Nová dimenzia vizuálneho umenia Luka Braseho

Bratislava, Admin – Nová dimenzia vizuálneho umenia sa prirodzene a nevtieravo usadila v kresliarskom umení mladého umelca Luka Braseho. Tento charizmatický mladý umelec pochádza zo slovenskej Oravy a precestoval už viacero zaujímavých krajín. V každej z nich sa zakomponoval do daného prostredia nielen ako pozorovateľ, ale hlavne ako mladý umelec, ktorý po sebe zanecháva orignálnu kreatívnu stopu. Ťahy ceruzou , bohaté splete línií, labyrinty tvarov, detailov, aj väčších celkov, abstraktných útvarov, aj konkrétnych ľudí, zvierat a vecí, architektúr a krajinných scenérií.
Osobitne blízkym sa mu stal Berlín, mesto mladých ľudí. V tomto meste vytvoril v spolupráci s berlínskymi umelcami výtvarný projekt priamo na fasáde obytných domov a predstavil svoje kresby na samostatnej výstave v laserovej šou v spolupráci s priateľmi, hudobníkmi, dizajnérmi a dramaturgami: so svetelným dizajnérom Martinom Gabčom, s filmovým kameramanom Petrom Krchnavým a s hudobníkom Bohušom Alienskym Levčíkom.

Šťastný štvorlístok túto šou zopakoval aj na nedávnej samostatnej výstave Luka Braseho “Dve energie” v priestoroch Galérie Slovenského plynárenského priemyslu v Bratislave (13.11.2014 – 12. 01. 2015). Na výstave sa zúčastnili aj predstavitelia SPP.

Luka Brase miluje svetlo a priestor. Vychádza priamo z jeho lineárnych kreácií, vyčítame to z jeho putovania po svete, ale aj po prekrásnej hornatej oravskej prírode. Kopce a skalnaté vrchy často evokujú krivky a obliny ženského tela, ktoré Luka vie tiež veľmi účelovo a esteticky dotvárať, nasvecovať a rozpohybovať. Skúša vytvárať v statickom obraze pohyb. Jednotlivé kompozície majú tendenciu priestorovosti, k čomu využíva perspektívne vedenie línií. Ich nahusťovaním aj pravidelnou intenzitou gradácie čiernobielych línií a šrafúr dosahuje až op – artistické účinky (Autoportrét).
Myšlienka človeka a krajiny sa spája do excelentnej architektúry obrazu. Človek je nenápadný, takmer neviditeľný. Ale rozhodujúci činiteľ v každej jeho kresbe. Je alfou a omegou všetkých spletitých linií a myšlienkových asociácií.
Braseho kresba expanduje do priestoru prostredníctvom farieb, alebo zvýraznených kontúr, ktoré využíva na dotvorenie a obveselenie deja, ale aj na osvietenie a zvýraznenie danej obsahovotvornej situácie,či myšlienkovej procesuálnosti.
Farba začína fosforeskovať v momente prepojenia so svetelným laserovým lúčom…vibruje, tancuje, vlní sa a pulzuje…chveje sa a kmitá v súlade s elektronickou hudbou. Vzniká veľkolepá farebná , tvarová aj zvuková šou vťahujúca diváka priamo do deja obrazu.
Ak študujeme rukopis a temperament aj spracovavanie obsahov v kresbe Luku Braseho, zistíme, že evokujú zvláštne špecificky zostavené prístroje, zložené z drobných súčiastok ľudí, zvierat, architektúr, kopcov a rôznorodých podružných detailov.
Jemná sietnica línií, čiar, šrafúr alebo tieňovaných tvarov vytvára vždy určitý dobre zašifrovaný kód, ktorý otvára sféry ľudského vnímania a cítenia. Napriek tomu, že Braseho kresby sú komplikovane jednoduché pôsobia viacdimenzionálne. Nie sú iba plochými obrazmi zavesenými na stene, ale sú to aj pohľady zhora, z nadhľadu, sú mapami , symbolizujúcimi ľudský mozgový potenciál a nekonečné schopnosti v univerzálnom priestore. Línie sú presné a stretávajú sa v kompaktnom konkrétnom alebo abstraktnom vyjadrení.

Luca Brase “lieta” v beztiažnom stave nad siluetami architektúr, krajín, nad domami, záhradami, kopcami, nad uponáhľanými ľuďmi, nad oblakmi, ale súčasne sa dotýka zemskej tiaže, prerastá do nej, aby z nej opäť mohol vyskočiť s ľahkosťou neposednej línie a aby zaznamenal všetko čo na svojich výskumoch o živote zažije. Ak sa mu aj podarí zablúdiť v sebe samom, vždy nájde prostredníctvom tejto jemne upradenej “Ariadninej nite” – línie východisko z labyrintu záhadného Minotaura- Luca Braseho.

(Zdroj: Mária Kovalčíková, Pripravila: Valéria Nagyová)