Zlatý ležiak, ktorý zmenil svet piva oslavuje 175. rokov

Bratislava, Admin – Asi každý pozná zlatý plzenský ležiak, ktorý je dnes najbežnejšie dostupným pivom. Vedeli ste však, že táto pivná legenda slávi v tomto roku okrúhle 175. výročie od uvarenia prvej várky? Plzenský Prazdroj vznikol 5. októbra 1842 a po celý tento dlhý čas je meradlom kvality pivnej kategórie, ktorej dal názov – vo svete sa označuje ako Pils alebo Pilsner. Pivo Plzenský Prazdroj alebo ak chcete Pilsner Urquell sa stalo vzorom pre 70 % svetovej produkcie piva.

Za dnešný plzenský ležiak vďačíme paradoxne tomu, že pivo v Plzni začiatkom 19. storočia nebolo práve najlepšie. Varilo sa vo viacerých právovárečných domoch, z rôznych sladov, a následne kvasilo a zrelo v pivniciach meštianskych domov, kde neboli vždy ideálne podmienky. Pivo tak bolo nevyrovnanej kvality a nespokojnosť obyvateľov Plzne rástla. Všetko vyvrcholilo vo februári 1838, kedy nechala radnica vyliať 36 sudov mizerného piva. Po tomto incidente sa mešťania, ktorí mali právo variť pivo, rozhodli, že budú variť také pivo, ktoré sa vyrovná kvalitnejším pivám z Bavorska. Preto si nechali postaviť, na tú dobu, moderný Meštiansky pivovar. Po celé stáročia sa na našom území používalo pri výrobe piva tzv. horné kvasenie, ktoré prebieha pri teplotách okolo 20 °C. Začiatkom 18. storočia bavorskí mnísi zistili, že kvasinky kvasiace pri nízkych teplotách (cca 10 °C) skalných pivníc majú odlišné vlastnosti. Nimi kvasené pivá sú viac nasýtené oxidom uhličitým a kvasinky sa po ukončení kvasenia usádzajú na dne nádob. Tento spôsob sa začal označovať ako bavorský alebo spodné kvasenie. Práve kvôli tomuto spôsobu varenia piva dostal pozvánku do Meštianskeho pivovaru sládok Josef Groll, ktorý 5. októbra 1842 skombinoval bavorský spôsob kvasenia s miestnymi, svojím spôsobom, unikátnymi ingredienciami. Teda s veľmi mäkkou vodou s nízkym obsahom minerálov a prírodných solí, so svetlým sladom vyrobeným vo vlastnej sladovni a so žateckým chmeľom, ktorý je globálne považovaný za najlepší. Vytvoril tak prvé zlaté, iskrivo priezračné pivo na svete – Pilsner Urquell. To dalo základ pivnej kategórii Pilsner, ktorá všade predstavuje svetlý ležiak.

Dnes je to najväčšia pivná kategória, ktorá tvorí až dve tretiny celosvetovej pivnej produkcie. Rodák z bavorského mestečka Vilshofen sa učil remeslo u známych majstrov v Mníchove u Georga Sedlmayera a vo Viedni u Antona Drehera. Josef Groll po štyroch rokoch opustil Plzeň, ale jeho pivo malo veľký úspech, dobový plzenský kronikár poznamenal:  „Jak zajásali pijáci, když seznali, jakou říznou, znamenitou chutí, při pivě dosud nepoznanou, honosí se tento domácí výrobek.“

Pilsner zmenil svet piva

Prvý krok k rozšíreniu plzenského piva do okolitých krajín spravil hostinský Jozef Šedivý, ktorý ho v roku 1856 priviezol do Viedne. Jeho sláva rýchlo rástla, a tak sa „Plzeň“ už od roku 1870 udomácnila aj na Slovensku a neskôr i v ďalších krajinách Európy. Onedlho sa Pilsner Urquell dovážal takmer do celého sveta. Dokonca do Saudskej Arábie, Indie, či Havaja, kde dovtedy pivo veľmi obľúbené nebolo. V roku 1873 ho už mohli ochutnať aj v Amerike a koncom 19. storočia prerazil plzenský ležiak na štyri svetové kontinenty a stal sa tak celosvetovo predávaným pivom. Od roku 1996 si môžu ten pravý originál, ktorý dal meno celej jednej kategórii pív vychutnať vo viac než 50 krajinách. S rastúcou obľubou plzenského ležiaka sa však nielen v Čechách, ale aj v susedných krajinách začali objavovať jeho napodobeniny. Preto si dal Meštiansky pivovar v roku 1859 zaregistrovať značku „Pilsner Bier“. Pilsner Urquell si ju uchováva od čias svojho vzniku až dodnes, pretože sládkovia plzenského pivovaru si odovzdávajú skúsenosti a výrobné postupy z generácie na generáciu. Malá časť doteraz kvasí a zreje v dubových sudoch v historických pivniciach. To preto, aby mohli sládkovia neustále porovnávať, či je chuť piva vyrábaného na súčasných zariadeniach rovnaká ako za čias Josefa Grolla. Rovnakú chuť a zloženie piva potvrdzujú aj laboratórne testy piva Pilsner Urquell urobené v švajčiarskom Labor Veritas v roku 2008, ktoré porovnávali aktuálne merania s výsledkami z roku 1897, ktoré sa našli v plzenských archívoch.

