Milosrdný Samaritán je pre nás inšpiráciou

Piešťany, Admin – Opäť Vás pozývame do Piešťan, na pokračovanie projektu UMENIE DUCHA – Návrat súčasného umenia do chrámu v jezuitskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici, kde si môžete pozrieť dielo akad. maliarky Veroniky Rónaiovej, ktorá predstavuje obraz Milosrdný Samaritán.

„Prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň.“ (Lk 10, 33 – 34) Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi poznáme všetci – z Svätého Písma aj z početných zobrazení tejto témy. Hovorí o zranenom a ozbíjanom človeku. Jeho blížni, ktorí okolo neho prechádzajú, ho prehliadajú a nechcú s ním mať nič spoločné. Pomoc mu poskytne až okoloidúci Samaritán, ktorý pocíti súcit a postará sa o neho. Židia sa v tej dobe so Samaritánmi, ktorých považovali za sektu, nestretávali a držali si od nich odstup – slovo samaritán bolo pre nich synonymom niečoho negatívneho, opovrhnutiahodného. Ježiš si však – iste nie náhodou – vyberá práve Samaritána, aby ukázal pravú podstatu svojho učenia, ktoré je otvorenou výzvou a pozvaním pre všetkých ľudí. Pomoc núdznemu totiž neposkytol príslušník jeho národa, kňaz ani levita, ktorí okolo neho prechádzali a mali to „v pracovnej náplni“, ale práve „nepriateľský“ Samaritán.

Slovo samaritán sa na základe tohto podobenstva rozšírilo do všetkých jazykov. Aj dnes ním bežne označujeme veľkodušných ľudí, ktorí poskytujú pomoc a preukazujú milosrdenstvo tým, ktorí to práve potrebujú, bez ohľadu na to, či si našu pomoc „zaslúžia“. Zvlášť dôležité je prehodnotiť rozmer veľkodušnosti našich postojov a skutkov počas Veľkej noci, ale aj počas aktuálneho jubilejného Roka milosrdenstva, ktorý je pozvaním, aby sme sa aj my stávali milosrdnými samaritánmi a dovolili sme Pánovi, aby „odstránil z nášho tela kamenné srdce a dal nám srdce z mäsa“ (Ez 36, 26).
Veronika Rónaiová vo svojej maliarskej tvorbe vedie dialóg s históriou. Inšpirovala sa hneď dvomi autormi – renesančným maliarom Jacopom Tintorettom a jeho obrazom Kladenie Krista do hrobu (1566) a súčasným výtvarníkom Vladimírom Kordošom, ktorý tento obraz „oživil“ tým, že s pomocou živých hercov – kolegov výtvarníkov ho zinscenoval a odfotografoval. Veronika Rónaiová nevychádza z obrazov milosrdného Samaritána, ale núdznym človekom sa tu stáva sám Kristus v duchu slov: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” (Mt 25, 40). Odvoláva sa na obe predlohy a posúva ich do nového kontextu: pôvodný, Vladimírom Kordošom pretrans-formovaný obraz opäť premaľúva, ale scénu umiestňuje do súčasnosti: na cestu, kde sa pri trpiacom Kristovi pristavujú ľudia z okoloidúceho auta, aby mu pomohli. Rónaiová poukazuje na aktuálnosť tohto podobenstva v každom čase, keďže ako kresťania sme aj dnes pozvaní vnímať „znamenia čias“.

Aký príbeh sa viaže k vzniku diela Milosrdný Samaritán a prečo ste sa rozhodli inšpirovať práve obrazom Kladenie do hrobu?
„Už v mladosti som zvažovala aktualizovať tento príbeh zo Svätého Písma vizuálne. Listovala som v dejinách umenia, ako ho vyobrazovali klasici. Možno je to zvláštne, ale najviac ma zaujal obraz Milosrdný Samaritán od Jana Zrzavého. Dlho som nevedela, ako to urobiť… Až keď som v roku 1992 získala Kordošove inscenované fotografie – a práve Kladenie do hrobu – „uvidela“ som toho svojho Milosrdného Samaritána… Obraz Jacopa Tintoretta ma zaujímal až spätne z formálneho hľadiska – návrat Kordošovej fotografickej inscenácie do média maľby a následne do reprodukcie, čo som chcela akoby podčiarknuť.“

Veronika Rónaiová (1951, Kremnica) študovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Vladimír Gažovič). Médiom jej tvorby sa stala predovšetkým maľba a kresba. Patrí k predstaviteľkám tzv. hyperrealistickej maľby, ktorá interpretuje skutočnosť na základe jej fotografického záznamu. Jej obrazy pripomínajú fotografické momentky, majú v sebe náznak príbehu, no zároveň tajomstva. Jednou z dominantných stratégií jej tvorby je interpretácia umeleckých diel z histórie i súčasnosti. Žije a tvorí v Bratislave, pedagogicky pôsobí na Pedagogickej fakulte TU v Trnave. Pravidelne vystavuje doma i v zahraničí, jej tvorba je súčasťou mnohých galerijných zbierok.

(Zdroj: Dr. Leopold Slaninka SJ; Pripravila: Valéria Nagyová)