V IKARE vyšla kniha Osud tak rozhodol

Bratislava, Admin – Vo Vydavateľstve IKAR vyšla kniha s názvom Osud tak rozhodol od spisovateľa Jozefa Bednára. Ako sám autor píše, kniha je nielen o autizme. Ale najmä o živote. O pochybnostiach a smútku. O láske a viere. A tiež o odhodlaní a radosti…o snahe jednej rodiny žiť napriek autizmu plnohodnotný a čo najnormálnejší život. Nejde o fabuláciu, ale o skutočný, osobný príbeh, ktorý sa mi nepísal ľahko. Som aj preto plný očakávania. S pokorou dúfam, že sa nájdu ľudia, ktorých tento náš príbeh osloví a aspoň trochu inšpiruje…

Marek, syn autora knihy už nie je dieťa, ale šestnásťročný mladý muž. Na prvý pohľad na nerozoznanie od iných. Komunikuje. Prejavuje city. Má veľké srdce. Na druhý pohľad je však jeho život o niečo komplikovanejší. Komunikuje, ale často používa slovné barličky a nie všetkému rozumie. Vie prejaviť city, ale stále sa to musí učiť. Má veľké srdce, ktoré však necitliví ľudia ľahko zrania. Napriek tomu, že Majko, ako ho nazývajú v rodine, je iný, nie je hlúpy. Je výnimočný.
Povedané slovami spisovateľky Gabriely Rothmayerovej, toto je kniha o úspechu rodiny, ktorá sa nezlomila pod ťarchou vybočenia z normálu. Je to kniha o prijatí a láske. O živých ľuďoch, ktorí sa premenili na románové postavy.
Napriek všetkým výzvam, ktoré rodine prináša synov autizmus, Bednárovci sa snažia žiť ako každá iná rodina. A možno práve v tom obyčajnom živote sa skrýva ich šťastie.

Ukážka z knihy
Nikdy na ten deň nezabudnem. Nezabudnem na deň, keď ten prvý úder schytala manželka v integračnom centre v Trnave, kde sme vtedy žili.
„Máme autizmus. Majko má autizmus. Práve mi to oznámili,“ počul som jej trasúci sa hlas v mobile. Bol som v práci v Bratislave. V tej chvíli som vôbec nevedel, čo povedať. Hoci sme s takýmto vysvetlením synových problémov už tak trochu rátali, dúfali sme, že táto hroziaca diagnóza sa nepotvrdí. Že doktori prídu na niečo iné, čo spôsobuje jeho problémy. Manželka bola úplne dolu, pre plač som jej takmer nerozumel. Ja sám som mal problém zadržať slzy. Ako muž som ju chcel podporiť. Veď my chlapi by sme predsa mali byť silní. Silnejší ako nežné pohlavie. Ale slzy boli nakoniec silnejšie. Mal som dvadsaťsedem rokov a napadlo mi, že minimálne časť snov spájajúcich sa mi s rodinou a synom sa s touto správou v momente zrútila. Museli sme čeliť prvej vážnejšej životnej skúške. Bál som sa, aby táto skúška postupne nezruinovala aj náš vzťah.

(Mária Lešková, IKAR, Pripravila: Valéria Nagyová)