 

Cesta na Slovensko

Do Uhorska, teda aj na Slovensko, sa dovážalo pivo Plzenský Prazdroj od roku 1869 a fľaškové o niečo neskôr, a to až po roku 1897.Spočiatku sa privážalo do troch najväčších mestských centier – Bratislavy, Košíc a do Banskej Bystrice. O dva roky nato sa odber rozšíril o Nitru a Ružomberok, potom nasledovali ďalšie mestá ako Banská Štiavnica, Komárno, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Malacky, Prešov či Žilina. Slovenskí dovozcovia si pivné etikety prispôsobovali a uvádzali na ne svoje meno. Jednými z prvých boli aj otec a syn Jaklitschovci, ktorí vlastnili vychýrené lahôdky a reštauráciu v Bratislave (pochovaní sú na Ondrejskom cintoríne). Prvý hostinec v hlavnom meste, v ktorom čapovali originálny plzenský ležiak sa volal U ČERVENÉHO VOLA a sídlil na dnešnej Štúrovej ulici v Bratislave. Zvýšený odbyt Plzenského Prazdroja na Slovensku prišiel až so vznikom Česko-slovenskej republiky. Na Slovensko vtedy prišlo množstvo českých úradníkov, vojakov, policajtov a učiteľov, ktorí boli na plzenské pivo zvyknutí a požadovali ho aj na novom pôsobisku. V mnohých podnikoch však bolo plzenské pivo vedené len kvôli prestíži a jeho pozícia bola podobná postaveniu francúzskeho šampanského medzi šumivými vínami.

Návštevníci známej bratislavskej reštaurácie Kolkovňa si 28. októbra mohli vyskúšať špeciálny plzenský ležiak, vyrobený podľa originálnej receptúry a technológie. Špeciálny 30 – litrový drevený súdok slávnostne narazil Václav Berka, 13. sládek tohto svetoznámeho pivovaru.

Dokonalé pivo musí dobre chutiť, a preto musí byť aj správne vychladené a načapované v čistom vychladenom pohári.  Pivovarnícki odborníci si veľmi dobre uvedomujú dôležitosť týchto atribútov, preto pravidelne školia všetkých svojich výčapníkov. Pilsner Urquell so sebou prináša aj 4 typické štýly čapovania – hladinka, šnyt, mlieko, čochtan.  Prítomným hosťom sládek Václav Berka  načapoval pivo rôznymi štýlmi podľa ich požiadania. Hosťom  poskytol mnoho zaujímavých informácií o základoch technologického postupu výroby plzenského piva, distribúcii a konzumácie. Prítomní hostia okrem pitia piva a počúvaní českej ľudovej muziky si  mali možnosť  vyskúšať aj manuálnu zručnosť  pri zostavovaní dreveného súdku.

Pán Václav Berka je skúsený a uznávaný odborník vo svojej profesii, pivo čapoval na rôznych dôležitých podujatiach. V minulom roku dokonca mal tú možnosť a česť osobne odovzdať pápežovi Františkovi unikátnu fľašu piva Pilsner Urquell počas  Veľkonočnej audiencii v Ríme. Pivovar Pilsner Urquell totiž pred 6 rokmi nadviazal na sto rokov zabudnutú tradíciu, keď pápež Leo XIII si na odporúčanie svojich lekárov dal doviezť plzenské pivo. Plzenský ležák  mal podľa lekárov priaznivé účinky na zdravie pápeža Lea XIII a pápež si ho pravidelne nechával posielať.

Hostia reštaurácie Kolkovňa sa výborne zabávali pri rázovitej živej českej muzike, mohli si vybrať z bohatého výberu českej kuchyne a popíjať  výborné plzenské pivo.

 (Zdroj: Andrea Danechová, Neuropea, Pripravil: Eugen Nagy)