Online projekcia filmu Dhaulágirí je môj Everest

BRATISLAVA/ADMIN – V roku 1984 stál Zoltán Demján na dvoch osemtisícovkách bez kyslíka. Prvý výstup smeroval na Lhotse Shar panenskou južnou stenou, druhý na Mount Everest južným pilierom. Počasie však zmenilo zostup na drámu. Jeho ďalšou školou života je prvovýstup na osemtisícovku Dhaulágirí, ktorú chce preliezť alpským štýlom. Na kolmom juhozápadnom pilieri ho čaká najvyššia obťažnosť lezenia, ale i dôležité poznanie, ktoré mu zmení život.

Film sa bude premietať online v Kine doma 20. januára 2022 vďaka distribútorovi Asociácia slovenských filmových klubov. Na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade získal film GRAND PRIX aj Cenu divákov.

Slovo režiséra

So Zolom som spolupracoval na filmoch Everest – Juzek Psotka i Vábenie výšok o histórii slovenského himalájskeho horolezectva. Po čase som zistil, že je to veľmi inšpiratívny človek. Nielen preto, že je prvým Slovákom, ktorý s Juzekom Psotkom vyliezol na Mount Everest bez kyslíka, a ako sa neskôr ukázalo, bolo to dokonca novou cestou. Ani preto, že jeho prvovýstup alpským štýlom, strmým 4,5 kilometra dlhým juhozápadným pilierom Dhaulágirí, nezopakoval dodnes nikto. Ani preto, že je to jediná slovenská cesta na osemtisícovku, ktorú expedičná komisia Medzinárodnej horolezeckej federácie UIAA ohodnotila ako najlepší svetový výstup roka 1988.
Ale čo ma viac zaujalo, bol jeho duchovný posun. Nielenže ho hory naučili chápať význam slova pokora, ale si aj uvedomil, že okolo nás existujú sily, ktoré sú silnejšie ako naša vôľa. Ani on si transcendentálny zážitok na vrchole Dhaulágirí dlho nedokázal vysvetliť. V bývalom komunistickom Československu o ňom ani nemohol hovoriť.

Okrem toho medializáciu tohto výstupu zatienila smrť jeho  kamarátov, ktorí sa v rovnakom čase pokúšali alpským štýlom preliezť Boningtonovu cestu na Everest. Pre Demjána bola strata oddielových spolulezcov šokom, s ktorým sa ťažko vyrovnával, a to nielen on, ale aj celá horolezecká komunita. Československý horolezecký zväz vtedy zakázal výstupy vo vysokých horách a odsúdil progresívny alpský štýl na osemtisícové štíty. V tom období si Zoltán začal uvedomovať, že pri takých dlhých a náročných výstupoch je len otázkou času, kedy šťastena nebude stáť pri ňom. Prečo on z Dhaulágirí zostúpil a jeho štyria kamaráti z Everestu nie? Začal sa ďalej zamýšľať nad vývojom horolezectva, zmyslom riskovania a hľadal ďalšiu cestu životom. Začal sa venovať psychológii, aby pochopil, do akého stavu sa tam hore dostal. Ovplyvnilo to aj jeho ďalšie životné smerovanie.

Ale to nie je tiež dôvod, prečo pracujem na tomto filme. To dôležitejšie je jeho poznanie. Nie každému sa totiž ono dostane. Nie každý dokáže pochopiť prírodné sily vládnuce nad našimi životmi. A Zolo je ochotný sa o svoje poznanie podeliť. Mne upravilo pohľad na život a dúfam, že obohatí i ten váš. Stačí, keď sa rozhodnete prežiť chvíľu svojho života v tichu a samote.

Biografia režiséra

Jeho pohľad na našu planétu je zachytený vo vyše 60 dokumentárnych filmoch. Sleduje krajinu cez hľadáčik kamery, jej estetiku, osobitosti i to, ako harmonizuje s ľudským vnútrom. Žije príbehmi, ktoré sa odohrávajú ďaleko od civilizácie, kde sa človek dostáva za hranicu poznaného.

Má za sebou niekoľko objavných expedícií: od nájdenia civilizáciou nedotknutých ľudí doby kamennej v pralesoch Novej Guiney cez absolvovanie prvého prechodu Ellsworthovho pohoria v Antarktíde až po objavenie niekoľkých megajaskýň v stolových horách Venezuely. Pešo dosiahol Severný i Južný pól, žil s Pygmejmi v Kongu, s kmeňom Suri v Etiópii i Indiánmi hlboko v amazonskom pralese. Prešiel najťažšie kaňony sveta a zlanil dva najvyššie vodopády našej planéty.

Verný je však prostrediu, ktoré ho formovalo. Vzťah k Vysokým Tatrám zachytil v mnohých filmoch: Sloboda pod nákladom, S tebou ma baví Slovensko, Žiť pre vášeň, Hľadači tieňa, Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, Vábenie výšok, Tatry mystérium, Premeny Tatier. Vytvoril seriál Príbehy tatranských štítov obsahujúci šesť filmov: Súboj velikánov, Sny o slobode, Posadnutí horami, Posledný z posledných, Legendy a ilúzie, Stopy na hrebeni.

Jeho filmy sú hlavne o tom, ako by sa človek mal správať k tejto Zemi. Videli ich diváci v kinách, na festivaloch, ale i v televíziách od Japonska až po Argentínu.

Za svoje filmy dostal už vyše 300 ocenení po celom svete. Tú najvzácnejšiu Grand prix mu udelila Medzinárodná aliancia horských filmov za svetový prínos a kameramanskú prácu v dokumentárnom filme s vysokohorskou, horolezeckou a objaviteľskou tematikou v extrémnych častiach sveta. On si najviac váži národnú cenu Slnko v sieti, Krištáľové krídlo, OTO a sošku Igric za najlepší dokumentárny film

Premietanie v Kine doma

https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8409/film-496305

(Zdroj: Martin Lettava, asfk , Pripravil: Eugen Michal Nagy)