XXIV. Salón Spoločnosti voľných výtvarných umelcov

Bratislava, Admin – Výtvarné umelecké Salóny, ktoré bývajú slávnostne otvárané vždy začiatkom Nového roka predstavujú veľmi sympatický a spoločensky príťažlivý podnet, sú inšpiratívne pre celú spoločnosť výtvarných umelcov, ale aj pre laických milovníkov výtvarného umenia, hudby, literatúry či diania v kultúre.

Kurátorka výstavy Dagmar Srnenská si tentoraz rozdelila jednotlivé umelecké štýly do dvoch rovín: jednu predstavujú figuratívne štýly a druhú abstraktné videnie umelcov. Z katalógu k výstave citujem: „Výtvarné práce jednotlivých členov, významných slovenských umelcov predstavujú na 24 ročníku diela so širokospektrálnym námetovým zameraním. Od realistických, romantických, expresívnych, surreálnych až po abstraktné a geometrické práce.“

                         

Pri abstraktných dielach prevláda skôr pocitová rovina, pôsobenie farby na emócie diváka, napr. „Veže“ od V. Petríka, „Sústredenosť“ od S.Harangozóa, alebo “Relax“ od Márie Bidelnicovej , či „Zátišie s fľašou a s naliehavou otázkou“ od P. Kráľa…možno aj s otázkou- kedy a ako sa vyrieši Štatút umelca, čo prinesie v oblasti zlepšenia situácie umelecky tvorivých osobností ?

Atraktívne súčasné sú aj mondénne sochy v priestore od I. Tomanovej (Office center), ktoré sú živou miniatúrou skutočných mladých ľudí zaoberajúcich sa vyslovene managerskými a biznismenskými vzťahmi…ľudia zrobotizovaní počítačovou dobou zahľadení do mobilných telefónov, ľudia žijúci v elektronickom čase a priestore…otázkou je -kto je koho otrokom, kto koho viac potrebuje…technika človeka, alebo človek techniku?

Otázky súčastnosti rezonujú v celej expozícii Salónu SVVU 2015, všetko so všetkým súvisí,, človek a príroda  vzájomne komunikujú a kladú otázky aj odpovede. V obraze „Na nebi a na zemi“ D. Bidelnicu splývajú dva v podstate kontrastné princípy do jedného spoločného harmonického celku. Čiernobiele „Hudobné sny“ V. Královej vyjadrujú princíp súdobej futuristickej rozhodnosti buď- alebo…akoby nič medzi tým už neexistovalo. Čierne slnko v podaní M. Šimurdu (Zatmenie) vyznieva aj napriek čiernej farbe ešte stále optimisticky, lebo je obletované farebným vesmírom akýchsi útržkovitých nádejí, že sa všetko zasa zmení.

Filozofické meditácie M. Vanka (Slovo skloňované aj s Alfou) stále dávajú na výber…medzi nebom a zemou, medzi krásou a deštrukciou. Na hrane pomyselného bodu sa stretáva tajomné napätie ľudskej existencie.

Hamletovská otázka “to bee, or not to bee – byť či nebyť ?” nadobúda hmatateľný obsah, v ktorom sa miesia všetky pocity, emócie, sny, predstavy, myšlienky…poznanie o celistvosti bytia.
Človek sa objavuje aj v maľbách M. Kovalčíkovej (Očistec) a M. Radeva (Nevinnosť) či R. Dubayovej (Myšlienky I.) Vo väčšine týchto diel cítime svetlo ako východiskový bod, horizont, za ktorým sa ukrýva zmysel ľudského snaženia.

 

Tradičnými umeleckými velikánmi výstavy sú aj Š. Bubán (Nočná hudba) a A. Vojtášek (Metamorfózy), či D. Sekela (Trojjedinosť) a S. Králik (Imaginácie) Š. Bobota (Prechod pre chodcov), M. Drugda (Segmenty).

V ich vycibrenom virtuóznom podaní sa ocitá tajomstvo katedrál, génius loci všetkých tvorivých umeleckých inotajov, starých majstrov, pokora a súzvuk vývoja a jeho transformácie do súčasných vyjadrovacích umeleckých podôb a podobenstiev.

Foto 1, 5 – I. Tomanová (Office center)
Foto 2 – M. Bidelnicová (Relax)
Foto 3 – A. Vojtášek (Metamorfózy)
Foto 4 – O. Dubay ml. (Bez názvu XI.)
Foto 6 – M. Šimurda (Zatmenie)
Foto 7 – M. Vanko (Slovo skloňovateľné aj s Alfou)
Foto 8 – M. Kovalčíková (Očistec)
Foto 9, 10 – D. Sekela (Trojjedinosť)
Foto 11, 12 – Š. Bobota (Prechod pre chodcov)
Foto 13 – S. Kollárik (Vesmírny priestor)
Foto 14 – P. Kráľ (Zátišie s fľašou)

 

(Zdroj: Mária Kovalčíková, Pripravila: Valéria Nagyová)