V jezuitskej kaplnke v Piešťanoch vystavuje dielo Marián Mudroch

Piešťany, Admin – Medzi vianočným a veľkonočným obdobím, ktoré sa tento rok začína už 14. februára (Popolcová streda), hovoríme v liturgickom kalendári o takzvanom období cez rok, ktoré nám dáva priestor na úvahu o rozbiehajúcom sa roku. Pomenovanie prvého mesiaca v roku vychádza z antickej mytológie, podľa rímskeho boha všetkého začínajúceho, dverí a brán Jánusa, ktorý sa zobrazoval s dvoma tvárami, pričom jednou hľadel do minulosti a druhou do budúcnosti.

So začiatkom roka, potom, ako sme Bohu odovzdali udalosti roka minulého, mu s dôverou a nádejou vkladáme do rúk tie, ktoré do nášho života vstúpia v ďalšom roku. To, čo v ňom budeme môcť ovplyvniť, aj to, na čo nebudeme mať dosah.

Etty Hillesum (1914 – 1943), mladá židovská žena z Holandska, ktorá, paradoxne, objavila hlboký a dôverný vzťah k Bohu počas holokaustu, píše v súvislosti s utrpením o aktívnej pasivite a pasívnej aktivite: „Aktívna pasivita, vzoprenie sa voči niečomu … v človeku ochromuje sily. Pasívna aktivita… tkvie v tom, že človek niečo neodvolateľné znáša a akceptuje, a práve preto sa uvoľňujú nové sily.“ Aj nás osobne Boh pozýva a učí, aby sme aj v náročných situáciách dokázali prijímať svoj život z jeho rúk a prežívať ho v prítomnosti: „Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6, 32 – 33).

Výtvarné umenie často pracuje s intuíciou, tajomstvom, viacerými úrovňami vnímania a kladie na nás nároky aktívneho vnímania. Marián Mudroch sa v cykloch obrazov pohybuje na hranici dvoch svetov: toho, ktorý vnímame našimi zmyslami, a toho, ktorý dokážeme zachytiť, či skôr vytušiť našim vnútorným zrakom. Toho, čo v pominuteľnom svete presahuje k večnosti. Autor často pracuje s čiernou farbou, ktorá symbolizuje hĺbku, meditáciu, ponorenie sa do seba, v stredoveku bola vnímaná aj ako farba pokory. Umožňuje nám uvažovať o priestore za plochou obrazu, naznačenom geometrickými otvormi, ktoré nám akoby cez kľúčovú dierku dávajú nahliadnuť do sveta „za“ tým známym a jednoznačným. Obraz odkazuje aj na Reného Magritta s jeho surrealistickými, snovými obrazmi, ktoré sú pre autora živým materiálom na dialóg.

Vaše diela charakterizuje istá nehybnosť, akoby zastavenie v čase. Aké miesto v nich ponechávate divákovi a čo všetko mu svojimi obrazmi prezrádzate a ponúkate? „Svojimi dielami divákovi ponúkam vnímanie virtuálnej možnosti metafor. Domnievam sa, že talent náhody je u diváka vždy prítomný a bude záležať len na ňom, ako ho vníma.“

Opäť vás pozývame do Piešťan, do jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici, kde pokračuje projekt UMENIE DUCHA. Tentoraz tu prezentujeme dielo – akryl na plátne s názvom Hádanka II, z roku 2013, ktorý vytvoril Marián Mudroch, akademický maliar.

Marián Mudroch (*1945) študoval sklo u prof. Václava Ciglera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Na neoficiálnu výtvarnú scénu vstúpil ešte počas štúdia začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia. Patrí k predstaviteľom analytických tendencií, venuje sa dominantne maľbe, kresbe a grafike, v tvorbe vedie interpretačný dialóg s vybranými majstrami histórie umenia, ako je Cranach, Rembrandt, Morandi či Magritte. Zaujíma sa o literatúru, hudbu, filozofiu, dlhodobo sa venoval aj práci výtvarného pedagóga a kurátora. Žije a tvorí v Bratislave.

(Zdroj: Leopold Slaninka, riaditeľ Jezuitského pastoračného centra; Pripravila: Valéria Nagyová)