S maliarkou Gabrielou Medveďovou o jej tvorbe

Bratislava, Admin – Starobylá predstava o svete hovorí o tom, že všade tam, kde stojí nejaký chrám je stred mýtického sveta, stred duchovnej harmónie, rovnováha, dokonalosť. Umelecké diela Gabriely Medveďovej, v ktorých dominujú kruhy a ich farebné a tvarové obmeny evokujú pokoj, meditáciu a harmóniu. Rovnováha formy, tvarov farieb aj vesmírne telesá-planéty, ktoré v tvorbe pulzujú prostredníctvom štruktúr a svetlených reflexov, neurčitých škvŕn a rôznych materiálov a ich detailov vyvolávajú v divákovi kompozičné zostavy, ktoré sú akýmsi odrazom ľudského podvedomia, zažitých ale aj snových situácií.

Ako sa to všetko začalo ?

V roku 1993 som dostala, po skončení štúdia maľby na VŠVU v Bratislave (v ateliéri prof. D. Fischera), štipendium od Spolkového ministerstva pre vedu a výskum vo Viedni (v Rakúsku), ktoré trvalo 9 mesiacov. Tu, na rakúskej umeleckej scéne som študovala ďalších 6,5 rokov na Universität für Angewandte Kunst. Študovala som u profesorov A. Frohnera, W. Huttera a W. Herziga. Odvtedy žijem a tvorím vo Viedni už 21 rokov.

Vaše kruhy a štvorce vydávajú posolstvá, obsahy ukryté v pamäti ľudstva. Evokujú archetypy ľudských skúseností, dráždia predstavivosť a expandujú do priestoru ako proroctvá, šifry, určené pre budúcnosť.

Kruh je symbolom slnka, duchovna, transcendentna a nekonečna, štvorec evokuje sily spojené s matériou, ktoré súvisia so zemou. Niekde v strede leží centrálny bod, ktorý spája obidva tieto svety a tým je človek sám, každý z nás, ako nositeľ pomyselného „chrámu“, myšlienky, vnemu, pocitu, intuície…

Aké boli začiatky vášho umeleckého „vesmíru“ ? O vašej tvorbe je známe, že ste sa zaoberali tematikou svetla, experimentovali ste s rôznymi druhmi materiálov, obzvlášť s takými, ktoré prepúšťali svetlo, s rôznymi fóliami a papiermi, ktoré ste perforovali, oživovali rôznymi pigmentami svietiacimi cez deň ale aj v noci.

Pre mňa osobne je svetlo elementárnym bodom života. Asi od roku 2000 ma začala intenzívnejšie zaujímať transparentnosť vo vzťahu k času a priestoru. Vyjadrená je vo vrstvách a následne v medzipriestoroch. Sústredila som sa na transparentné materiály fólie ,papier, plexisklo, plátno, ktoré som oživovala perforovaním, prepaľovaním, štrukturovaním aj používaním farebných pigmentov a akrylových farieb.
Prostredníctvom efemérneho svetla a kombinácií týchto materiálov sa neustále menil aj zážitok zo svetelnosti týchto obrazov a objektov. Ich logickým vývojom bolo používanie akrylovej pasty od hladkých plôch, cez jemnozrnné až po hrubozrnné štrukturálne plochy a formy expandujú do priestoru. Vznikali hapticko interaktívne optické formy, objekty – 3D, ktoré za denného svetla pôsobia intenzívne farebne na okolitý priestor a za nočného prítmia vyžarujú tlmené monochromatické svetlo, ktoré si dobíjajú z denného aj z umelého svetla. Išlo mi o vyjadrenie polarity :dňa a noci, tmy a svetla, zmyslového a racionálneho, vedomého a nevedomého, duchovna a materiálna. 

Vo vašej súčasnej tvorbe je svetlo aj naďalej ústrednou témou…

Obraz je sám o sebe svetlom, vyžaruje svetelnú energiu do priestoru a vťahuje diváka do svojho centra, ktoré sa spätne rozpína a vydáva svedectvá o svojich obsahoch. Komunikáciu s dielom si každý vytvorí sám prostredníctvom vlastného vnímania. V konečnom dôsledku sa človek ocitá v univerzálnom mikro-makrokozme ako malá častica veľkého vesmíru.
Vznikajú exaktné zrkadlá akejsi archetypálnej podoby ľudstva, svetla, života, jeho foriem, tvarov, predstáv, aj podvedomých psychologických procesov. Pri citlivom vnímaní recipienta evokujú diela vnútorné obrazy na prežité situácie, je v nich šum odznelých rozhovorov, úvah, radostí aj nostalgických chvíľ, krása slnečného dňa aj tichej hlbokej noci. Tieto obsahové prepojenia súvisia s všadeprítomným svetlom cez deň alebo v noci ( jin a jang, ženská i mužská energia kombinovaná v podobe kruhu a štvorca). Štvorec, tvar matérie a kruh ako symbol nekonečnosti, dokonalosti a večnej transformácie hmoty, z ktorej sa rodí život…svetlo,energia.

