Dielo Evy Cisárovej-Minárikovej
s fragmentami výšiviek

Piešťany, Admin – Október je spojený so sviatkom anjelov strážnych (2. 10.), ktorý oslavujeme krátko po sviatku archanjelov Michala, Rafaela a Gabriela (29. 9.). Anjeli sú dnes populárni v rôznych súvislostiach, aj preto sme v tomto čase pozvaní pripomenúť si ich miesto v kresťanskej tradícii aj v našich životoch.  

Pozývame vás do Piešťan, na pokračovanie projektu UMENIE DUCHA – Návrat súčasného umenia do chrámu v jezuitskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici, kde si môžete pozrieť dielo akademickej maliarky Evy Cisárovej-Minárikovej: List zo záznamníka I, 2014 / pastel, koláž, 135 x 60 cm. Autorka použila recyklovaný textil arachné a citáciu frotáží fragmentov sakrálnej výšivky Márie Hollósyovej.

Anjeli (z gréc. angelos = posol) sú duchovné bytosti, poslovia Boží, „prítomní už od stvorenia a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i zblízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jej uskutočňovaní.“ (KKC 332). Svätý Augustín o nich hovorí: „Anjel je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch; ak sa pýtaš na službu, je to anjel: podľa toho, čím je, je duch; podľa toho, čo koná, je anjel.“ Anjeli sú celou svojou bytosťou Boží služobníci a poslovia. Keďže „ustavične hľadia na tvár Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10), počúvajú jeho slová a plnia jeho príkazy (pozri KKC 329). Anjeli sú prítomní pri Zvestovaní, pri narodení Ježiša Krista, po jeho pokúšaní diablom na púšti, na Olivovej hore aj po jeho zmŕtvychvstaní. Majú svoje miesto v dejinách spásy aj v našich životoch. Každý z nás má svojho jedinečného anjela strážneho, ktorý chráni našu osobitosť, pozná obraz, aký si o nás urobil Boh, a pomáha nám v jeho poznaní a naplnení nám zvereného jedinečného poslania.

Anjelov v dejinách umenia často sentimentálne zobrazovali ako detských anjelov – putti či mladíkov s krídlami. Textilné dielo Evy Cisárovej-Minárikovej ide za hranicu prvoplánovej sentimentálnosti a prináša interpretáciu historickej výšivky z dielne Márie Hollósyovej. Tá na prelome 19. a 20. storočia viedla unikátnu výšivkársku dielňu v Cíferi: výšivky si u nej objednávala rakúsko-uhorská šľachta aj kráľovná Alžbeta a po vzniku Československa navrhovala mitry pre prvých slovenských biskupov. Eva Cisárová-Mináriková, ktorá sa jej tvorbe dlhodobo venuje, pracuje s fragmentmi jej historických výšiviek. Technikou frotáže odtláča obrazy z antependia (textílie na oltárnom stole), s centrálnym výjavom kríža s Kristovou tvárou, adorovanou anjelmi.  Autorka ich dopĺňa použitím reálnych výšiviek rôzneho pôvodu. Vo svojom textilnom diele opakuje obraz Kristovej tváre, ktorá má aj nám pripomenúť význam eucharistickej adorácie v našich životoch, vyjadrenej slovami žalmu: „Na neho hľaďte a budete žiariť.“ (Ž 34, 6) Dielo je zároveň formou osobného denníka, z väčšieho cyklu Listy zo záznamníka, o ktorom autorka píše: „Dielo z cyklu piatich listov je desaťnásobnou zväčšeninou reálneho záznamníka. V nich sa stretávajú formou asambláže a koláže nájdené textilné ready-made, archaické indigo tlače a stužky, fragmenty banálnych interiérových vyšívaných textov, textilno-botanický výskum slovenskej flóry, frotáž pastelom s útržkami sakrálnych paramentov, zbierka kuriozít domácich profánnych čipkárskych vzorov. V nájdených útržkoch textílií sú stopy našej fabrickej, výšivkárskej, najmä ženskej tvorby. Týmto cyklom som nadviazala na Kaligrafický zápisník z roku 1997, kde som použila frotáže vyšitých monogramov z výbavy žien 19. – 20. storočia. V nich je naša intímna ženská pamäť, tvorba našich predchodkýň. Sú to fragmenty – stopy pamäti mojej rodiny.“  

Doc. Eva Cisárová-Mináriková, akad. mal. (1945 Cífer) študovala v ateliéri voľnej tvorby a gobelínu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Peter Matejka). V rokoch 1990 – 2008 tu pôsobila ako vedúca Ateliéru voľnej textilnej tvorby. Je významnou textilnou výtvarníčkou, v tvorbe citlivo pracuje s pamäťou a interpretáciou histórie a dejín umenia, ktorá v jej tvorbe získava nové a oživené súvislosti. Venuje sa mapovaniu historických sakrálnych textílií a spracovaniu historickej výšivkárskej dielne Márie Hollósyovej v Cíferi. Jej tvorba je zastúpená vo viacerých verejných a súkromných zbierkach. Žije a tvorí v Bratislave.

(Zdroj: Leopold Slaninka, riaditeľ Jezuitského pastoračného centra; Pripravila: Valéria Nagyová)