Stopy výtvarníka Michala Kerna

Piešťany, Admin –  Opäť vás pozývame do Piešťan, na pokračovanie projektu UMENIE DUCHA – Návrat súčasného umenia do chrámu v jezuitskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici, kde si môžete pozrieť fotografiu na papieri, 100 x 70 cm od akad. maliara Michala Kerna.

Začiatkom nového kalendárneho roka si zvykneme robiť plány. Niektoré veci si v živote môžeme naplánovať a aktívne ich ovplyvniť, iné nie. Ovplyvniť však môžeme to, ako na udalosti zareagujeme, aby sme boli deň čo deň disponovanejší a otvorenejší Bohu a jeho vôli s našimi životmi, ktorá nemusí byť vždy totožná s tou našou, ale smeruje k úplnému naplneniu našich životov. Ako hovorí známa modlitba: „Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal veci, ktoré nemôžem zmeniť, odvahu zmeniť veci, ktoré zmeniť môžem, a múdrosť, aby som ich od seba rozpoznal.“                                                           

Dielo Michala Kerna nám môže pripomenúť poviedku Karla Čapka Stopa, ktorá rozpráva príbeh o ľudskej stope v snehu uprostred poľa, ku ktorej nevedie žiadny chodník a nie je jasné, ako vlastne vznikla. Alebo knihu psychológa M. Scotta Pecka Nevyšliapanou cestou o nachádzaní vlastnej cesty, na ktorú Boh pozýva iba nás a nikto nás na nej nemôže nahradiť. Dielo je autorskou akciou, v ktorej Michal Kern vlastným telom vyšliapal líniu v snehu pri prechode Veľkou Studenou dolinou vo Vysokých Tatrách. Fotograficky ju zaznamenal, aby sa so svojím zážitkom z veľkoleposti a čistoty prírody, ktorú symbolizuje biely sneh, mohol podeliť aj
s nami. Podobnú skúsenosť má asi každý z nás, no autor poukazuje na výnimočnosť situácií, ktoré máme tendenciu vnímať ako samozrejmé. Jeho diela majú silné ekologické posolstvá o rešpektujúcom vzťahu človeka a prírody. Otázkam ekológie sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si (Buď pochválený), kde v duchu sv. Františka z Assisi hovorí, aby sme Boha pustili do všetkých oblastí našich životov: „Každá snaha o zlepšenie sveta vyžaduje zmenu spôsobu života, modelov výroby a spotreby a skostnatených mocenských štruktúr. Ekologická kríza je výzvou k hlbokej vnútornej konverzii.“

O svojich ekologických a etických postojoch Michal Kern vo svojich denníkoch z roku 1988 píše: „Stále nástojčivejšie pociťujem smútok nad stratou hodnôt a ich náhradou pseudohodnotami. V tomto ma utvrdzuje človekom ničená príroda. Cítim až fyzickú bolesť, keď vidím zničenú krajinu, vysychajúce stromy, špinavé potoky, odpadky, ktoré nás prežijú, mŕtve ryby. A agresivita ľudí. To všetko v mojom živote je neoddeliteľné a mojou povinnosťou je na túto skutočnosť upozorňovať.“

Michal Kern (1938 – 1994, Močiare) študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Ladislav Čemický, Ján Mudroch). Výtvarný program, ktorým sa prihlásil k ideám konceptuálneho a akčného umenia, budoval v ústraní Liptova, v úzkej komunikácii s bratislavským centrom neoficiálnej výtvarnej scény. Jeho tvorbu charakterizuje záujem
o jasne vymedzený okruh etických a ekologických problémov. Jej špecifikum je v prenikaní k prírode ako médiu tvorby, ktorú dokázal naplno využiť ako zdroj inšpirácií, od jej pozorovania cez vstup do „prírodného ateliéru“ až po stotožnenie sa s jej dianím. Akcie v prírode zaznamenával najmä prostredníctvom fotografie, ktorú využíval ako médium zvýtvarnenia a sprostredkovania svojich zážitkov v nej, čím prispel k vývinu takzvanej konceptuálnej fotografie. Jeho tvorba je pravidelne vystavovaná a je súčasťou galerijných zbierok doma aj v zahraničí

Text k foto:
„Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon.” (Ž 40, 8-9)

(Zdroj: Leopold Slaninka, riaditeľ Jezuitského pastoračného centra; Pripravila: Valéria Nagyová)