K tvorbe využívate plátkové zlato, meď aj striebro. Mnohí ľudia sú presvedčení, že tým sa vaše diela stávajú cenovo nedosiahnuteľnými.  Čo si o tom myslíte?

Drahé kovy zvyčajne evokujú niečo cenné, možno skôr úžitkové, dekoratívne, využiteľné v šperkoch a podobných artefaktoch…no v niektorých súvislostiach tie isté materiály použité bez nosnej myšlienky či kontextu môžu evokovať gýč. K tvorbe využívam hotové, dostupné materiály, ja ich nevytváram, ja nimi vyjadrujem svoj umelecký zámer. V mojej tvorbe je to už takmer 35-ročná kontinuita umeleckého diania. Svetlo inak vyzeralo pred 10 rokmi v mojej tvorbe a inak vyzerá dnes. Dané materiály mi iba sprostredkúvajú možnosti jeho variabilného vyjadrenia.Téma sa nemení, menia sa iba výrazové prvky k rôznym myšlienkovým posolstvám, ktoré hravo obmieňam vo formách a materiáloch. Jedným z možných výsledkov je akási liečivá sila pôsobiaca na rôzne úrovne ľudského vedomia a podvedomia. Sú ľudia, ktorých dielo osloví hneď a sú aj takí, ktorých dielo nezaujme. Je to o energiách a o frekvencii týchto energií, ktoré ľudia v sebe nosia…

 

Ako vnímate polemiku okolo dokonalosti umeleckého prejavu, či spochybňovania jeho výslednej hodnotovej existencie a autorskej výpovede ?

Obraz buď diváka zaujme, niečo v ňom evokuje, alebo mu nič nepovie. Rozdiel medzi umením a gýčom je v nosnosti výpovede a v jeho obsahu. Každá umelecká výpoveď má svoj obsah. Neprítomnosť obsahu sprostredkováva len formálne zážitky ktoré často skĺznu do gýča.
Môj spôsob používania, zlata, striebra a mede je spojený s témou svetla a s jeho frekvenciami i premenami. Zlato samo o sebe je veľmi vysoko frekvenčný žiariaci kov. Alchimisti ho označujú za najušľachtilejší a najvyššie frekvenčný kov na zemi. Ja využívam zlato na vyjadrenie najvyššieho kozmického svetla.

Aký je váš vzťah k minulosti, zohráva vo vašich dielach nejaký podstatný význam ?

Minulosť je súčasťou každého z nás. Nič nie je úplne náhodné, ani to, že niektoré zručnosti získavame už pri narodení. Postupne ich rozvíjame, stotožňujeme sa s nimi. Možno to súvisí s našou pamäťou… Ja prežívam takéto „déja vu“, keď vidím kultúru starého Egypta. Zaujíma ma architektúra tejto starovekej civilizácie. V egyptských pyramídach a chrámoch je zašifrovaná pravda o ľudskom bytí, o živote, jeho premenách a vývoji. Zaujíma ma transformácia matérie a s ňou spojená vibrácia duše prírody i človeka. Moje abstraktné kompozície kruhov a štvorcov majú svoje vlastné zážitky a posolstvá. Stelesňujú dualitu princípov, svetla a tmy, dynamizmu a pokoja, materiálnosti a duchovnosti, výsledkom je harmónia celku. Nie boj, ale rovnováha protikladov, poriadok, disciplína, architektúra mojej ľudskej a umeleckej podstaty. Fiktívny, pomyselný, duchovný „chrám“, ktorý zažívam a v procese tvorby splývam s vyššou inteligenciou bytia.

 

Máte pocit, že posúvate hranice výtvarného umenia do nových, obsahovo nepoznaných rovín alebo formálnych podôb?

