Podpredseda PMÚ: Zmeny podporia dôveru v štát

Bratislava, Admin – O novej metodike inštitútu oznamovateľa – whistleblowera Protimonopolného úradu SR nám porozprával jej podpredseda BORIS GREGOR (na obr.).

• Aké dáta sú k dispozícii v rámci konaní po implementácií inštitútu oznamovateľa za 3 roky jeho existencie?
  „Ak otázka smeruje k počtu úspešne predložených informácií a podkladov úradu oznamovateľmi, ktoré by viedli k potrestaniu porušiteľov, ku konaniu alebo aspoň k prešetrovaniu, tak úrad musí priznať, že neeviduje žiadny takýto prípad. A to je práve dôvod, prečo úrad v tejto oblasti zvyšuje svoju aktivitu pri zatraktívnení inštitútu oznamovateľa.“

• Akú zásadnú kvalitatívnu zmenu prináša nová metodika?
  „Inštitút oznamovateľa má okrem motivačnej roviny, keďže oznamovateľovi pri naplnení zákonom stanovených podmienok vzniká nárok na odmenu až do výšky 100-tisíc eur, aj rovinu dôvery. Predloženie informácií a podkladov je citlivou oblasťou a u oznamovateľa je spojená s obavami z možných následkov, a to aj napriek tomu, že takéto predloženie je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže vyňaté spod porušenia mlčanlivosti podľa príslušných predpisov a zmlúv. Úrad verí, že zmena metodiky a hlavne popisu priebehu prijatia oznámenia a jeho následného spracovania úradom prinesie dostatočné zvýšenie stupňa povedomia nielen o detailoch nakladania s takto získanými informáciami úradom, ale aj o zodpovednom prístupe zamestnancov úradu k ochrane identity oznamovateľa.“

• Čo sa považuje za dôkaz, podanie o kartelovej dohode podľa novej metodiky?
  „Podľa ZOHS sa dôkazom rozumie: dokument v listinnej alebo elektronickej podobe, ktorý je rozhodujúcim dôkazom takého porušenia, alebo informácia a dôkaz, ktorý je rozhodujúci pre vykonanie inšpekcie, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz umožňujúci preukázanie takého porušenia zákona.“

• Čo sa za dôkaz o kartelovej dohode nepovažuje?
  „Na toto neexistuje jednoznačná, všeobecne aplikovateľná odpoveď. Dôležitá je prípustnosť dôkazov a ich použiteľnosť vzhľadom na spôsob ich získania, resp. zaistenia. Preto je nevyhnutná komunikácia s úradom v čase, kedy úrad ešte môže oznamovateľa usmerniť pri získavaní pre úrad podstatných dokumentov a dôkazov.“

• Aká zmena sa očakáva po implementovaní novej metodiky zo strany verejnosti?
  „V ostatnom období sa tí, ktorí disponujú pre úrad relevantnými informáciami alebo k nim majú prístup, často obracajú na mimovládne organizácie alebo médiá, a to úrad nemá v záujme meniť. Dôležitá pre úrad je však kvalita a použiteľnosť informácií a preto od novej metodiky, ale hlavne od jej verejnej komunikácie, úrad očakáva, že získa príležitosť konzultovať s oznamovateľom všetky potrebné informácie, ktoré môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri ďalších úkonoch úradu v rámci prešetrovania alebo vedenia správneho konania v danej veci, a to ešte v čase pred medializáciou informácií a dôkazov zo strany oznamovateľa. Zverejnením určitých informácií totiž môže dôjsť – a v drvivej časti prípadov aj dochádza, k rozsiahlej likvidácii informácií a podkladov zo strany porušiteľov ZOHS. Úrad takto nenávratne stráca možnosť získať pre svoju činnosť podstatné informácie v danom prípade.“

• Aký je odkaz ľuďom, ktorí by napríklad teraz váhali, či sa ozvať a prihlásiť sa s dôkazným materiálom na PMÚ SR?
  „Rozhodne najdôležitejšia je dôvera a povedomie o pôsobnosti úradu v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Úrad je často stotožňovaný s orgánom dohľadu nad verejným obstarávaním v rovine posudzovania koordinácie podnikateľov pri predkladaní ponúk vo verejných súťažiach. To je však len zlomok toho, čo úrad vykonáva v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. A preto potrebuje úrad zabezpečiť, aby sa široká verejnosť dozvedela aj o aktivitách úradu pri odhaľovaní horizontálnych a vertikálnych dohôd obmedzujúcich súťaž, pri posudzovaní zneužívania dominantného postavenia, pri schvaľovaní a kontrole koncentrácií, a v neposlednom rade pri posudzovaní, či orgány štátnej správy, obce a VÚC alebo záujmové samosprávy pri výkone štátnej správy alebo samosprávy neobmedzili hospodársku súťaž. Navyše, od 1. 1. 2016 úrad získal kompetencie v oblasti koordinácie štátnej pomoci. Inštitút oznamovateľa sa vzťahuje len na horizontálne dohody obmedzujúce súťaž. V ostatných prípadoch úrad prijíma podnety, ktoré rovnako zodpovedne posudzuje za účelom zistenia, či je dôvod na začatie prešetrovania alebo správneho konania. V mnohých prípadoch, vzhľadom na svoje obmedzené zdroje, musí úrad uplatňovať prioritizačnú politiku a riešiť prednostne typovo a dopadovo najzávažnejšie prípady.“

(Zdroj: Ľudmila Jančigová, Foto: PMÚ SR; Pripravila: Valéria Nagyová)