Príbeh o syrovom zlate

Bratislava, Admin – Plesňové syry sú skutočnou delikatesou. Pri výrobe sa skĺbi pasterizované mlieko, s prídavkom kyslomliečnych kultúr a ušľachtilých plesňových kultúr. Príchute plesňových syrov sa rôznia, pretože existuje viacero druhov plesní a dôležité je aj to, či pleseň „vyrastie“ vo vnútri alebo na povrchu. Syr s modrou alebo zelenou plesňou vo vnútri je konzistenciou síce tuhý, no drobivý. Na jazyku sa syr stáva krémovým a je akoby jemne pikantnejší. Najobľúbenejší plesňový syr je u nás niva – ktorú vyrábajú Tatranské mliekarne pod názvom Tatranský rival. Jeho luxusnejšie a mimoriadne chutné, až maslové prevedenie nesie názov Zlatý rival. Syr vyzerá ako skutočné tatranské zlato, dokonale chuťovo ladí so sladšími vínami.
Pleseň, ktorá vzniká na povrchu syra máva rôznu hrúbku – v závislosti od dĺžky zrenia a chutí akoby po hubách. Známe a populárne sú u nás Encián a Plesnivec, takisto z Tatranských mliekarní, pristanú im zaujímavé príchute, napríklad paprika, provensálske korenie, zelené korenie alebo dokonca šalvia. Pleseň na syroch sa dá aj skombinovať – existujú syry s plesňou na povrchu, aj vo vnútri, majú veľmi výraznú chuť, je ním napríklad Modrý encián.

(Miroslava Brindová, BEAUFORT, Pripravila: Valéria Nagyová)