Návrat súčasného umenia do chrámu

Bratislava, Admin, 29. 3. 2014 - Projekt pod názvom UMENIE DUCHA vytvára priestor pre diela súčasného umenia, ktoré odzrkadľujú kresťanské posolstvo. Navracia ich do chrámu, kde kvalitné súčasné umenie – z rôznych dôvodov – často chýba. Diela, ktoré sú pravidelne prezentované

v medzipriestore pred vstupom do chrámu, vytvorili súčasní renomovaní umelci nezávisle od objednávok a konkrétnych priestorov ako súčasť svojej voľnej tvorby. Odzrkadľujú výtvarný názor umelca, ako aj jeho osobné a osobité duchovné svedectvo. 33. pokračovanie projektu UMENIE DUCHA sa opäť prezentuje v jezuitskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici v Piešťanoch, kde od dnešného dňa predstavujú dielo Igora Kalného: Ukrižovaný.

Symbol kríža nás sprevádza každý deň. Nachádzame ho v chrámoch, na križovatkách, rázcestiach, umiestňujeme ho nad dvere domácností. Znamením kríža sa prežeh-návame pri vstupe do chrámu aj pri každodenných úkonoch, pred modlitbou, jedlom, spánkom či pred dôležitými životnými udalosťami. Kríž, ktorým sme boli poznačení pri krste, nám pripomína, že patríme Bohu, ktorý pri nás stojí a požehnáva nás v každej situácii.
Zobrazenie kríža malo v dejinách rôzne podoby, čo súviselo s dobovým chápaním teológie kríža. V prvých storočiach sa kríž zobrazoval bez ukrižovaného Krista, často vykladaný drahými kameňmi, ako symbol spásy a víťazstva. Prvé známe zobrazenie Krista na kríži pochádza z 5. storočia, z výzdoby dverí chrámu sv. Sabiny v Ríme, kde je zobrazený ako víťazný Boh. Sýrske zobrazenia zo 6. storočia ho znázorňujú v dlhej tunike s otvorenými očami, na znamenie toho, že Ježišovho božstva sa smrť nedotkla. Kristovo utrpenie na kríži sa začína zdôrazňovať až pod vplyvom františkánskej mystiky utrpenia v 13. – 14. storočí.

V umení 20. storočia a aj v súčasnom umení má zobrazenie kríža stále dôležité miesto. Umelci k jeho zobrazeniu vo svojej voľnej tvorbe pristupujú z hľadiska osobného postoja a prežívania viery. Kríž vnímajú aj ako symbol stretávania a zmierenia protikladov.
Kalného expresívna kresba tušom nezobrazuje kríž, ale korpus Ukrižovaného Krista. Gestické, dynamické zobrazenie vznikalo obkresľovaním reálneho korpusu na papieri, je akoby jeho odtlačkom. Existenciálne napätie, ktoré je v ňom obsiahnuté, nás s istou naliehavosťou vytrháva z ľahostajnosti, vyzýva nás na konfrontáciu, a tým aj na pravdivejšie a plnšie prežitie tajomstva Veľkej noci. Autor o svojom živote a tvorbe uviedol: „Veci, na ktorých pracujem, súvisia s témou cesty. Tento problém vo mne dozrieva už dlhšie. Možno odvtedy, čo cítim intenzívnejšie, že môj život sa skladá z prejdenej cesty a miesta, kde som teraz. Pravdaže, som maličký človek, a preto ten úsek, ktorý som prešiel, je kratučký. Mojou ambíciou nie je poúčať druhých – vidíš, toto som prešiel, takto to je. Ja chcem iba poukázať na to, že život sa skladá z pohybu, mení sa miesto, čas, putovaním čosi získavame, čohosi sa vzdávame. Niekedy až spätne chápeme prežité.“

Výtvarník Igor Kalný (1957 Trenčín – 1987 Bratislava)
Študoval na Strednej polygrafickej škole v Bratislave, na vysokú školu nebol prijatý z ideologických dôvodov. Na neoficiálnu výtvarnú scénu vstúpil koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia. Pri hľadaní vlastnej tvorivej cesty sa priklonil ku generačne starším autorom analytických tendencií (Milan Bočkay, Marián Mudroch, Otis Laubert a i.). Pracoval prevažne s médiom kresby, skúmal jej možnosti a hranice, realizoval akcie a písal poéziu. Pomocou detských pečiatok vytváral pečiatkové kresby, ktorými reagoval aj na samizdatové vydanie Orwellovej Farmy zvierat. Gestické, čierno-biele kresby realizoval obkresľovaním rôznych každodenných predmetov a častí vlastného tela, čím vznikali svojrázne autoportréty, tzv. telovky. Ich existenciálne napätie vyvažoval meditatívnymi cyklami ceruzkových štruktúrových kresieb. Žil a tvoril v Bratislave, jeho tvorba je pravidelne prezentovaná na výstavách doma aj v zahraničí.
(ls)