Návrat súčasného umenia do chrámu

Piešťany, Admin, 21. 4. 2014 - Projekt pod názvom UMENIE DUCHA vytvára priestor pre diela súčasného umenia, ktoré odzrkadľujú kresťanské posolstvo. Navracia ich do chrámu, kde kvalitné súčasné umenie – z rôznych dôvodov – často chýba. Diela, ktoré sú pravidelne prezentované

v medzipriestore pred vstupom do chrámu, vytvorili súčasní renomovaní umelci nezávisle od objednávok a konkrétnych priestorov ako súčasť svojej voľnej tvorby. Odzrkadľujú výtvarný názor umelca, ako aj jeho osobné a osobité duchovné svedectvo. V minulosti bola práve Cirkev významnou podporovateľkou umenia. Vytvárala priestor pre tvorbu tých najprogresívnejších umelcov svojej doby. Toto puto sa prerušilo v 19. storočí, keď umelci prestali byť viazaní na objednávateľov a začali hľadať nové témy a spôsoby vyjadrenia. Na druhej strane, Cirkev, až na niektoré výnimky, stratila kontakt s umeleckou scénou. Na Slovensku nebola počas minulého režimu výstavba chrámov vo väčšom rozsahu možná a kvalitné umelecké diela v interiéroch chrámov, vznikajúcich po roku 1989, sú tiež skôr výnimkou. Obnovenie vzájomného dialógu umenia a Cirkvi a vytvorenie priestoru pre ich komunikáciu preto v súčasnosti naďalej ostáva otvorenou výzvou.

V Jezuitskej Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici v Piešťanoch predstavujú pravidelne návštevníkom tvorbu našich umelcov, ktorí vytvorili diela s upriamenou pozornosťou na Najvyššieho. Predsieň Kaplnky je otvorená denne od 6.00 do 19.30 h. V týchto dňoch si v nej môžete pozrieť dielo sochára Jozefa Jankoviča pod názvom Zmŕtvychvstanie.

Jozef Jankovič: Zmŕtvychvstanie, 1996
Akryl, papier na plátne, 75 x 200 cm (časť celku)
„Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk, 16,6)

Zmŕtvychvstanie Pána je najväčším sviatkom kresťanského liturgického roka, kedy oslavujeme Ježišovo víťazstvo nad smrťou, ktorým nás vykúpil z hriechov. Ako prvé sa túto radostnú správu o zmŕtvychvstaní dozvedajú ženy, ktorým ju zvestoval anjel v prázdnom hrobe. Ježiš sa zjavuje Márii Magdaléne a následne aj svojim učeníkom. V každodenných situáciách aj vo chvíľach modlitby sa Ježiš zjavuje každému z nás a osobne nás pozýva nanovo prežiť premieňajúce stretnutie s ním.

Zmŕtvychvstanie je dôležitým motívom dejín umenia. Ježiš, ktorý vstal z mŕtvych, sa ojedinele zobrazoval v mandorle, vznášajúc sa nad zemou. Po tridentskom koncile, ktorý požadoval návrat k čo najväčšej biblickej presnosti, sa v západnom umení od druhej polovice 16. storočia začína zobrazovať pred zatvoreným hrobom s víťaznou zástavou s červeným krížom, ktorý niekedy obklopujú spiaci či prebúdzajúci sa rímski vojaci.
Výrazné príklady zobrazenia zmŕtvychvstania nachádzame aj vo voľnej tvorbe súčasných umelcov. Jozef Jankovič tento námet rozpracoval vo viacerých variantoch. Jeho dielo Zmŕtvychvstanie je subjektívnou analýzou udalosti zacielenou na rozhodujúci moment Kristovho vstávania z hrobu, na ktorý upriamuje našu pozornosť. Predstavuje ho v seriálovej postupnosti v piatich na seba nadväzujúcich obrazoch (z ktorých prezentujeme tri). Udalosť reflektuje z pohľadu súčasného človeka. Nezasadzuje ju do historických súvislostí, ale zdôrazňuje jej nadčasovosť a aktuálnosť. Postavu Krista nevnímame cez vonkajšiu podobu, ale cez fragmenty vstávajúcej figúry, jej gestá a nimi naznačené vnútorné prežívanie, ktoré je podstatné pre diela tzv. novej figurácie.
Tvorbu Jozefa Jankoviča možno vnímať aj ako podobenstvo o človeku, jeho vzostupoch a pádoch. Český teoretik Václav Zikmund v jednej z autorových monografií napísal: „Jankovičov prejav nie je v ničom ľúbivý ani idylický, uzmierujúci ani uzmierený, technicky krasopisný a upokojujúci. Nie je však ani stereotypný, imitujúci sám seba v presvedčení, že v takomto opakovaní… tkvie vyzretosť ľudského indivídua. … Jankovič je schopný s nevšednou húževnatosťou sledovať v cykloch dlhodobo jednu myšlienku, ktorá sa však neustále mení pod tlakom reality od diela k dielu.“

O autorovi diela:

Jozef Jankovič (1937, Bratislava, jankovicjozef@post.sk) študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Jozef Kostka). Na alternatívnu výtvarnú scénu vstupuje začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia. Je predstaviteľom informelu, popartu a novej figurácie charakteristickej subjektívnym spôsobom videnia. Viaceré z jeho sochárskych diel sa nachádzajú vo verejných priestoroch (napr. Obete varujú, 1969, pre Pamätník SNP v Banskej Bystrici, ktorý v roku 1972 z ideologických dôvodov odstránili a opätovne osadili až v roku 2004; Krucifix, 1993, pre projekt Socha piešťanských parkov). V období normalizácie pracoval s komorným médiom kresby a grafiky, realizoval šperky-objekty, je zakladateľom počítačovej grafiky na Slovensku. Patrí k najvýraznejším predstaviteľom výtvarnej scény, ktorú aktívne formoval. V rokoch 1990 – 1994 pôsobil ako prvý rektor VŠVU v Bratislave po Nežnej revolúcii. Žije a tvorí v Bratislave, je nositeľom viacerých významných ocenení, pravidelne vystavuje doma aj v zahraničí.

(Autor projektu: Dr. Leopold Slaninka SJ)