Navštívte projekt Umenie ducha
v Piešťanoch

Bratislava, Admin – Projekt Umenie ducha – Návrat súčasného umenia do chrámu v jezuitskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici v Piešťanoch má už 46. letné pokračovanie. Počas leta tu predstavuje svoje dielo fotograf Jozef Sedlák z cyklu Dokument Slovensko (1980-81), ktorý je poctou zasväteným osobám a ich často neľahkej službe počas minulého režimu.

Leto je čas prázdnin a dovoleniek. O potrebe oddychu, ktorý nie je len zbytočným luxusom, ale dôležitým časom na zastavenie sa a načerpanie nových síl, sa dozvedáme od samotného Ježiša. V Biblii sa dočítame, že Ježiš sa pred začiatkom svojho verejného pôsobenia odobral do samoty, kde strávil štyridsať dní v modlitbe na púšti. Do ústrania sa odobral aj potom, ako sa dozvedel o sťatí Jána Krstiteľa, ktorého narodenie si v liturgickom kalendári pripomíname 24. júna. Svojim vyčerpaným učeníkom tiež hovorí: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mk 6,31). A všetkým nám adresuje slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11,28). Vedieť prijať toto pozvanie, dopriať si oddych a radosť zo života v uponáhľanom svete je dôležitou potrebou, na ktorú myslel Boh aj vtedy, keď ustanovil nedeľu ako deň odpočinku. Rešpektovanie potreby oddychu nám umožňuje žiť naplno a zvládať povinnosti s väčšou ľahkosťou a radosťou.

Jozef Sedlák, ktorý sa dlhodobo venuje dokumentárnej fotografii, zachytáva rehoľnú sestru na výlete vo Vysokých Tatrách. Bolo to v období normalizácie, keď boli rehoľníci a rehoľníčky vytlačení na okraj spoločnosti a svoje poslanie ohlasovať Božie kráľovstvo museli realizovať často tajne. Stretnúť rehoľníčku v habite na verejnosti, mimo kláštorných brán, nebolo také bežné ako dnes. Fotografiu je teda možné vnímať aj ako poctu ťažkému životu zasvätených v čase komunistického režimu s jeho reštrikciami, prenasledovaním a často aj väznením. To všetko je v kontraste so slobodou, ktorú prináša kresťanstvo. Na fotografii ju symbolizujú hory ako symbol niečoho majestátneho, čo nás presahuje.

Spomínate si na konkrétny príbeh, ktorý sa viaže k vzniku tejto fotografie? „Vystavená fotografia rehoľnej sestry je len jednou spomienkou z dokumentárneho príbehu, ktorý som zaznamenával počas výstupu na Priečne sedlo vo Vysokých Tatrách (1980 – 1981). Na fotografii je sestra Consilia Vašáková. Spolu s ňou boli na túre aj sestra Jiřina, sestra Dobromila a priateľ Jozef. Všetky tri boli z rádu školských sestier v Kroměříži. Zoznámili sme sa v charitnom dome v Starom Smokovci a po vzájomnom žartovaní nad ich poslaním „modliť sa v tichu kláštorov“ sme si dohodli spoločný výlet. To sme ešte netušili, aké sú vyšportované. V tom čase nebolo zvykom stretnúť rehoľné sestry v habite na dovolenke v takom náročnom teréne. Tento skrytý význam a kontrast ma zaujal, preto som ich postupne fotografoval – tri rehoľné sestry putujúce tatranskou dolinou, prekonávajúce reťaze a odpočívajúce. Fotografie som celých dvadsať rokov uchovával v rodinnom albume ako spomienkové turistické fotografie. Až po Nežnej revolúcii som ich objavil ako zabudnuté obrázky z „rodinného albumu“ a spolu s osobnými spomienkami aj možné posolstvá. Aj napriek tomu, že je čiernobiela a pochádza z archívu, fotografia sestry Consilie má v sebe mnoho farebných odtieňov súčasnosti.“

Autor Jozef Sedlák (*1958 Bratislava, sedlak.jozef@post.sk) študoval na Akadémii múzických umení v Prahe. Venuje sa inscenovanej, dokumentárnej a konceptuálnej fotografickej tvorbe, ako aj pedagogickej činnosti na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pravidelne vystavuje doma aj v zahraničí.

(Zdroj: páter Leopold Slaninka SJ, Pripravila: Valéria Nagyová)