Kreativita ako spôsob života

BRATISLAVA/ADMIN – Koncom minulého roka sa konala v Pistoriho paláci v Bratislave výstava súčasného slovenského výtvarného umenia. Z generácie mladších maliarov, ktorí tu vystavovali, nás zaujal nevšedný výtvarný prejav výtvarníka Martina Angelova žijúceho striedavo v Španielsku a na Slovensku.

Vystavoval tu diela, na ktorých pracoval prevažne s viskozitou farieb a ich vzájomným pôsobením. V abstraktných kompozíciách s jemnými farebnými tóninami a povrchovými štrukturálnymi prasklinami, uplatnil svoj umelecký zámer: ponúkol divákovi príjemný estetický, možno až transcendentálny zážitok. Vystavené diela sú súčasťou série z posledných rokov jeho tvorby a vznikli počas jeho pôsobenia v Paríži.

Cesta k tvorivému spôsobu života

Výtvarné predpoklady Martina Angelova sa formovali už v jeho rannom veku, v prostredí  umeleckej rodiny.

Stredoškolské vzdelanie s výtvarným zameraním absolvoval na prestížnej New Yorskej Fiorello  H. Laguardia High School  Of  Music & Art and Performing Arts, v odbore vizuálneho umenia, kde sa predovšetkým naučil kritickému mysleniu a tu aj niekoľkokrát vystavoval. Svoj ďalší rozhľad v umeleckých technikách ako napr. kresba, maľba a socha rozvíjal doplnkovým štúdiom na známych školách ako The  Art Students League of NY a The Cooper Union.

Po návrate do Európy ho prijali na Central Saint Martins (CSM) v Londýne, neskôr sa vrátil späť domov a pokračoval v štúdiu na VŠVU  v Bratislave na katedre Vizuálnej komunikácie v ateliéri pedagógov Emila Drličiaka a neskôr aj Pavla Chomu.

Výtvarník Angelov sa vo svojej praxi orientuje na široké spektrum výtvarného pôsobenia, kreatívy a dizajnu. Pri jeho rozšírenom tvorivom záujme nie je jednoduché nájsť presné štýlové a obsahové vymedzenia. A preto sa mu darí v tvorbe obsiahnuť širšie spektrum tvorivého vyjadrenia.
Martina Angelova treba chápať predovšetkým ako multimediálneho tvorcu. Je vizuálnym umelcom, ktorý bezprostredne čerpá z  pestrej mozaiky možností a vyberá si vlastné tvorivé stopy, ktoré ho vedú k naplneniu jeho vnútorných tvorivých predpokladov.

Na svojom výtvarnom konte má početné realizácie v oblasti vizuálnej komunikácie a priestorového dizajnu, práce v oblasti maľby ako aj koncepčné a produkčné riešenia mnohých multižánrových kultúrnych podujatí. Spolupracoval na originálnych a ocenených projektoch tvorivého charakteru doma i v zahraničí.

Najnovšie projekty vo sfére výtvarného umenia sa uskutočnili vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku, Južnej Afrike a Indonézii. Sú to prevažne výstavné aktivity diel na pôde galérií a kultúrnych inštitúcií, výstupy vo forme performance v rámci eventov či festivalov, ale aj vzdelávacích workshopov pre mladšiu generáciu.

Minulý rok mu bola v Taliansku dvakrát udelená špeciálna cena poroty na výstavách maľby s medzinárodnou účasťou: Premio Internazionale d’Arte Grottammare a XIX. Premio Citta’ di Porto Sant’Elpidio.

Martin Angelov patrí ku  generácii, u ktorej rečové bariéry už takmer nejestvujú. Hovorí plynulo niekoľkými jazykmi a pomerne často cestuje do vzdialených krajín. V minulosti žil a pôsobil v metropolách ako New York, Londýn, Paríž a Brusel, kde aj často vystavoval.

V posledných rokoch sa  zúčastnil niekoľkých rezidenčných programov a sympózií. Za veľmi podnetné považuje svoje tri pobyty na Cité internationale des arts v Paríži. Prezradil nám, že si veľmi váži túto skúsenosť, ktorá ho priamo inšpirovala k idei a iniciatíve na vytvorenie obdobného modelu ponúkajúceho priestor na kreatívnu tvorbu a kultúrnu výmenu v zahraničí. Je to však projekt časovo náročný a pre svoju finančnú, organizačnú a technickú komplexnosť je zatiaľ iba v procese vývoja.

Tvorivé rezidencie ako úrodná pôda pre kultúrnu výmenu

• Zaujímalo nás, ako vníma a o čom sú tvorivé pobyty?