Umenie nie je reklama, v ktorej sa propagujú vždy nové výrobky. Umenie je živý proces, má vlastnú kontinuitu, rsp. život…začiatok, proces vývoja a konečný hmatateľný vizuálny produkt-umelecké dielo. Nová je len pečať a transformácia mojich súvislostí.
Okrem toho, že som umelkyňa v slobodnom povolaní, som aj pedagogicky činná. Učím na viedenskom gymnáziu a predtým som viedla rôzne kurzy pre rôzne vekové kategórie. Snažím sa viesť ľudí i žiakov k tvorivej kreativite prostredníctvom rôznych tém a prístupov . Sloboda človeka a jeho prejavu nie je ohraničená, preto sa snažím v kreatívnom procese ľudí „animovať“, aby si svoje hranice otestovali sami.

Vaše diela evokujú architektonické prvky…

Áno, v mojich dielach sú zakomponované časti architektúry, inšpirovali ma prvky a pôdorysy egyptskej architektúry, ale aj vesmírne a planetárne súvislosti, ktoré starí Egypťania poznali. Sú to jasné svetelné, vesmírne body a ich zhluky v určitých geometrických formáciách, či už v podobe 3D ako objekty alebo svetelné inštalácie meniace svetelnú farebnosť v určitých časových frekvenciách. Poslednou s týchto sekvencií sú kruhové plošné obrazy, kde kovový podklad je kombinovaný s rôznymi, v noci svietiacimi fosforeskujúcimi bodmi, ktoré evokujú kozmické procesy. Sú čitateľné ako abstraktné vzorce, ktoré vznikajú podvedome, tak ako plynú moje myšlienky a vnemy zo života.

Boli ste na americkom kontinente, vystavovali ste v New Yorku, na ázijskom kontinente v Pekingu, v Číne…Čo vám tieto skúsenosti priniesli? Je cestovanie vaša záľuba, alebo skôr akýsi inšpiračný prameň, zdroj novej energie?

Cestovanie je jednou z mojich záľub. Bola som ako turistka v Indonézii v Thajsku a v iných exotických krajinách, vystavovala som svoje diela takmer v celej Európe. Cestovanie je forma spoznávania seba samého…človek je nútený porovnávať šablóny svojho bytia. Inšpirácia je jednou z hlavných hybných síl umeleckej tvorby. Preto rada chodím aj na tvorivé umelecké sympóziá, kde sa umelci rôznych krajín sveta majú možnosť tvorivo konfrontovať a zažívajú čaro vzájomnej komunikácie. Každá krajina má svoje osobité čaro. Ja tvorím abstraktne. Vnímam krajinu ako celok alebo lepšie povedané ako pretransformované súčasti vnútorného naladenia, napr.: pocit, vnem, ktorým som bola inšpirovaná. Každý obraz má svoj vlastný život. Vždy je to určitý proces tvorivého aj osobnostného odkrývania sa – realizácia svojho vnútra aj inšpirácia. A výsledok je prekvapivý.

Žijete vo Viedni, ste členkou umeleckého spolku Kűnstlerhaus vo Viedni. Ako vnímate toto mesto, v ktorom sa prelína minulosť s prítomnosťou?
Viedeň je prekrásne mesto, multikultúrne, plné možností kultúrneho vyžitia sa . Je tu vysoká životná úroveň. A leží na Dunaji čo ju spája s Bratislavou… Napriek tomu, že je veľkomestom je tu veľa zelene.

Zaoberáte sa aj niektorým vedným odborom, napr. matematikou či fyzikou?

Zaujíma ma kozmos. Vyhovuje mi abstraktná rovina umeleckej reči, abstrakcia je komprimovanejšia výrazová forma ako realistické vyjadrenie. Je to všeobecnejšia, jednoduchšia forma výtvarného prejavu. Moje obrazy však nevylučujú emocionálnosť, sú posolstvami energie, nálady, transformujú skutočnosť. Z vedných disciplín ma zaujíma fyzika a všetky fyzikálne zákonitosti. Časopriestor, prirodzené konštanty a štruktúry a ich premeny. Samozrejme aj metafyzika tu má svoje miesto, ako nadzmyslové vnímanie vecí a javov. Uvedomujem si vzájomné prepojenie všetkého.

Viac informácií o tvorbe výtvarníčky Gabriely Medveďovej nájdete na www.gabrielamedvedova.com alebo ju kontaktujte priamo na g.medvedova@gmail.com .

 

(Zhovárala sa Mária Kovalčíková, Pripravila: Valéria Nagyová)