Spotreba rýb na Slovensku je najvyššia za posledných 10 rokov

BRATISLAVA/ADMIN – Slováci v rokoch 2017 a 2018 skonzumovali najviac rybieho mäsa za poslednú dekádu. Zo sladkovodných rýb pritom vedú kapor a pstruh, z morských rýb sú na prvých priečkach údená makrela a losos.  O spotrebe rýb a ich kvalite u nás a v Európe hovorí Ing. Ján Sukovský z odboru živočíšnej výroby Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Slováci konzumujú najviac rýb za posledných 10 rokov

Spotreba rýb v roku 2018 a 2017 na Slovensku dosiahla úroveň  5,5 kg na osobu a rok, čo predstavuje najvyšší údaj za posledných 10 rokov a rovná sa približne spotrebe hovädzieho mäsa. Avšak len necelý kilogram pripadá na sladkovodné ryby a zhruba 0,35 kg na osobu a rok je pokrytých úlovkami rekreačných rybárov. Odporúčaná dávka konzumácie rybieho mäsa pritom predstavuje 17 kg na obyvateľa a rok.

Zo sladkovodných rýb je na Slovensku na prvom mieste v spotrebe kapor, hneď za ním je pstruh. Spotrebitelia tiež obľubujú šťuku, zubáča, sumca, tolstolobika, amura a sivoňa. Medzi ďalšie sladkovodné druhy rýb, ktoré má spotrebiteľ možnosť ochutnať patria sumček africký, ostriež, úhor, karas, tolstolobik pestrý. Z morských rýb patrí medzi najpopulárnejšie losos, makrela, sleď, rôzne druhy tresky a tuniakovité ryby. Zo spracovaných morských rýb je to údená makrela a losos, z marinovaných rýb hlavne sleď. Zo sladkovodných rýb spotrebitelia nakupujú hlavne živé ryby a ryby chladené, z morských sú to hlavne mrazené filety, mrazené ryby, filé, hotové mrazené rybacie polotovary.

V  EÚ vedie Portugalsko. Ročne priemerný Portugalčan skonzumuje 55,9 kg rýb

Spotreba rýb a morských plodov sa za posledných päťdesiat rokov zdvojnásobila, čo má za následok drastické znižovanie populácii rýb v moriach a oceánoch.  Na celosvetovej úrovni spotreba rýb a morských plodov každoročne narastá a dopyt po rybej bielkovine sa zvyšuje. Podľa dostupných údajov Európskej komisie priemerná spotreba rýb v EÚ na obyvateľa a rok v roku 2015 dosiahla 25,1 kg. Najväčšou spotrebou rýb v EÚ sa môžu pochváliť Portugalčania, ktorí spotrebujú ročne na obyvateľa 55,9 kg, nasledujú Španieli so spotrebou 45,2 kg a Francúzi 33,9 kg. Z vnútrozemských krajín sú v spotrebe rýb na tom najlepšie Luxemburčania, ktorí ročne skonzumujú 32 kg rýb, nasledujú Rakúšania so spotrebou 13,2 kg. Slováci sú tak v spotrebe rýb stále na chvoste EÚ.

Ako rozoznáte čerstvé a kvalitné rybie mäso?

Pri výbere rýb by sa mal spotrebiteľ orientovať viac na lokálnu produkciu, ktorá vie zaručiť hlavne čerstvosť, čo je v prípade sladkovodných rýb veľmi dôležitý faktor a v rámci produkcie zanecháva len veľmi malú uhlíkovú stopu v porovnaní s morskými rybami, ktoré sú na náš stôl prepravované z rôznych svetadielov. Spotrebiteľ by si mal tiež uvedomiť, že kúpou lokálnej produkcie podporuje rozvoj miestneho regiónu a podporuje zamestnanosť v tejto oblasti. Rybie mäso svojím zložením spĺňa požiadavky na racionálnu výživu, je ľahko stráviteľné a preto je vhodné na diétne stravovanie. Pri čerstvých sladkovodných rybách sa málokedy stretneme s ich glazovaním. Pri spracovaní morských rýb sa často používa glazúra, ktorá spôsobuje to, že pri rozmrazení sa z mäsa uvoľňuje viac vody. Pri týchto produktoch vlastne platíme zbytočne za dodanú slanú vodu. Pri tepelnom opracovaní takejto ryby je kvalita mäsa značne ovplyvnená najmä obsahom soli. Pri týchto produktoch sa obsah glazúry pohybuje od 10 % – 40 %. Z fyziologického hľadiska rybie mäso neobsahuje šľachy a väzivo v porovnaní s mäsom veľkých hospodárskych zvierat, a tým je oveľa stráviteľnejšie. Tiež obsahuje hlavne vitamín A a D a celý rad mikroprvkov. Ďalšou výhodou je ľahká a rýchla tepelná úprava.

Ryby tiež mrazením strácajú na kvalite a to najrýchlejšie spomedzi všetkých mias. Z pohľadu spotrebiteľa si pri kúpe čerstvých rýb preto treba všímať hlavne oči, žiabre a celkovú typickú rybaciu vôňu. Oči rýb pri čerstvých rybách sú vypuklé a číre, žiabre sýto červené. Ak je ryba staršia tak sú oči zakalené a farba žiabier je do hneda, takéto ryby tiež sprevádza nepríjemný zápach.

Aký je priamy prínos rybnikárstva pre krajinu?

Rybníky, malé vodné nádrže a rybochovné zariadenia plnia v krajine okrem produkčnej funkcie aj mimo produkčné funkcie. Medzi tieto funkcie patrí hlavne:

• akumulácia vody v krajine
• retencia vody v krajine (protipovodňová ochrana)
• rekreačná funkcia
• zlepšovanie kvality povrchových vôd
• podpora biodiverzity

Viac informácií nájdete na webe projektu Zrodené v EÚ – http://www.zrodene.eu

(Zdroj: Betty Molnárová, apriorislovakia; Pripravila: red.)