„Pre mňa osobne sú sympózia, rezidencie a tvorivé pobyty jednoducho super. Veľmi ich odporúčam komukoľvek, kto cíti potrebu zmeny prostredia, a rozšírenia si obzorov. Možností na tento druh pobytov je vo svete čoraz viac. Oplatí sa nájsť si na ne čas. Je to priestor v širšom zmysle slova. Je to čas na sebareflexiu, konfrontáciu s nepoznaným a na inšpiráciu, i komunikáciu často s inou, menej známou kultúrou. Sú to aj zaujímavé stretnutia s kolegami, od ktorých sa vždy dá niečo naučiť a vzájomne sa tak obohatiť.

Funguje to asi takto: uchádzač si vytvorí koncept projektu, na ktorom chce pracovať, potom ho predloží komisii a na základe schválenia projektu mu môže byť pridelený pobyt na vybranej rezidencii, kde na svojom zámere následne pracuje. Na záver pobytu v tejto rezidencii sa obyčajne zrealizuje prezentácia jeho tvorby, buď formou otvoreného ateliéru, alebo spôsobom, ktorý si tvorca vyberie.

Pobyt na rezidenciách zväčša nie je vekovo limitovaný. Môžu sa na ňom zúčastniť študenti vysokých škôl, ale aj starší, už etablovaní výtvarníci, dokonca aj umelci na dôchodku.

Realizácia myšlienky si neraz vyžaduje dostatok finančných prostriedkov no nezabúdajme, že aj obmedzenia majú istý priestor. Sú na svete krajiny, kde to majú tvoriví pracovníci v tomto smere jednoduchšie, nakoľko ich domovské krajiny si uvedomujú potrebu kultúrnej podpory, jej výmeny a medzinárodnej prezentácie. Aj na Slovensku máme fondy ponúkajúce takýto typ podpory. Možno je to v oveľa menšom merítku, ale určité možnosti tu predsa existujú.

Rezidencie fungujú aj pre umelcov z iných odborov: spisovateľov, tanečníkov, hudobníkov, hercov, a pod. Pri kultúrnej výmene je dôležité vzájomné rešpektovanie kultúr, ale aj zachovávanie si vlastnej identity či už národnostnej alebo osobnostnej. Na to určite netreba nikdy zabúdať.

„Osobne rád podporím dobrou radou kohokoľvek, kto by chcel na chvíľu zmeniť prostredie a zažiť tvorivý život z nového uhla pohľadu, novým spôsobom,“ úprimne doznal Martin Angelov.

Každý projekt je jedinečný

• Aký význam má pre Martina Angelova výsledok umeleckého diela a čo chce svojou tvorbou vyjadriť?

„Záleží od toho, čo robím. Či je to experiment, konkrétna práca s námetom, alebo práca pre klienta. Svojim klientom sa snažím ponúknuť nevšedné a zároveň zmysluplné riešenia. Tvorivej spolupráci som preto vždy otvorený.

Vo svojej voľnej tvorbe chcem byť otvorený a flexibilný k materiálu, ale  aj k  žánru a robiť predovšetkým to, čo ma baví, zaujíma a napĺňa. Pre mňa osobne je proces tvorby a hotové dielo rovnako hodnotné ako prostredie, kde vzniká, alebo ktorého sa stáva súčasťou. Ak sa mám vyjadriť napríklad k maľbe, tak toto vyjadrenie ma stále baví. V súčasnosti sa zameriavam skôr na abstrakciu a minimalizmus. Maľba, ktorá nie je figuratívna, ale skôr pocitová. Organická aj geometrická.

Pred pár rokmi som riešil napríklad teritorialitu a dominanciu v metafore personifikácie maľbou psov a kohútov.

Otvorenou témou pre mňa v súčasnosti stále ostáva Dualita verzus Polarita. Momentálne ma taktiež priťahuje médium svetla. Zaujíma ma jeho neuchopiteľnosť, prchavosť a duchovný výraz a to predovšetkým v otvorenom prostredí exteriéru,“ vyjadril sa k procesu svojej tvorby a inšpirácie Martin Angelov.

Body Art: maľba na telo

Vznik a zánik diela je pri bodypaintingu skoncentrovaný do niekoľkých hodín. Vznik, bytie a zánik. Uvedomovanie si pominuteľnosti a plnohodnotné prežitie daného momentu. To sú tri hlavné atribúty, v ktorých je v Body Arte pre Angelova všetko obsiahnuté. Maľba na telo ako forma výtvarného prejavu historicky prešla dlhú dráhu evolúcie. Objavuje sa snáď v každej kultúre a má mnoho sociospoločenských významov.

