Palmový olej – informácie, ktoré chýbajú

Bratislava, Admin – V roku 2015/2016 bola spotreba palmového oleja v Európskej únii 6,7 miliónov kubických ton. Táto spotreba nie je len dôsledkom jeho využitia pri výrobe potravín, kozmetických prípravkov a biopalív (na čo poukazujú mnohé médiá), ale používa sa takisto aj v olejochemickom priemysle a pri výrobe krmív. Európa sa v tomto období podieľala na celosvetovej spotrebe len 11 percentami. Medzi ďalších významných spotrebiteľov palmového oleja patrila India, Indonézia, Čína a Malajzia, kde ho v domácnostiach a reštauráciách používajú rovnako bežne, ako u nás repkový či slnečnicový olej.

V Európe je spotreba palmového oleja v potravinárskom a kozmetickom priemysle stabilná, čo je dané stravovacími a spotrebiteľskými návykmi, ktoré sa významne nemenia, a takisto zloženie výrobkov zostáva bez väčších zmien. Oblasťami, v ktorých spotreba palmového oleja rastie, sú biopalivá, u nich sa očakáva celosvetový rast spotreby aj v ďalších rokoch.

„V priemyselnej výrobe potravín sa palmový olej používa: po prvé kvôli dosiahnutiu vhodnej konzistencie výrobku a po druhé kvôli dobrej tepelnej stabilite umožňujúcej tepelnú úpravu potravín a vyprážania s minimalizáciou nežiaducich zmien v oleji,“ vysvetľuje doc. Ing. Jiří Brát, CSc., predseda výboru pre zdravotnú a sociálnu politiku Potravinárskej komory ČR (na obr. č. 2 prísediaci pri stole v strede). „Tieto vlastnosti súvisia s jeho skupenstvom. Zatiaľ čo rastlinné oleje vyrobené z olejnín pestovaných v Európe sú pri izbovej teplote kvapalné, oleje z tropických rastlín sú vďaka vysokému obsahu nasýtených mastných kyselín tuhé,“ pokračuje doc. Brát. Vysoký obsah mastných kyselín s pevným skupenstvom a následné celkové zvýšenie obsahu pevných podielov v tuku je možné takisto dosiahnuť aj v minulosti často používanou technológiou stužovania rastlinných olejov pomocou metódy tzv. čiastočnej hydrogenácie. Tieto stužované tuky sú však zdrojom trans mastných kyselín, ktoré sú zo zdravotného hľadiska menej vhodné než palmový olej.

V posledných rokoch rastie nielen spotreba palmového oleja, ale tiež spotreba rastlinných olejov všeobecne. Riešenie spotreby palmového oleja iba jeho nahradzovaním inými druhmi olejov je pritom diskutabilné kvôli vysokej výťažnosti Paliem olejových. „Ak chceme ušetriť tropický prales tým, že namiesto palmového oleja začneme používať iný druh oleja, musíme tento iný olej niekde vypestovať, a teda venovať jeho výrobe oveľa väčšiu plochu niekde inde – napríklad zväčšiť rozlohu našich repkových polí mnohokrát viac, než bude rozloha zachráneného pralesa v trópoch. Môže to byť na úkor polí so pšenicou, zemiakmi či kukuricou, našich lúk a pastvín, ale možno aj na úkor niektorých našich chránených území,“ hovorí Ing. Ján Parobek, PhD. z Katedry marketingu, obchodu a svetového lesníctva Drevárskej univerzity vo Zvolene (na obr. č. 2 prednáša na tlačovej konferencii). Jednou z najjednoduchších ciest, ako môžu európski spotrebitelia prispieť ku zníženiu negatívnych dopadov palmového oleja na životné prostredie, je výber produktov z certifikovaného palmového oleja.

Ďalším z argumentov proti palmovému oleju je vysoký obsah nasýtených mastných kyselín. Mali by sme si ale uvedomiť, že tie sú hlavnou zložkou aj v mliečnom tuku, a teda aj v masle. V súčasnej dobe vyzdvihovaný kokosový olej má podiel nasýtených mastných kyselín ešte vyšší ako palmový olej. „Rozhodujúci je vždy pomer medzi jednotlivými mastnými kyselinami. Ak je v zložení výrobku uvedený palmový olej, vôbec to automaticky neznamená, že produkt je zlý, alebo nepriaznivý pre zdravie konzumentov. Pokiaľ sa použije palmový olej v kombinácii s inými rastlinnými olejmi, môže byť výsledný pomer medzi nasýtenými a nenasýtenými mastnými kyselinami priaznivý. Odporúčam vždy si prečítať, aké je zloženie mastných kyselín v konkrétnom tukovom výrobku,“ hovorí odborník na výživu a gastroenterológ MUDr. Peter Minárik (na obr. č. 1, č. 2 a č. 3) a dodáva: „Nezabúdajme, že použitie malého množstva palmového oleja je stále menšie zlo, než použitie čiastočne stužených tukov s obsahom trans mastných kyselín.“

Aj keď majú niektoré potraviny výhodnejšiu a pre podporu zdravia konzumentov vítanejšiu skladbu živín než iné, zdá sa, že lepšie než šablónovité delenie potravín na „zdravé“ a „nezdravé“, je všímať si skôr celkovú skladbu nášho jedálnička, ako aj fakt, koľko z konkrétnych potravín zjeme. Jednoduchým spôsobom, ako sa vyhnúť extrémom, je jesť pestro, primerane, striedmo a vyvážene.

(Zdroj: Eva Šoucová, MCC; Pripravila: Valéria Nagyová)