Otvorme sa v pôste aj cez umenie tajomstvu utrpenia

Piešťany, Admin – Projekt pod názvom UMENIE DUCHA vytvára od r. 2011 priestor pre diela súčasného umenia, ktoré odzrkadľujú kresťanské posolstvo. Navracia ich do chrámu, kde kvalitné súčasné umenie často chýba. Diela, ktoré sú pravidelne prezentované v medzipriestore pred vstupom do chrámu, vytvorili súčasní renomovaní umelci nezávisle od objednávok a konkrétnych priestorov ako súčasť svojej voľnej tvorby. Odzrkadľujú výtvarný názor umelca, ako aj jeho osobné a osobité duchovné svedectvo. Opäť Vás pozývame do Piešťan, na pokračovanie projektu UMENIE DUCHA – Návrat súčasného umenia do chrámu v jezuitskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici, kde si môžete pozrieť dielo pod názvom Muž bolestí /akryl na plátne, 70 x 50 cm/ od výtvarníčky Ivy Štrbovej-Jarošovej.

Pôst nás každý rok nanovo pozýva „zatiahnuť na hlbinu“ nášho života, objaviť hlbšie korene Božieho pôsobenia v našom živote. Preto je dôležité stávať sa duchovne citlivejšími prostredníctvom modlitby, ale aj pôstu. Práve vtedy, keď sa vzdáme niečoho, čo je pre nás dôležité, ozve sa v nás najvnútornejšia pravda o nás samých. Na povrch tak môžu vystúpiť rany, ktoré inak prekrývame aktivitou, ale napríklad aj jedlom. Je dôležité ich nepotláčať, ale nechať ich „vyplávať na povrch“, pretože nám môžu veľa povedať o nás samých a otvoriť nás Božiemu uzdraveniu. Pôst nám umožní spoznať, na čo by sme výlučne rozumovými úvahami nikdy neprišli. Môže sa pre nás stať zdrojom milosti a dôverného priblíženia sa k Bohu a k Ježišovi.
Utrpenie, o ktorom intenzívne meditujeme práve počas pôstneho obdobia, sa dá vo výtvarnom umení vizualizovať rôzne. Trpiaceho Krista symbolizujú zastavenia krížovej cesty a ukrižovanie, ktoré predstavuje vrchol jeho obety za nás. Svoje miesto majú aj v každom chráme a kresťanskej domácnosti. Zvlášť emotívne zobrazenie utrpenia Krista predstavuje takzvaný Muž bolesti – Kristus s tŕňovou korunou na hlave, stojaci alebo sediaci na okraji hrobu, ktorý ukazuje svojich päť rán. V umení sa objavuje od neskorého stredoveku, predovšetkým však v renesancii. Trpiaceho Krista často zobrazovali aj umelci takzvaného expresionizmu v prvej polovici 20. storočia, ktorí pracovali s vystupňovaným výrazom (expresiou) a symbolickými hodnotami farby. Jeho prostredníctvom poukazovali napríklad na sociálnu nespravodlivosť a utrpenie človeka na okraji spoločnosti.

Súčasné zobrazenie Muža bolesti od Ivy Štrbovej-Jarošovej je formou osobnej meditácie vyjadrenej výtvarnými prostriedkami. Utrpenie Krista je zdôraznené expresívnou farebnosťou, ktorá v divákovi vzbudzuje emócie a umožňuje mu ich prostredníctvom sa v modlitbe hlbšie otvoriť tajomstvu utrpenia, s ktorým sa v živote stretáva každý z nás. Poukazuje na jeden zo spôsobov modlitby sv. Ignáca z Loyoly, na takzvanú aplikáciu zmyslov, kedy sme pozvaní si predstaviť, že sme sa ocitli v Kristovej blízkosti počas jeho pozemského života, a pozorovať, čo v jeho blízkosti prežívame a ako ho vnímame. Dielo vzniklo počas Roka milosrdenstva a je osobnou reakciou autorky na tragickú smrť blízkeho kolegu, akademického maliara Stanislava Horného. Hovorí tiež o našich osobných utrpeniach, ktoré nás presahujú a nie vždy ich chápeme, no zároveň nachádzajú zmysel v utrpení toho, „ktorý bol pre naše rany strýznený“ a „ktorého ranami sme uzdravení“ (Iz 53, 3, 5).

Slávnosti NEBA

V dlani rana po údere
už bez klinca
,,otvor“ presvetľuje zem
do dreva vyrytý ,,monogram večnosti“
slávnosti NEBA
korunujú krásu tŕním“
slávnosti neba
skrásneli korunovaním…

i. š. 2003

Iva Štrbová-Jarošová (1959) študovala monumentálnu maľbu v architektúre na Vysokej umeleckopriemyselnej škole (UMPRUM) v Prahe. Venuje sa figurálnej tvorbe vyjadrenej prostredníctvom rôznych médií, od maľby, kresby, grafiky, textilnej a sklárskej tvorby až po maľbu na drevo. K témam jej tvorby patrí kresťanská ikonografia, vytvorila viacero realizácií pre sakrálny priestor, napríklad vitráže a tabernákulum (bohostánok) v Kostole Božieho milosrdenstva vo Výčapoch-Opatovciach, vstupné dvere a oltárny prvok obetného stola ,,Prameň milosrdenstva“. Žije a tvorí v Bratislave.

(Zdroj: Leopold Slaninka, riaditeľ Jezuitského pastoračného centra; Pripravila: Valéria Nagyová)