S bodypaintingom začal Martin Angelov experimentovať ešte pred pätnástimi rokmi na festivaloch v Španielsku a na Slovensku. Dnes maľuje na ľudské telo pomerne často a medzinárodne. Maľoval v Európe, Afrike aj Ázii. Uplatnenie pre tento druh maľby nachádza predovšetkým vo forme maľovania pred publikom alebo priamo na účastníkov rôznych eventov, dnes už aj svetovo popredných festivaloch, ale aj v spolupráci pre film, hudobnú produkciu, tanečné vystúpenia, televíziu či umeleckú fotografiu.

„Výtvarníci nemajú veľa príležitostí na okamžitú spätnú odozvu od publika, tak ako napríklad herci či hudobníci. Osobne však s tvorbou na živo problém necítim a asi aj preto si tento situačný spôsob tvorby dokážem v celku užiť. Zdrojom inšpirácie sú pre mňa najmä vplyvy kolegov, etnických kultúr, súčasných subkultúr, fauny a flóry vo svojej pestrej rozmanitosti vzorov.”

„Robím to rád aj ako voľnú tvorbu. V odvetví reklamy sa takejto maľbe vyhýbam, nakoľko bodypainting riešim skôr ako umelecký, než ako reklamno-úžitkový prejav. Maľba na telo je značne intímna záležitosť. Pre mňa je to moment, kedy povrch preniká do podstaty, alebo opačne podstata vychádza na povrch. Rozhodujúci je moment empatie, sila vzájomného prepojenia  a dôvera. Necítim potrebu vkladať do svojich malieb figurálne motívy či iné interpretácie, pracujem skôr s telom ako formou, z ktorej vychádzam a s celkovým vyžarovaním človeka. V bodypaintingu sa prikláňam skôr k akémusi vnútornému precíteniu, v ktorom je dôležitá osobnosť a charakter človeka, na ktorého aplikujem svoje výtvarné presvedčenie. Po viac ako dvesto rôznych projektoch tohto druhu som si našiel štýl a spôsob maľby, ktorý mi vyhovuje a maľujem pomerne rýchlo. Teší ma pozitívna odozva, ktorú pri tejto práci dostávam, obzvlášť pri maľbe na živo, ktorá je o prítomnosti a tvorivej improvizácii. “

• Ako vníma umelec Angelov svojich kolegov a kto sú jeho vzory?

„Konkrétne vzory nemám, ale vážim si prácu iných aj prácu neprofesionálov, ktorá vie byť často príjemná a srdečná. Poznám výtvarníkov, ktorých prácu si vážim pre techniku, ktorou tvoria a to aj v prípade, kedy to práve nie je moja ´šálka kávy´. Tým, že sa pomerne často pohybujem v podnetných atmosférach ´otvorených duší´ mávam možnosť vidieť a pracovať aj s ľuďmi z iných kultúr a je to pre mňa nesmierne inšpirujúce.  Ako veľmi podstatný by som určite rád spomenul môj už viac ako dvadsaťročný sezónny život na ostrove Ibiza, kde sa aktívne svojou tvorbou spolupodieľam na produkciách, ktoré následne výrazne ovplyvňujú globálny vývoj nielen klubovej kultúry, ale aj zábavného priemyslu všeobecne.“

Rád spolupracujem s ľuďmi, kde sa vedomým prístupom vzájomne dopĺňame, tvorivo improvizujeme a obsahovo posúvame. Cením si konštruktívnu kritiku a tiež ju viem vysloviť a vrátiť. Z času na čas vypomôžem aj kolegom s realizáciou či s inštaláciou ich diel a robím to so záujmom. Je fajn pozorovať ako pracujú, rozmýšľajú a prezentujú svoje umenie. Vážim si tých, ktorí rozumia tomu, čo robia a robia to aj s láskou.

Súťaženie v umení mi je vzdialené, nakoľko hodnotenie kreativity považujem za bariéru tvorivosti. Umenie je značne subjektívne, každého predsa môže zaujať niečo úplne iné. Čiže to, či je dielo spoločensky hodnotné je relatívne.“

„Chcem byť lepším človekom než som bol včera,“ povedal v závere rozhovoru výtvarník Angelov.

„Už dlhodobejšie som si zaužíval určitý nomádsky štýl života, rád som v pohybe. Vyčerpáva ma pravidelná stereotypnosť, neprinášajúca do života nič podnetné. Tvorivý rozlet v slobode potrebuje iskru, zápal a odhodlanie. Som rád, že môžem žiť tento druh slobody. A to aj keď niekedy za to platím svoju daň. Čím som duchovne a životnými skúsenosťami bohatším, môžem viac odovzdať aj svojmu okoliu.“

(Zdroj: Mária Kovalčíková, výtvarná teoretička; Foto: archív autora, Barbora Dolinajová, Veronika Ďurišová, Michal Štrompach, Jakob Kolar; Pripravila: red.)