v Bratislave a v Hontianskych Trsťanoch.
(ls)