Dôležitosť zobrazenia rúk
v umení
Piešťany, Admin – Opäť vás pozývame do Piešťan, na pokračovanie projektu UMENIE DUCHA – Návrat súčasného umenia do chrámu v jezuitskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici, kde si môžete pozrieť akvarel na papieri, 86 x 70 cm od akad. maliarky Jany Farmanovej.
„Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.“ (Jn 10,2) Gestá a ruky majú v Biblii dôležité miesto. V knihe Exodus čítame, že kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, Izraeliti vyhrávali v boji s nepriateľom (Ex 17, 9 – 12). Zdvihnuté ruky symbolizujú požehnanie. Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých, apoštoli týmto gestom sprostredkovali zostúpenie Ducha Svätého, tak ako je to aj dnes pri sviatosti birmovania a prijímaní sviatosti kňazstva. Aj my sme v našich každodenných životoch, a zvlášť počas jubilejného Roka milosrdenstva, pozvaní ustavične si pripomínať, že náš život so všetkými jeho peknými i tŕnistými stránkami je v rukách Božích, že Boh je ten, komu na nás záleží a kto nás uisťuje: „Hľa, do dlaní som si ťa vryl“ (Iz 49, 16). Aby sme ani v ťažkých situáciách nestrácali nádej a mohli sa v dôvere vyznávať slovami žalmistu: „V tvojich rukách je môj osud“ (Ž 16, 5).
Dokonalosť zobrazenia rúk sa zvykne považovať za jeden z hlavných znakov umelcovej zručnosti. Michelangelov Dotyk na stene Sixtínskej kaplnky, Dürerove Modliace sa ruky, otcova ruka na Rembrandtovom obraze Návrat márnotratného syna či Katedrála Augusta Rodina zachytávajúca okamih dotyku rúk muža a ženy – to sú azda najdokonalejšie zobrazenia rúk v dejinách umenia, ktoré poukazujú na potenciál človeka vstupovať pomocou gesta do vzájomnej komunikácie, ale aj do vzťahu s transcendentnom, ktoré nás presahuje.
V „nastavení sa“ na duchovno – v modlitbe v jej rôznych podobách a náboženstvách – zohráva svoju úlohu práve gesto. Rozpäté ruky sa spomínajú už v Starom zákone, v ranokresťanskom umení ich nájdeme v podobe takzvaného oranta s otvoreným náručím, aké mal Kristus na kríži. V prenesenom význame predstavuje toto gesto symbol kríža, ktorý je v človeku vpísaný a vyjadruje napätie, ale aj zjednotenie protikladov. Ruky zopäté v modlitbe, ktoré boli v minulosti znakom bezvýhradnej oddanosti otroka pánovi, sú vyjadrením absolútnej pokory, ešte hlbšie vyjadrenej v modlitbe prostrácie, kedy modliaci sa leží na zemi dolu tvárou, s rukami v tvare kríža.
Jana Farmanová v obraze z cyklu zameraného na modlitebné gesto zobrazila človeka chráneného „archetypálnymi“ rukami ochrancu – Boha, ktoré vytvárajú akoby záchranné hniezdo či materské lono. Chránia, ale neobmedzujú, ponechávajú slobodu, no zároveň istia. Prostredníctvom gesta vstupujeme do komunikácie: tej vertikálnej, smerujúcej k Bohu, ale aj horizontálnej, v dialógu s ľuďmi. Čo pre vás osobne znamená v každodennom živote a v živote modlitby gesto? „Odpoviem spolu s Kantom: Ruka je oknom do duše.“
————————————————————————————————————————————–
Jana Farmanová (1970, Nitra) študovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Ján Berger). Venuje sa maľbe, vo svojej tvorbe zobrazuje príbehy každodennosti, často spojené so životom ženy, kde v dialógu s divákom ponecháva istú mieru tajomnosti, nedopovedania. Jej tvorba je zastúpená vo viacerých galériách a bola zmapovaná vo viacerých katalógoch a monografii. Pravidelne vystavuje doma aj v zahraničí, žije a tvorí v Nitre.
Zanechajte nám Váš dotaz