Návrat súčasného umenia do chrámu

Piešťany, Admin – Návrat súčasného umenia do chrámu zachytáva projekt UMENIE DUCHA, ktorý má už svoje 47. pokračovanie v Piešťanoch. Od 8. 8. 2015 sa môžu návštevníci jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici v Piešťanoch zoznámiť s dielom akademického maliara Marka Blaža: Sainte Chapelle (obr. č. 2), ktorá bola postavená v Paríži na uchovávanie relikvie – tŕňovej koruny.

Architektonickou a významovou dominantou takmer každého mesta a dediny je chrám. Chrám je nielen svedectvom doby či galériou, ale najmä špecifickým miestom osobného stretnutia so živým Pánom.

Existujú chrámy, ktoré majú význam pre celú Cirkev, napríklad Chrám sv. Petra alebo štyri pápežské baziliky v Ríme: Bazilika Panny Márie Maggiore, Bazilika sv. Jána v Lateráne, Bazilika sv. Pavla za hradbami a Bazilika sv. Vavrinca za hradbami. Mnohé chrámy zohrali svoju úlohu v histórii alebo majú zvláštny význam pre miestne komunity. Každá diecéza si zvlášť pripomína

vysviacku svojho najvýznamnejšieho chrámu, napríklad 30. augusta slávime výročie posviacky trnavskej Katedrály sv. Jána Krstiteľa.

Zobrazenie chrámu ako samostatného motívu má vo výtvarnom umení svoju prehistóriu. Kým v minulosti sa objavoval najmä ako súčasť krajinných či mestských scenérií, v dvadsiatom storočí sa zobrazuje aj ako samostatný motív. Najznámejší príklad nájdeme u impresionistu Clauda Moneta, ktorý opakovane zaznamenával fasádu gotickej katedrály vo francúzskom meste Rouen v meniacej sa svetelnej atmosfére.

Kaplnka Sainte Chapelle v Paríži, ktorej interiér zobrazuje obraz Marka Blaža, vznikla ako miesto uchovávania vzácnej relikvie – tŕňovej koruny, ktorú získal francúzsky panovník Ľudovít IX. v 13. storočí (kaplnka bola dokončená v roku 1248). Tento gotický chrám, postavený ako obrovský relikviár, charakterizujú monumentálne vitráže, ktoré odhmotňujú priestor a vytvárajú unikátnu svetelnú atmosféru. Práve na ne sa zameral aj Marko Blažo, ktorý ich trpezlivo a precízne, vlastným spôsobom videnia kresbou vyskladal na obrazovej ploche. Zblízka pripomínajú neprehľadný labyrint a aby vytvorili čitateľný celok, divák musí od obrazu mierne odstúpiť. V prenesenom význame nám môže obraz pripomenúť naše každodenné boje a zápasy a „vernosť v malom“, ktorých význam niekedy pochopíme až po istom čase.

V časti tvorby využívate motív kostola ako symbol, znak. Posúvate ho do nových významov, v obrazoch si žije akoby vlastným životom. Prečo sa stal práve kostol jedným z vizuálnych znakov, s ktorými pracujete?
„Vždy som obdivoval architektonické pamiatky minulých storočí. Kostoly, chrámy, katedrály, svätyne, staré mestá, paláce, hrady, pyramídy rôznych civilizácií. Ako dieťa ma fascinovala predstava pôvodnosti starých múrov či najstarších vrstiev odkrývaných archeológmi a reštaurátormi. Fascinovali ma aj skameneliny a práca paleontológov. V mojej tvorbe sú tieto spomienky z detstva jedným zo zdrojov inšpirácie.“

Marko Blažo (obr. č. 1) študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Rudolf Sikora), absolvoval študijné pobyty na École Nationale des Beaux Arts v Dijone a Slippery Rock University v Pensylvánii. Pre jeho rôznorodú maliarsku, grafickú a priestorovú tvorbu je charakteristická hravosť. Niektoré jeho obrazy sú inšpirované svetom komiksov, spomienkami z detstva, ako aj poznaním histórie umenia. Často využíva archetypálne znaky ako domy, cesty, kostoly či srdiečka, z ktorých vytvára vlastný originálny výtvarný jazyk. V roku 2001 získal Cenu Oskára Čepana. Žije a tvorí v Košiciach.

(Zdroj: Leopold Slaninka SJ, Pripravila Valéria Nagyová)